V s\u00fa\u010dasnosti sme svedkami z\u00e1sadn\u00fdch organiza\u010dn\u00fdch zmien, ktor\u00e9 prebiehaj\u00fa v r\u00e1mci Eur\u00f3pskej \u00fanie. V prebiehaj\u00facej diskusii o jej bud\u00facnosti sa hlavn\u00fd spor t\u00fdka pl\u00e1nov na centraliz\u00e1ciu E\u00da a obmedzenie suverenity \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov na \u00farove\u0148, ktor\u00e1 br\u00e1ni princ\u00edpu spolupr\u00e1ce medzi rovnocenn\u00fdmi, slobodn\u00fdmi a suver\u00e9nnymi \u0161t\u00e1tmi, ktor\u00fd bol pred nieko\u013ek\u00fdmi stovkami rokov v na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py z\u00e1kladom republiky. A snahy o roz\u0161\u00edrenie E\u00da o nov\u00e9 eur\u00f3pske \u0161t\u00e1ty nach\u00e1dzaj\u00face sa na v\u00fdchod a juhov\u00fdchod od jej hran\u00edc s\u00fa st\u00e1le ne\u00fa\u010dinn\u00e9. Z\u00e1rove\u0148 diskusie o fungovan\u00ed tejto rozsiahlej medzin\u00e1rodnej organiz\u00e1cie a jej bud\u00facnosti nie s\u00fa sprev\u00e1dzan\u00e9 zamyslen\u00edm sa nad d\u00f4vodmi jej vzniku a cie\u013emi, ktor\u00fdmi sa riadili tvorcovia eur\u00f3pskeho spolo\u010denstva. Opom\u00edna sa aj ve\u013ek\u00fd pr\u00ednos st\u00e1ro\u010dn\u00fdch \u00faspechov parlamentov strednej Eur\u00f3py a iniciat\u00edv posledn\u00fdch rokov pri formovan\u00ed syst\u00e9mu dne\u0161nej E\u00da.<\/p>\n\n\n\n
V 21. storo\u010d\u00ed sa do tejto diskusie zapojila aj Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa a iniciat\u00edvy ako parlamentn\u00e9 summity strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py, ktor\u00e9 sa odvol\u00e1vali aj na parlamentn\u00e9 trad\u00edcie Prvej Po\u013eskej republiky, ke\u010f parlamentarizmus zabezpe\u010doval silu a kontinuitu Republiky dvoch (troch) n\u00e1rodov po\u010das 300 rokov. Korene modernej Eur\u00f3pskej \u00fanie siahaj\u00fa pr\u00e1ve do t\u00fdchto \u010dias \u2013 parlamentarizmu 15. a 16. storo\u010dia \u2013 tohto ve\u013ek\u00e9ho spolo\u010denstva n\u00e1rodov v na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py. Pr\u00e1vne a \u00fastavn\u00e9 v\u00fddobytky parlamentu Prvej Po\u013eskej republiky, ktor\u00e9 polo\u017eili z\u00e1klady pre fungovanie mnohon\u00e1rodn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, sa rozvinuli sk\u00f4r ako z\u00e1padoeur\u00f3pske (nemeck\u00e9 a britsk\u00e9) koncepty re\u0161pektovania pr\u00e1vneho poriadku. To znamen\u00e1, \u017ee na\u0161a \u010das\u0165 Eur\u00f3py i\u0161la vlastn\u00fdmi cestami v\u00fdvoja a \u010dasto anticipovala my\u0161lienky, ktor\u00e9 sa zrodili na z\u00e1pade kontinentu, a zanechala tak trval\u00e9 stopy v \u00fastavnom poriadku s\u00fa\u010dasnej civiliz\u00e1cie. Pripome\u0148me si tri oblasti tejto cesty.<\/p>\n\n\n\n
