\u0164a\u017eko sa vyhn\u00fa\u0165 podozreniu, \u017ee sa chce prida\u0165 k radom sebaprece\u0148ova\u010dov, ktor\u00ed si oh\u00fdban\u00edm hist\u00f3rie chc\u00fa obliec\u0165 r\u00facho hrdinu. Ke\u010f\u017ee som bol pr\u00e1ve v t\u00fdch \u010dasoch mlad\u00fdm \u010dlovekom, \u017eiakom strednej \u0161koly, \u0161tudentom, mlad\u00fdm u\u010dite\u013eom, je pre m\u0148a jednoduch\u0161ie op\u00edsa\u0165 toto obdobie, ke\u010f som st\u00e1l trochu bokom. Hoci som sa priamo z\u00fa\u010dastnil na mnoh\u00fdch z vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch projektov przemyskej opoz\u00edcie, m\u00f4\u017eem o nich sved\u010di\u0165 s odstupom. Stretol som mnoho skuto\u010dn\u00fdch hrdinov t\u00fdch \u010dias, \u013eud\u00ed, ktor\u00ed preuk\u00e1zali odvahu a vytrvalos\u0165. Dozvedel som sa aj o \u010dinnosti tajnej pol\u00edcie - \u010do v\u0161etko bola schopn\u00e1 urobi\u0165 \u013eu\u010fom, rozbi\u0165 ich \u017eivoty, s\u00fakromn\u00e9 i profesion\u00e1lne, ods\u00fadi\u0165 ich na v\u00e4zenie a vyl\u00fa\u010denie. Ke\u010f vid\u00edm niektor\u00fdch b\u00fdval\u00fdch funkcion\u00e1rov \u00daradu bezpe\u010dnosti a ved\u00facich predstavite\u013eov Po\u013eskej zjednotenej robotn\u00edckej strany (PZPR) na uliciach, ako sa usmievaj\u00fa, s\u00fa \u0161\u0165astn\u00ed, z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa sa na verejnom a politickom \u017eivote, napadaj\u00fa ma slov\u00e1, ktor\u00e9 sa be\u017ene pova\u017euj\u00fa za ur\u00e1\u017eliv\u00e9. D\u00fafam, \u017ee moje spomienky pripomen\u00fa v prvom rade t\u00fdch, ktor\u00ed u\u017e ne\u017eij\u00fa a ktor\u00ed mali \u010dasto ve\u013ek\u00fd podiel na boji proti komunizmu za slobodu.<\/p>\n\n\n\n
Predt\u00fdm, ako som sa dostal do podkrovia<\/strong> V podkrov\u00ed<\/strong> Trudno jest unikn\u0105\u0107 podejrzenia o ch\u0119\u0107 wej\u015bcia w szeregi samochwalc\u00f3w, kt\u00f3rzy naginaj\u0105c nieco histori\u0119, chc\u0105 przywdzia\u0107 szaty bohatera. Poniewa\u017c w tamtych w\u0142a\u015bnie czasach by\u0142em osob\u0105 m\u0142od\u0105, uczniem szko\u0142y \u015bredniej, studentem, m\u0142odym nauczycielem, \u0142atwiej opisa\u0107 mi ten okres, stoj\u0105c nieco z boku. Cho\u0107 w wielu przywo\u0142anych przedsi\u0119wzi\u0119ciach przemyskiej opozycji bra\u0142em bezpo\u015bredni udzia\u0142, mog\u0119 zachowuj\u0105c nieco dystansu, […]<\/p>","protected":false},"author":5,"featured_media":6824,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[11],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6823"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/5"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6823"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6823\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6826,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6823\/revisions\/6826"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/6824"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6823"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6823"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6823"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
Hoci som sa s opozi\u010dnou \u010dinnos\u0165ou stretol na strednej \u0161kole, m\u00f4\u017eem poveda\u0165, opakuj\u00fac otcov vtip, \u017ee som \"l\u00e1sku\" k Sovietskemu zv\u00e4zu vycucal z matersk\u00e9ho mlieka. Obaja moji rodi\u010dia boli pohrani\u010dn\u00edci. M\u00f4j star\u00fd otec z otcovej strany bol po\u010das prv\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a okup\u00e1cie zavret\u00fd sovietskymi okupantmi v Kolomyji. Moja matka, naroden\u00e1 v roku 1937, sa 10. febru\u00e1ra 1940 v r\u00e1mci prvej vlny sovietskych deport\u00e1ci\u00ed vydala s celou rodinou na \"v\u00fdlet\" do okolia Archange\u013eska. Tam moja star\u00e1 mama po dvoch mesiacoch vo vyhnanstve zomrela. Prvou komunistickou l\u017eou, ktor\u00e1 ma ako t\u00edned\u017eera najviac znepokojila, bol \u00fadaj v ob\u010dianskych preukazoch mojich rodi\u010dov - \"miesto narodenia\": ZSSR\".
