.

(Úryvky z knihy pripravovanej na vydanie)

JAN DRAUS, DARIUSZ IWANECZKO

Od Przemyśla k veľkej politike. Politický životopis Mareka Kuchcinského Przemyśl 2021

Recenzenti: Prof. Dr. Waldemar Paruch, Prof. Dr. Ryszard Terlecki, Dr. Maciej Szymanowski

.

Kapitola II

Proti komunistickému režimu (1980-1989)

1. opozičné aktivity

.

(...)"... Vďaka vedeniu záhradníckeho podniku sa Kuchciński zapojil do vzniku a neskôr aj do činnosti Vidieckej solidarity. Prvé stretnutie, na ktorom sa iniciovalo založenie NSZZ Rolników Indywidualnych "Solidarność", sa uskutočnilo 15. septembra 1980 v Przemyśli v sídle združenia "Pax". Zúčastnilo sa na ňom takmer 30 ľudí, medzi nimi Zdzisław Malawski, Maciej Małagowski, Andrzej Mołoń, Wit Siwiec, Jerzy Bonarek a Marek Kuchciński. Ďalšie stretnutia sa konali v sídle Solidarity na Kamennom moste a potom na prelome novembra a decembra v klube PSM-WSS "Społem" na ulici Wincentego Pstrowskiego (dnes bp. Jakub Glazer). Zúčastnili sa na ňom Jan Kułaj (1958-2020), neskorší predseda NSZZ RI "S", Stanisław Pajda a Jan Karuś. Kuchciński spolu s Jerzym Bonarekom organizoval zakladajúce stretnutia štruktúr Vidieckej solidarity. Konali sa okrem iného v Ostrowe pri Przemyśli, Łętowni, Nehrybke a Hermanowiciach. Jerzy Bonarek sa neskôr zúčastnil na štrajkoch v Ustrzykách a Przemyśli. Marek Kuchciński podporoval štrajky, pretože, ako spomína, v zimnom a jarnom období sa venoval záhradníctvu (skorá výroba rýchlenej zeleniny), čo si vyžadovalo stálu prítomnosť v Przemyśli. Jerzy Bonarek, Kuchcińského priateľ, viedol spolu so svojím otcom rodinné záhradníctvo v susedstve..." (...)

.

"(...)Poľnohospodárske kaplány boli najaktívnejšie v Przemyšlskej diecéze, hoci v rámci rekolekcií organizovaných týmito krúžkami sa stretávali aj opoziční aktivisti z miest. Túto formu činnosti iniciovala Poľnohospodárska kaplánka (DR) v Krasiczyne, ktorá vznikla už koncom roka 1982 z iniciatívy a pod vedením otca Stanisława Bartmińského. Prvé rekolekcie DR v Krasiczyne sa konali 8. - 12. decembra 1982 a zúčastnilo sa na nich 45 opozičných aktivistov z desiatich diecéz z celého Poľska. Ich príchod zorganizovali Wieńczysław Nowacki a Marek Kuchciński. Účastníci tohto stretnutia poslali Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. osobitný list s informáciou o zriadení prvej farmárskej kaplánky v Poľsku. Kópiu tohto listu vlastní páter Bartminski. Z przemyského vojvodstva sa mesačných stretnutí v Krasiczyne najčastejšie zúčastňovali okrem iných Jan Karuś, Augustyn Czubocha, Henryk Cząstka a Marek Kuchciński. Stretnutia DR v Krasiczyne sledovali komunistické orgány, ktoré ich považovali za opozičné aktivity. Dňa 5. marca 1983 boli z autobusu vyvedení a zadržaní ľudia, ktorí sa vracali zo stretnutia s pátrom Dr. Kazimierzom Ryczanom (1939-2017), v tom čase prednášajúcim na Katolíckej univerzite v Lubline (KUL), a potom boli vypočúvaní. Marek Kuchciński bol 24 hodín zadržiavaný vo väzbe na ulici 1. mája 26, v tzv. "diere".

Okrem svojej základnej formačnej funkcie zohrávali kapláni mimoriadne dôležitú úlohu ako fóra pre stretnutia a výmenu názorov. Boli tiež stredobodom aktivít pomoci, ako napríklad veľkej kampane "Z dediny do mesta". Kuchciński o niekoľko rokov neskôr: "V Sliezsku sme spolupracovali s Výborom pre pomoc internovaným, v ktorom okrem iných pôsobila aj pani Maria Klimowicz (1941-1995), sestra otca Stanislava. Spočívala v tom, že sme s otcom Bartmińským chodili po farnostiach a dohodli sa s jednotlivými farármi, že v ten a ten deň budú zbierať potraviny: zemiaky, mrkvu, repu, múku, čokoľvek, čo ľudia mali. Potom sme s Jurkom Bonarekom a zosnulým Andrzejom Tumidajským organizovali dopravu a cestovali na rôzne miesta, napríklad do Zapałowa pri Jaroslawi alebo aj do okolia Jasla; potraviny sme nakladali na nákladné auto a cestovali do Sliezska, kde sme ich vykladali na vhodnom mieste, zvyčajne vo farnosti."