1. Po prv\u00e9, \u00fastavn\u00e9 a pr\u00e1vne rie\u0161enia. Mnoh\u00e9 z nich boli vytvoren\u00e9, preuk\u00e1zali originalitu myslenia a odv\u00e1\u017enu v\u00edziu a obohatili spolo\u010dn\u00e9 dedi\u010dstvo. Pr\u00edklady s\u00fa: a\/ Uhorsk\u00e1 zlat\u00e1 bula kr\u00e1\u013ea Ondreja II.<\/strong> (1222), ktor\u00e1 je len o 7 rokov mlad\u0161ia ako anglick\u00e1 Magna Charta slob\u00f4d kr\u00e1\u013ea J\u00e1na bez zeme (1215), pova\u017eovan\u00e1 za pam\u00e4tn\u00edk eur\u00f3pskeho pr\u00e1vneho myslenia; b\/ Z\u00e1kon Var\u0161avskej konfeder\u00e1cie<\/strong> z roku 1573 \u2013 tento dokument, jedine\u010dn\u00fd v eur\u00f3pskom meradle, zaru\u010doval n\u00e1bo\u017eensk\u00fa toleranciu, t. j. \u201e\u0161t\u00e1t bez kolov\u201c v \u010dase, ke\u010f Eur\u00f3pou otriasali inkviz\u00edtorsk\u00e9 tribun\u00e1ly; c\/ \u00dastava z 3. m\u00e1ja<\/strong> z roku 1791 Po\u013esko-litovsk\u00e9 spolo\u010denstvo \u2013 prv\u00e1 modern\u00e1 \u00fastava v Eur\u00f3pe, ktor\u00e1 iniciovala \u00e9ru p\u00edsan\u00fdch \u00fastav, dnes neodmyslite\u013ene sp\u00e1jan\u00fdch s eur\u00f3pskou pr\u00e1vnou kult\u00farou.<\/p>\n\n\n\n 2. Po druh\u00e9, in\u0161tit\u00facia parlamentu<\/strong>M\u00e1 svoju v\u00fdrazn\u00fa stredoeur\u00f3psku tv\u00e1r. Preto\u017ee popri Anglicku pr\u00e1ve v Po\u013esku a Ma\u010farsku boli prv\u00e9 parlamenty na svete vytvoren\u00e9 na princ\u00edpe dvojkomorov\u00e9ho syst\u00e9mu, zatia\u013e \u010do ostatn\u00e9 (napr. franc\u00fazsky, \u0161v\u00e9dsky alebo nemeck\u00fd \u0161t\u00e1t) boli zalo\u017een\u00e9 na my\u0161lienke \u0161t\u00e1tneho zriadenia, ktor\u00e1 bola nesk\u00f4r opusten\u00e1 v prospech \u2013 ako sa hovorilo \u2013 modern\u00e9ho a progres\u00edvneho dvojkomorov\u00e9ho syst\u00e9mu.<\/p>\n\n\n\n Medzi \u00faspechy parlamentarizmu v na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py patr\u00ed aj parlamentn\u00fd limit<\/strong>, t. j. mo\u017enos\u0165 odlo\u017eenia plen\u00e1rnych zasadnut\u00ed pri zachovan\u00ed prijat\u00fdch uznesen\u00ed, t. j. prototyp funk\u010dn\u00e9ho obdobia, ktor\u00e9 je dnes z\u00e1kladn\u00fdm pravidlom parlamentnej pr\u00e1ce. V \u010dasoch Prvej Po\u013eskej republiky sl\u00e1vny parlamentn\u00e9 f\u00e1my<\/strong>, ktor\u00e9 boli formou overovania spr\u00e1vnosti volieb \u010dlenov parlamentu, \u010do je dnes univerz\u00e1lne rie\u0161enie, pou\u017e\u00edvan\u00e9 v r\u00f4znych form\u00e1ch vo v\u0161etk\u00fdch parlamentoch sveta. Tie\u017e sl\u00e1vny pr\u00e1vo veta<\/em> <\/strong>bola p\u00f4vodnou \u00fastavnou my\u0161lienkou. Jej podstatou bola jednomyse\u013enos\u0165 poslancov, ktor\u00e1 mala by\u0165 z\u00e1rukou najlep\u0161ie ch\u00e1pan\u00e9ho kompromisu, ako z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp fungovania parlamentu. Tento princ\u00edp sa vr\u00e1til \u2013 v istom zmysle: dnes do pr\u00e1va Eur\u00f3pskej \u00fanie, vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch pr\u00edpadoch, v ktor\u00fdch plat\u00ed po\u017eiadavka jednomyse\u013enosti