Vyrastali sme v rokoch povojnovej traumy po skutočnej porážke, pretože po zdanlivom oslobodení sme „malú stabilizáciu“ Poľskej ľudovej republiky prijímali so stále hlbšou rezignáciou – a to aj vtedy, keď spoločenský prevrat roku 1956 v Poľsku, resp. maďarské povstanie dalo podnet na oživenie nádejí na začiatok skutočného oslobodenia od komunistického útlaku. Rýchlo sa zmenili na stagnáciu bezmocných.

Takto sme väčšinou prijali aj ďalšiu (po maďarskej) sovietskej invázii do Československa. Preto sme s nedôverou v zmysle akejkoľvek radikálnej opozície prešli v roku 1968 okolo obete sebaupálenia Ryszarda Siwieca. Napriek tomu sa v nás niečo pohlo do hĺbky našej bytosti. A zanechala nevyplnenú medzeru nesúhlasu so sankcionovaným násilím vnútenej ideológie. A v tejto trhline sme sa začali spoznávať ako ľudia, no vnútorne slobodní. Preto musíme túto archívnu lokálnu retrospektívu začať hrdinským činom przemyšlského rodáka Siwiec – zakladajúcim aktom našej przemyšlskej slobody.

Testament Ryszarda Siwieca

Prepis kazety, ktorú nahral Ryszard Siwiec

hlási SB

KRESOWIAK č.2 – „Zabudnutý“ text o Ryszardovi Siwiecovi

Posolstvo Čechom a Slovákom k 21. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSRS

Príhovor Pamätného výboru Ryszarda Siwieca v mestskej rade na pripomenutie jeho mena

List Márie Siwiecovej prof. Leon Kieres

List prof. Henryk Markiewicz Adamovi Macedónčanovi

Text Adama Macedoniana o Ryszardovi Siwiecovi pre Poľský biografický slovník

"Ryszard Siwiec" Báseň od WJ Lenského z knihy Sezóna tichae

Ryszard Siwiec, protestujúci proti invázii do Československa, sa upálil počas celoštátnej dožinky na štadióne Dziesięciolecia vo Varšave - 8. septembra 1968