Biskup Ignacy Tokarczuk (1918-2012), veľký zástanca a podporovateľ vytvárania komunitných kaplánov, zašiel ešte ďalej, keď v roku 1984 podporil vytvorenie "banky ľudí dobrej vôle", ktorá by poskytovala materiálnu, zdravotnú a kultúrnu pomoc všetkým, ktorí ju potrebujú. Ordinár z Przemyśla podnecoval spoločenskú aktivitu, ktorá by priniesla zotavenie z krízy a morálnu a politickú obnovu. Prirovnal pritom 40 rokov Poľskej ľudovej republiky k pobytu Krista na púšti. Tieto tézy boli v súlade s filozofiou "dlhého pochodu". Podporovanie nezávislej činnosti v spoločnosti nebolo z pohľadu úradov a ich bezpečnostného aparátu priaznivé. Poľnohospodárske kaplány považovali úrady za hrozbu, pretože "ide o štruktúru, ktorá má odstrániť alebo nahradiť existujúcu štruktúru organizácií na vidieku". Kapláni boli postavení na roveň opozičným aktivitám. Preto SB všade tam, kde boli vytvorené, zriadila prípady objektov. V Rzeszowskom vojvodstve boli okruhy poľnohospodárskeho pastierstva kontrolované v rámci prípadu s krycím názvom Pastier, ktorý bol založený vo februári 1984. Dokončená bola až 20. októbra 1989.

Príklad pastorácie v Krasiczyne sa šíril aj do iných farností. Vo februári 1984 skupina farníkov v Stubne oznámila svojmu farárovi túžbu zorganizovať Štúdium sociálnej náuky Cirkvi v rámci DR. Proti tejto iniciatíve sa postavila SB. Podľa úradov vyšla iniciatíva na zorganizovanie DR od przemyského biskupa. Verilo sa, že v tomto smere nielen inšpiroval, ale dokonca vydával príkazy, ako napríklad v prípade DR v Jaroslawi. Na území Przemyšlského vojvodstva bola zriadená DR aj v Zarzeczi. Páter Bartminski, ktorý cestoval do rôznych farností, aby poskytol rady, ako organizovať komunitnú prácu, bol nápomocný pri organizovaní takýchto pastoračných aktivít v diecéze. Dňa 1. februára 1984 farníci v Lutči podporili vznik DR. Počas svojho prejavu načrtol cieľ DR, ktorým bolo podnietiť poľnohospodárov a ich rodiny, aby spoznali svoju rodnú históriu a vychovávať ich k úcte k pôde, aby ju dokázali brániť pred vykorisťovaním a útlakom. V Przemyśli IV. oddelenie WUSW založilo 27. mája 1985 vec s krycím názvom Wspólnota, ktorá sa týkala "laických aktivistov v pastorácii poľnohospodárov". Podľa vedúceho VI. oddelenia WUSW kapitána Michala Buczkowského mala SB v Przemyśli v januári 1986 v rámci tohto prípadu deväť tajných spolupracovníkov. O rok neskôr malo oddelenie VI už 37 TW. Kapitán M. Tabisz, ktorý mal prípad na starosti, sa zaradil medzi aktívnych aktivistov DR: Jan Karusia, Henryk Cząstka, Waldemar Mikołowicz (1938-2017), Jerzy Bonark, Marek Kuchciński, Stanisław Diabin (1950-2006), Jarosław Śliwiński, Mieczysław Stopyra (1932-2014)33, Tadeusz Trelka, Augustyn Czubocha a Władysław Balicki. Po Tabiszovom odchode z SB v roku 1986 prevzal vyšetrovanie prípadu poručík Jan Olchowy.

                                             

(...)"... Šéf SB na ministerstve vnútra generálmajor Władysław Ciastoń vydal 17. augusta 1985 "Rozhodnutie", v ktorom nariadil prijať aktívne opatrenia proti podzemným štruktúram v celom Poľsku. Hlavným dôvodom aktivácie SB bola prebiehajúca volebná kampaň do Sejmu. Realizáciu Ciastońovho rozhodnutia tvrdo pocítilo przemyské podzemie, ktorého činnosť bola na krátky čas dezorganizovaná. Bezpečnostná služba 26. septembra zistila, že skupina osôb, ktorá mala uskutočniť distribúciu letákov vyzývajúcich na bojkot volieb, pozostávala z: Stanisław Baran (1947-2016), Andrzej Kucharski, Jan Ekiert, Edward Wańczak (1946-?), Marek Kamiński a Marek Kuchciński. Dňa 27. septembra sa uskutočnili prehliadky, pri ktorých sa našlo značné množstvo letákov a nedebátovej literatúry. Ráno o 6.40 sa u Mareka Kuchcińského na Węgierskej ulici objavilo päť príslušníkov SB, medzi nimi Zdzisław Gancarz a Bogusław Kozek. Prehľadali aj byty ďalších aktivistov. Zadržaní boli: Kamiński (RKW), Kuchciński (OKOR) a Kucharski.