v\u0161etk\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Pr\u00edkladom parlamentnej in\u0161tit\u00facie m\u00f4\u017ee by\u0165, p\u00f4sobiaca v \u010dasoch prvej republiky, Mar\u0161alova ve\u017ea<\/strong> postaven\u00fd v roku 1379 v obrann\u00fdch hradb\u00e1ch Var\u0161avy, ktor\u00fd bol ekvivalentom sl\u00e1vneho Toweru v Lond\u00fdne, kde sa konali \u013eudia, ktor\u00ed nar\u00fa\u0161ali parlamentn\u00e9 zasadnutia, \u010do bolo prejavom disciplin\u00e1rnej moci mar\u0161ala Sejmu. Tieto pr\u00edklady najlep\u0161ie ukazuj\u00fa, \u017ee pr\u00e1vo vytvoren\u00e9 na v\u00fdchode a z\u00e1pade Eur\u00f3py malo podobn\u00e9 podoby.<\/p>\n\n\n\n 3. Po tretie, r\u00f4zne Koncepty eur\u00f3pskej integr\u00e1cie <\/strong>Vznikli aj u n\u00e1s a niektor\u00e9 z nich s\u00fa mimoriadne origin\u00e1lne. My\u0161lienky Karola Ve\u013ek\u00e9ho, Otta, Napoleona alebo ove\u013ea neskor\u0161\u00ed projekt Eur\u00f3pskej \u00fanie \u2013 u\u017e 30 rokov star\u00fd \u2013 s\u00fa len jedn\u00fdm z pr\u00edbehov o budovan\u00ed spolo\u010dnej Eur\u00f3py. Druh\u00fdm, rovnako zauj\u00edmav\u00fdm a v praxi v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00fdm, boli v\u00fdchodoeur\u00f3pske politick\u00e9 a pr\u00e1vne sk\u00fasenosti s budovan\u00edm nadn\u00e1rodn\u00fdch organizmov. Po\u013esko-litovsk\u00e1 \u00fania (ktor\u00e1 trvala viac ako 300 rokov!) je prv\u00fdm, ale nie jedin\u00fdm pr\u00edkladom. \u010eal\u0161\u00edm je Rak\u00fasko-Uhorsko (viac ako 50 rokov). \u010eal\u0161\u00edm je Kr\u00e1\u013eovstvo Srbov, Chorv\u00e1tov a Slovincov, nesk\u00f4r transformovan\u00e9 na Juhosl\u00e1viu (takmer 100 rokov) alebo n\u00e1vrhy na feder\u00e1ciu zah\u0155\u0148aj\u00facu \u010ceskoslovensko a Po\u013esko, ktor\u00e9 sa objavili v medzivojnovom obdob\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Asi najlep\u0161\u00edm pr\u00edkladom projektu zo strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py je zabudnut\u00fd projekt \u00fastavy pre Eur\u00f3pu od Poliaka Wojciecha Bogumi\u0142a Jestrz\u0119bowsk\u00e9ho z roku 1831 (\u201eZmluva o ve\u010dnej zmluve<\/strong> medzi civilizovan\u00fdmi n\u00e1rodmi\u201c), integruj\u00fac Eur\u00f3pu do jedn\u00e9ho politick\u00e9ho organizmu, ozna\u010dovan\u00e9ho ako Eur\u00f3pa n\u00e1rodov. Na z\u00e1klade tohto projektu bol zriaden\u00fd Eur\u00f3psky kongres ako paneur\u00f3psky parlament, ktor\u00fd je legislat\u00edvnou autoritou a z\u00e1rove\u0148 zast\u00fapen\u00edm v\u0161etk\u00fdch slobodn\u00fdch eur\u00f3pskych n\u00e1rodov, \u010do o 260 rokov predbehlo dne\u0161n\u00fd Eur\u00f3psky parlament. Projekt \u201eZmluvy o ve\u010dnej zmluve...