Prv\u00fdm priamym zapojen\u00edm sa do opoz\u00edcie vo\u010di komunizmu bolo postavenie kostola v przemyskej \u0161tvrti Kmiecie. T\u00e1to mal\u00e1 dreven\u00e1 stodola, ktor\u00e1 sa pod veden\u00edm otca Adama Michalsk\u00e9ho stala kostolom, bola skuto\u010dnou o\u00e1zou slobody, ale poskytovala aj v\u00fdnimo\u010dn\u00fd pocit spolo\u010denstva. Obyvatelia nieko\u013ek\u00fdch vtedaj\u0161\u00edch obytn\u00fdch blokov, nedbaj\u00fac na neust\u00e1ly doh\u013ead bezpe\u010dnostn\u00e9ho \u00faradu, spolo\u010dne budovali kostol ako budovu, ale aj ako farsk\u00e9 spolo\u010denstvo. Spolu s mojimi rovesn\u00edkmi sme sa pustili do kopania z\u00e1kladov fary a nesk\u00f4r sme pom\u00e1hali budova\u0165 civilizovanej\u0161iu formu kostola. Bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch sk\u00fasenost\u00ed sme sa stali ministrantmi, lektormi. Otec Michalski, neust\u00e1le vystaven\u00fd represi\u00e1m komunistick\u00fdch \u00faradov, vytrvalo budoval kostol a komunitu. Om\u0161e na sviatky, ktor\u00e9 boli v t\u00fdch \u010dasoch zak\u00e1zan\u00e9, ako 3. m\u00e1j, 11. november, 15. august, sa v\u017edy sl\u00e1vili sl\u00e1vnostne, doplnen\u00e9 plamenn\u00fdmi vlasteneck\u00fdmi k\u00e1z\u0148ami, ktor\u00e9 sa stali hodinami dejepisu. V tom \u010dase som sa za\u010dal z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 na podobn\u00fdch obradoch, na ktor\u00fdch re\u010dnil arcibiskup Ignacy Tokarczuk.
Ke\u010f som v roku 1979 za\u010dal \u0161tudova\u0165 na Gymn\u00e1ziu Juliusza S\u0142owack\u00e9ho I v Przemy\u015bli, stretol som sa s Adamom Szostkiewiczom ako u\u010dite\u013eom. Mlad\u00e1 u\u010dite\u013eka po\u013e\u0161tiny a angli\u010dtiny si r\u00fdchlo z\u00edskala srdcia a mysle na\u0161ich spolu\u017eiakov. Bolo to obdobie prv\u00fdch kontaktov s literat\u00farou tzv. druh\u00e9ho okruhu, vr\u00e1tane po\u00e9zie Czes\u0142awa Mi\u0142osza a diel \u010fal\u0161\u00edch \"zak\u00e1zan\u00fdch\" b\u00e1snikov a spisovate\u013eov. Od chv\u00edle, ke\u010f sa A. Szostkiewicz stal akt\u00edvnym aktivistom Solidarity, okrem in\u00e9ho aj hovorcom odborov\u00e9ho zv\u00e4zu NSZZ \"Solidarita\" pre przemysk\u00fd regi\u00f3n, hoci n\u00e1s prestal u\u010di\u0165 v \u0161kole, stal sa \"udava\u010dom\" v Solidarite, kam som si \u010doraz \u010dastej\u0161ie chodil kupova\u0165 blo\u010dky a knihy z druh\u00e9ho obehu. Skuto\u010dn\u00fdmi vodcami tejto na\u0161ej \u0161tudentskej opoz\u00edcie boli Jacek Mleczko, Maciek K\u0119dzior a Ela B\u0142o\u0144ska. V\u010faka nim sa moje n\u00e1v\u0161tevy ZR na Kamennom moste st\u00e1vali \u010doraz odv\u00e1\u017enej\u0161\u00edmi. Vtedy