Okrem toho sa u Kaminského našli kópie matrice duplikátora. Kuchcińskému boli odobraté výtlačky podzemných publikácií a písací stroj Hebros, ktorý mu bol neskôr vrátený. Okrem knižných publikácií a básnických zbierok (vrátane Správy z obliehaného mesta od Zbigniewa Herberta a Juliana Kornhausera) a kaziet a kópií Busola, kartónových škatúľ s nápisom: "Hosťu, cíť sa bezpečne, v tomto dome nie je socializmus, ľudová republika začína za plotom." Na Kaminského a Kuchcinského bola uvalená vyšetrovacia väzba. Všetci odmietli vypovedať. Ani vypočúvaný Stanisław Baran svojou výpoveďou nikoho neusvedčil. Informácia o zatknutí týchto aktivistov zaznela v kostoloch v Przemyśli, kde sa ľudia modlili za ich prepustenie. Ich rodinám bola poskytnutá starostlivosť a materiálna pomoc.

Kuchcinski bol vzatý do väzby v Jaroslawi. Tam odmietal jesť, čo vysvetľoval pečeňovou diétou. V tom istom čase bol zatknutý aj Wieńczysław Nowacki, ktorý bol uväznený vo väznici v Jaroslawi, kde vyhlásil hladovku, ktorú držal 42 dní. Vyšetrovanie v mene vojvodskej prokuratúry viedol Józef Piechota, zatiaľ čo obhajobu obžalovaných vykonávali advokáti Jan Hołysz (1954 - 2018) a Andrzej Matusiewicz. Napokon boli obaja obžalovaní 22. novembra prepustení z väzby. V prípade Kucharského bolo vyšetrovanie zastavené z dôvodu nedostatočných dôkazov o vine. Dňa 12. februára 1986 podal prokurátor obžalobu na Kaminského a Kucharského. Ďalší dvaja obžalovaní sa účasti na pojednávaní vyhýbali. Okresný súd v Przemyśli nakoniec 10. októbra 1986 konanie zastavil. Kaminski a Kuchcinski vydali vyhlásenie, že sa nevrátia na cestu zákonom zakázanej činnosti. Samozrejme, zatknutie a prebiehajúce súdne konanie proti jednému z členov vedenia przemyskej RKW, ako aj proti jednému z vedúcich aktivít OKOR v Przemyśli, malo vplyv na dezorganizáciu opozičnej činnosti, ako aj vyvolalo obavy, že bude nasledovať ďalšie zatýkanie. Hoci došlo k útlmu činnosti przemyských podzemných štruktúr, Kuchciński aj Kaminski sa nevzdali svojej podzemnej činnosti..."

                                               

4. Občiansky výbor

(...) "Po ukončení rokovaní za okrúhlym stolom 5. apríla 1989, ktorých jedným z kľúčových záverov bolo rozhodnutie o čiastočne slobodných voľbách do Sejmu a Senátu, začala opozičná strana vyvíjať intenzívnu činnosť. Ešte pred začiatkom rokovaní za okrúhlym stolom, 18. decembra 1988, bol založený Občiansky výbor pod vedením predsedu NSZZ "Solidarność" Lecha Wałęsu.

Občiansky výbor "S", ktorého úlohou bol výber kandidátov na poslancov a vedenie volebnej kampane, bol v Przemyśli konštituovaný 15. apríla 1989. Založili ju dvaja predsedovia štruktúr Solidarity: robotníckej Marek Kamiński a poľnohospodárskej Jan Karuś. Na začiatku mala provinčná KO 26 členov. Po niekoľkých dňoch sa počet členov zvýšil na 45 a jej predsedom sa stal Stanisław Żółkiewicz (1935-2019).

Členom KO sa stal Marek Kuchciński, ktorý sa teší veľkej dôvere, a po odstúpení Jaceka Mleczka, už počas volebnej kampane, prevzal funkciu hovorcu. Jeho otec Zbigniew Kuchciński, ktorý sa teší veľkej úcte v rôznych przemyských kruhoch, sa tiež pridal ku KO "S" v Przemyśli (...)."

     .

"(...)O kreslo v Senáte sa nakoniec uchádzali Tadeusz Ulma (1923-1996) a Jan Musiał z Przemyšlského vojvodstva, zatiaľ čo Janusz Onyszkiewicz a Tadeusz Trelka kandidovali do Sejmu.

Prioritou sa stalo vedenie efektívnej volebnej kampane. Marek Kuchciński bol ako člen KO a jej hovorca jednou z hlavných osôb zapojených do aktivít kampane. Dal k dispozícii všetok svoj čas a dal k dispozícii aj svoje auto. Bol najväčšou oporou tajomníka KO Waldemara Wiglusza na plný úväzok; obaja vlastne plnili povinnosti vedúceho volebnej kancelárie, ktorá sídlila na terajšom Námestí legionárov (...)."

.

.