\u201c nie je ni\u010d\u00edm in\u00fdm ako prototypom \u00dastavy pre Eur\u00f3pu, na ktorej pracoval Eur\u00f3psky konvent a ktorej bledou ozvenou je dnes platn\u00e1 Lisabonsk\u00e1 zmluva. Tento n\u00e1vrh najlep\u0161ie dokazuje, \u017ee po\u010diatky Eur\u00f3pskej \u00fanie m\u00f4\u017eeme h\u013eada\u0165 nie na Z\u00e1pade, ale v na\u0161ej \u010dasti kontinentu. Navy\u0161e dokazuje, \u017ee siln\u00fd d\u00f4raz na \u00falohu eur\u00f3pskych n\u00e1rodov a odkaz na n\u00e1rodn\u00fa odli\u0161nos\u0165 a pocit nez\u00e1vislosti je trval\u00fdm eur\u00f3pskym dedi\u010dstvom. Preto Karpatsk\u00e1 Eur\u00f3pa tak ochotne v\u00edta v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00fdm je bl\u00edzka my\u0161lienka spolupr\u00e1ce a h\u013eadanie argumentov ospravedl\u0148uj\u00facich pokra\u010dovanie tohto dedi\u010dstva - potreba spolo\u010dnej identity n\u00e1rodov a \u0161t\u00e1tov na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm \u00faspechom strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py je mimoriadne siln\u00fd d\u00f4raz na \u00falohu parlamentu, ktor\u00fd sa op\u00e4\u0165 dostal do centra \u0161t\u00e1tneho syst\u00e9mu po prvej svetovej vojne, ke\u010f parlamenty zohrali k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu pri tvorbe \u00fastav novo nez\u00e1visl\u00fdch \u0161t\u00e1tov (napr. Po\u013esko, \u010ceskoslovensko, Loty\u0161sko). \u00daloha n\u00e1rodn\u00fdch parlamentov sa e\u0161te viac zd\u00f4raznila po roku 1989. Pr\u00e1ve vtedy sa parlamenty stali hlavn\u00fdm miestom verejnej diskusie a z\u00e1rove\u0148 tvorcom nov\u00fdch pr\u00e1vnych rie\u0161en\u00ed, \u010d\u00edm sa buduj\u00fa z\u00e1klady demokratick\u00fdch \u0161t\u00e1tnych syst\u00e9mov.<\/p>\n\n\n\n Po\u010das Sejmu Po\u013eskej republiky v 8. volebnom obdob\u00ed (2015 \u2013 2019) viedli parlamenty stredoeur\u00f3pskych kraj\u00edn d\u00f4le\u017eit\u00fa diskusiu o bud\u00facnosti n\u00e1\u0161ho kontinentu a sna\u017eili sa dohodn\u00fa\u0165 nov\u00e9 formy bilater\u00e1lnej a multilater\u00e1lnej spolupr\u00e1ce, ktor\u00e9 mali da\u0165 nov\u00fd impulz eur\u00f3pskej spolupr\u00e1ci n\u00e1rodov. Jej d\u00f4sledkom bolo okrem in\u00e9ho uznanie konferencie \u201eEur\u00f3pa Karp\u00e1t\u201c ako formy politickej agory v na\u0161ej \u010dasti Eur\u00f3py, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148ovala prezent\u00e1ciu n\u00e1zorov, nadv\u00e4zovanie kontaktov a u\u013eah\u010dovanie r\u00f4znych doh\u00f4d. Tieto aktivity mali pozit\u00edvny vplyv aj na pr\u00e1cu klasickej po\u013eskej diplomacie. Boli zameran\u00e9 na h\u013eadanie dohody a konsenzu. Preto sa v\u00fdrazne l\u00ed\u0161ili od met\u00f3d, ktor\u00e9 roky pou\u017e\u00edvala byrokracia E\u00da a vl\u00e1dnuca liber\u00e1lno-\u013eavicov\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina vo\u010di \u010dlensk\u00fdm \u0161t\u00e1tom, spo\u010d\u00edvaj\u00facich v bezv\u00fdhradnom prisp\u00f4sobovan\u00ed pr\u00e1va v t\u00fdchto krajin\u00e1ch po\u017eiadavk\u00e1m E\u00da.