som sa zozn\u00e1mil s bratmi Kurovsk\u00fdmi, ktor\u00ed pracovali v kancel\u00e1rii hovorcu. Tam som absolvoval prv\u00e9 lekcie tla\u010de na duplik\u00e1toroch, \u010do sa mi nesk\u00f4r ve\u013emi hodilo. V septembri 1981 som na n\u00e1vrh A. Szostkiewicza odi\u0161iel spolu s \u010fal\u0161\u00edmi tromi \u0161tudentmi do Gdanska na zasadnutie vznikaj\u00facej nez\u00e1vislej \u0161tudentskej vl\u00e1dy. Spolu s Mariuszom Czarnieckim, Jurekom Tomusiakom a kolegom z komplexu ekonomick\u00fdch \u0161k\u00f4l (bohu\u017eia\u013e, nepam\u00e4t\u00e1m si priezvisko a d\u00fafam, \u017ee mi to toto \u00fa\u017easn\u00e9 diev\u010da odpust\u00ed) sme sa z\u00fa\u010dastnili na mimoriadnom stretnut\u00ed. K mlad\u00fdm rebelom sa okrem in\u00fdch pripojil Andrzej Gwiazda a \u010fal\u0161\u00ed popredn\u00ed aktivisti Solidarity. Bol to ve\u013ek\u00fd \u0161ok. Vo ve\u013ek\u00fdch mestsk\u00fdch centr\u00e1ch ako Gdansk, Var\u0161ava, Krakov a Pozna\u0148 sa rodili \u0161trukt\u00fary nez\u00e1visl\u00fdch \u0161tudentsk\u00fdch r\u00e1d, ktor\u00e9 u\u017e mali okrem in\u00e9ho aj vlastn\u00e9 \u010dasopisy (samozrejme, vyd\u00e1van\u00e9 mimo cenz\u00fary). Podarilo sa mi nadviaza\u0165 kontakt s redakciou \u010dasopisu \"Ucze\u0144 Polski\", v\u010faka \u010domu som do svojej strednej \u0161koly priniesol ruksak pln\u00fd papiera na mazanie a nesk\u00f4r som dostal nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch bal\u00edkov s \u010fal\u0161\u00edmi \u010d\u00edslami, ktor\u00e9 som rozdal \u0161tudentom strednej \u0161koly. \u017dia\u013e, ako sa uk\u00e1zalo, \"karneval slobody\" trval u\u017e len nieko\u013eko mesiacov. St\u00e1le si pam\u00e4t\u00e1m na jedno z mojich stretnut\u00ed s Adamom Szostkiewiczom na region\u00e1lnej rade, niekedy koncom okt\u00f3bra 1981, ke\u010f vyhl\u00e1sil, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei kritick\u00fd okamih. Pouk\u00e1zal na to, \u017ee boj okrem in\u00e9ho za slobodu slova, zru\u0161enie cenz\u00fary, je pre komunistov neprijate\u013en\u00fd a \u017ee pravdepodobne nastane kr\u00edzov\u00e1 situ\u00e1cia. Stalo sa toto. R\u00e1no 13. decembra sme sa spolu s Maciekom Kedziorom a moj\u00edm bratom Jackom vybrali na oblastn\u00fa radu so spac\u00edmi vakmi a dekami. Na na\u0161e prekvapenie boli samotn\u00e9 kancel\u00e1rie st\u00e1le v ruk\u00e1ch odbor\u00e1rov. V pomerne nerv\u00f3znej atmosf\u00e9re sa v peci p\u00e1lili najr\u00f4znej\u0161ie dokumenty a pe\u010diatky. Spolo\u010dnos\u0165 ZOMO vst\u00fapila do kancel\u00e1ri\u00ed ZR nasleduj\u00faci de\u0148. K\u00fdm ZOMO pacifikovali kancel\u00e1riu na poschod\u00ed, Ela B\u0142o\u0144sk\u00e1 e\u0161te st\u00e1le vyn\u00e1\u0161ala z pivnice p\u00edsac\u00ed stroj a \u0161abl\u00f3ny. Pr\u00e1ve na nich boli nap\u00edsan\u00e9 prv\u00e9 let\u00e1ky v pivnici franti\u0161k\u00e1nskeho kostola. Jacek Mleczko a Maciek K\u0119dzior ma zaviedli do franti\u0161k\u00e1nskych z\u00e1kut\u00ed, kde vl\u00e1dol brat Maximili\u00e1n. Samozrejme, tla\u010d sa u\u017e robila bez duplik\u00e1tora, ale ru\u010dne pomocou matrice pripevnenej na plstenej doske a s val\u010dekom v ruke. Podobne sme str\u00e1vili Silvestra 1981\/1982 v byte Wojteka Mikulu, kde sme sa zab\u00e1vali do polnoci a potom sme tla\u010dili. Ela B\u0142o\u0144ska, Maciek K\u0119dzior, Jacek Mleczko a m\u00f4j brat Jacek ako \u0161tudenti pomerne r\u00fdchlo odi\u0161li na \u0161t\u00fadium, ktor\u00e9 bolo po zaveden\u00ed vojnov\u00e9ho stavu pozastaven\u00e9. Z\u00e1rove\u0148 sa stali \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed poskytovali najnov\u0161ie inform\u00e1cie o situ\u00e1cii v opoz\u00edcii a dod\u00e1vali \"\u010derstv\u00fd\" papierov\u00fd vreckovn\u00edk. Ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdm osobn\u00fdm z\u00e1\u017eitkom z prvej zimy vojnov\u00e9ho stavu bolo \u010dakanie na spr\u00e1vy o Adamovi Szostkiewiczovi, ktor\u00fd sa skr\u00fdval.
Tajn\u00e1 pol\u00edcia pri\u0161la do m\u00f4jho domu vo febru\u00e1ri 1982. Na stredo\u0161kol\u00e1ka malej postavy bola str\u00e1\u017e zna\u010dn\u00e1. Jeden trochu vystra\u0161en\u00fd vojak v uniforme a traja mu\u017ei z ubekov. Rodi\u010dia boli zdesen\u00ed, hoci otec, ktor\u00fd v jednom z ubekov spoznal svojho b\u00fdval\u00e9ho \u0161tudenta, bol dos\u0165 rozz\u00faren\u00fd. Po pomerne zbe\u017enej prehliadke (v\u010faka Bohu) ma vzali na v\u00fdsluch. Pam\u00e4t\u00e1m si len, ako mi mama urobila na \u010delo znamenie kr\u00ed\u017ea a do vrecka mi str\u010dila tabu\u013eku \u010dokol\u00e1dy a krabi\u010dku aspir\u00ednu, zatia\u013e \u010do otec sa zmohol len na v\u00fdkrik, \u017ee nebudem robi\u0165 hanbu rodine. Na\u0161\u0165astie pre m\u0148a sa uk\u00e1zalo, \u017ee tajn\u00e1 pol\u00edcia ma chcela vypo\u010d\u00fava\u0165 v s\u00favislosti s mojou \u00fa\u010das\u0165ou v nez\u00e1vislej \u0161tudentskej rade, a nie kv\u00f4li tla\u010di papiera. Na stole vy\u0161etrovate\u013ea Ubeka le\u017eal jeden z v\u00fdtla\u010dkov Po\u013esk\u00e9ho \u0161tudenta.
\u010eal\u0161ie stretnutie s UB som za\u017eil v novembri 1983, ke\u010f sme so spolu\u017eia\u010dkou Basiou Psikovou skon\u010dili na Dvorskej ulici a vysvet\u013eovali, pre\u010do sme 11. novembra vytvorili noviny.