<\/p>\n\n\n\n Multilater\u00e1lna spolupr\u00e1ca sa rozv\u00edjala okrem in\u00e9ho prostredn\u00edctvom tradi\u010dn\u00fdch foriem (Vy\u0161ehradsk\u00e1 skupina), ako aj nov\u00fdch, so zameran\u00edm najm\u00e4 na stredn\u00fa a v\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu. Okrem Karpatskej Eur\u00f3py a Iniciat\u00edvy troch mor\u00ed to boli aj summity predsedov parlamentov kraj\u00edn strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py (#EUROWAW), ktor\u00e9 sa konali vo Var\u0161ave v rokoch 2016 \u2013 2019 a boli s\u00fa\u010das\u0165ou aktiv\u00edt parlamentnej diplomacie, ktor\u00e9 sa v tom \u010dase konali vo ve\u013ekom rozsahu. Stali sa miestom v\u00fdmeny n\u00e1zorov \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov Eur\u00f3pskej \u00fanie, ako aj t\u00fdch, ktor\u00e9 sa k nej usilovali pripoji\u0165. V\u0161etky tieto krajiny sp\u00e1jala sk\u00fasenos\u0165 so sovietskou nadvl\u00e1dou v 20. storo\u010d\u00ed, t\u00fa\u017eba po upevnen\u00ed znovuz\u00edskan\u00fdch ob\u010dianskych slob\u00f4d a o\u017eivuj\u00face sa povedomie o solidarite spolupr\u00e1ce. Toto obdobie pr\u00e1ce po\u013eskej parlamentnej diplomacie je podrobne op\u00edsan\u00e9 v parlamentnej publik\u00e1cii \u201eSejm VIII Kadencji. Ustawy, raporty, tre\u015bci\u201c, Var\u0161ava 2021.<\/p>\n\n\n\n Zd\u00f4raznila sa aj \u00faloha historickej politiky, pri\u010dom sa pripomenuli v\u00fdro\u010dia v\u00fdznamn\u00fdch udalost\u00ed (1050. v\u00fdro\u010die krstu Po\u013eska, 550. v\u00fdro\u010die parlamentarizmu Po\u013eskej republiky, 450. v\u00fdro\u010die Lublinskej \u00fanie). Oslavy, ktor\u00e9 vo ve\u013ekom rozsahu zorganizoval po\u013esk\u00fd Sejem, boli pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na medziparlamentn\u00e9 stretnutia a diskusie o bud\u00facnosti celej Eur\u00f3pskej \u00fanie. Po\u010das konferenci\u00ed predsedov parlamentov E\u00da (organizovan\u00fdch v\u00fdlu\u010dne v r\u00e1mci E\u00da) zase po\u013esk\u00ed predsedovia Sejmu a Sen\u00e1tu predstavili vlastn\u00e9 projekty na posilnenie spolupr\u00e1ce medzi parlamentmi \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ktor\u00e9 sa l\u00ed\u0161ili od n\u00e1vrhov presadzovan\u00fdch krajinami tzv. starej \u00danie. Ako pr\u00edklady mo\u017eno uvies\u0165 projekt Eur\u00f3pa solid\u00e1rnych \u0161t\u00e1tov<\/strong> ako alternat\u00edva ku konceptu pr\u00edsne centralizovanej \u00danie, ktor\u00fd predlo\u017eila po\u013esk\u00e1 strana v rozprave predsedov parlamentov v Luxemburgu (apr\u00edl 2016), alebo n\u00e1vrhy na zaradenie kres\u0165anstva do zoznamu z\u00e1kladn\u00fdch eur\u00f3pskych hodn\u00f4t ako jedn\u00e9ho zo zdrojov na\u0161ej civiliz\u00e1cie (Bratislava, okt\u00f3ber 2016), ktor\u00e9 v diskusii podporili mar\u0161alkovia Ma\u010farska L\u00e1szl\u00f3 K\u00f6v\u00e8r a Litvy Wiktoras Prancketis.<\/p>\n\n\n\n Syst\u00e9mov\u00e1 \u00faloha parlamentov sa u\u017e nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed men\u00ed \u2013 oslabuje v prospech v\u00fdkonnej moci, \u00fastavn\u00fdch s\u00fadov \u010di medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, ako je E\u00da. Postavenie parlamentov, aj ako suver\u00e9na a z\u00e1stupcu n\u00e1roda, je v\u0161ak st\u00e1le mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e9 a trendu ich oslabovania by sa malo \u010deli\u0165. V\u00fdznam parlamentov mo\u017eno udr\u017ea\u0165 okrem in\u00e9ho aj ich zapojen\u00edm do rozvoja parlamentnej diplomacie vo v\u0161etk\u00fdch krajin\u00e1ch eur\u00f3pskeho kontinentu. A preto tento rozmer... m\u00e4kk\u00e1 sila <\/em>v medzin\u00e1rodn\u00fdch kontaktoch je v Karpatskej Eur\u00f3pe tak silne podporovan\u00e1 \u2013 najm\u00e4 preto, \u017ee sa net\u00fdka len bohatej \u010dinnosti po\u013esk\u00e9ho parlamentu, ale aj mo\u017enosti akt\u00edvnej \u00fa\u010dasti na medzin\u00e1rodnej diskusii o bud\u00facnosti celej Eur\u00f3py. Pripom\u00edna n\u00e1m na\u0161e ve\u013ek\u00e9 dedi\u010dstvo medzin\u00e1rodnej spolupr\u00e1ce, zd\u00f4raz\u0148uje potrebu posilnenia \u00falohy n\u00e1rodn\u00fdch parlamentov a ukazuje, \u017ee Z\u00e1pad a V\u00fdchod Eur\u00f3py, vytv\u00e1raj\u00fac politick\u00e9 in\u0161tit\u00facie, s\u00fa \u2013 ako povedal sv\u00e4t\u00fd J\u00e1n Pavol II. \u2013 dvoma p\u013e\u00facami jednej a tej istej Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n Marek Kuchcinski,<\/p>\n\n\n\n Mar\u0161al Sejmu 8. volebn\u00e9ho obdobia,<\/p>\n\n\n\n Predseda Rady programu Eur\u00f3pa Karp\u00e1t<\/p>\n\n\n\n Var\u0161ava, 2024<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Marek Kuchci\u0144ski Koncepcje integracyjne Europy powstawa\u0142y u nas du\u017co wcze\u015bniej ni\u017c na zachodzie i z lepszym skutkiem. Przyk\u0142adem jest Rzeczypospolita Dwojga (Trojga) Narod\u00f3w, kt\u00f3ra przetrwa\u0142a 300 lat! Fundamentem by\u0142a parlamentarna zasada wsp\u00f3\u0142pracy: \u201er\u00f3wni z r\u00f3wnymi i wolni z wolnymi\u201d. Jeste\u015bmy obecnie \u015bwiadkami wielkich zmian organizacyjnych zachodz\u0105cych wewn\u0105trz Unii Europejskiej. W tocz\u0105cej si\u0119 dyskusji nad jej […]<\/p>","protected":false},"author":4,"featured_media":7658,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[87],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7657"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7657"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7657\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7666,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7657\/revisions\/7666"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7658"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7657"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7657"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7657"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2024\/07\/obraz-1.png\")
<\/a><\/figure>\n\n\n\n<\/figure>\n\n\n\n