Kontakty s moj\u00edm bratom a kolegami v Krakove n\u00e1m umo\u017enili udr\u017eiava\u0165 si vedomosti o dian\u00ed v \"podzem\u00ed\" a v nasleduj\u00facich rokoch z\u00edskava\u0165 nov\u00fd papier na \u0161kvrny. Pomohli aj v\u00fdlety do Krakova. Rzesz\u00f3w, kde som za\u010dal externe \u0161tudova\u0165 hist\u00f3riu, sa v tom \u010dase zdal by\u0165 p\u00fa\u0161\u0165ou z h\u013eadiska nez\u00e1visl\u00e9ho kult\u00farneho \u017eivota a opoz\u00edcie. 30. apr\u00edla 1985 sme sa spolu s Jacekom, ktor\u00fd pri\u0161iel so svojou mladou man\u017eelkou a mal\u00fdmi dc\u00e9rkami k rodi\u010dom na pr\u00e1zdniny osl\u00e1vi\u0165 1. m\u00e1j, rozhodli d\u00f4stojne osl\u00e1vi\u0165 tento sviatok a prema\u013eova\u0165 propaga\u010dn\u00e9 tabule. Na\u0161i kolegovia Marek a Tomek Ku\u017amiek a ja sme st\u00e1li na str\u00e1\u017ei, zatia\u013e \u010do Jacek, ako vyu\u010den\u00fd architekt s umeleck\u00fdmi schopnos\u0165ami, i\u0161iel vyma\u013eova\u0165 tabule. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee UB tak\u00e9to akcie o\u010dak\u00e1vala a my sme narazili na jednu z tajn\u00fdch hliadok. N\u00e1m trom sa podarilo utiec\u0165, Jacka napriek varovaniu a \u00fateku chytili. Na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no si po m\u0148a pri\u0161li. Nepr\u00edjemn\u00e9 rozhovory s tajnou pol\u00edciou, pokusy o vydieranie a zastra\u0161ovanie, vyhr\u00e1\u017eky, \u017ee vyhodia mojich rodi\u010dov z pr\u00e1ce a brata z univerzity. Ve\u013emi chceli, aby som sa stal udava\u010dom. Zd\u00f4raz\u0148ovali len to, \u017ee v n\u00e1s bolo vidie\u0165 dobr\u00fdch bratov, preto\u017ee jeden kryl druh\u00e9ho, ako len mohol. Nakoniec, aby ma obm\u00e4k\u010dili, zavreli ma na 48 hod\u00edn do v\u00e4zenia v Jaroslave, kde ma star\u00fd Zek v cele priv\u00edtal slovami: \"Ni\u010d nerozb\u00edjaj, mlad\u00edk, viac ako KS nedostane\u0161.\" Pri\u0161iel som o pr\u00e1cu a na univerzite nastali probl\u00e9my. V\u010faka nenahradite\u013en\u00e9mu doktorovi Antoni Kunyszovi sa mi podarilo zachr\u00e1ni\u0165 \u0161t\u00fadium pomocou triku. Nasleduj\u00face mesiace boli svedkami neust\u00e1leho prenasledovania zo strany UB. Ke\u010f som napokon v septembri dostal \u010fal\u0161ie predvolanie do s\u00eddla UB na Dworsk\u00e9ho ulici, za\u0161iel som za otcom Stanis\u0142awom Cebulom, far\u00e1rom na\u0161ej farnosti na Kmiecie, s prosbou o pomoc. On, ve\u013emi znepokojen\u00fd celou situ\u00e1ciou, ma po\u017eiadal, aby som chv\u00ed\u013eu po\u010dkal, preto\u017ee sa mus\u00ed poradi\u0165 s istou osobou. Ako sa nesk\u00f4r uk\u00e1zalo, bol to zn\u00e1my aktivista Solidarity Andrzej Kucharski. Ke\u010f sa vr\u00e1til, povedal kr\u00e1tko: \"Ak neviete, \u010do poveda\u0165, modlite sa. Tak som to urobil. Po \u0161iestich hodin\u00e1ch ml\u010dania (v skuto\u010dnosti som sa v duchu modlil ru\u017eenec) a \u010fal\u0161\u00edch pokusoch o zastra\u0161ovanie, vr\u00e1tane nie pr\u00edli\u0161 kultivovan\u00fdch sp\u00f4sobov dobr\u00e9ho a zl\u00e9ho Ubeka, som si vypo\u010dul text Wies\u0142awa Gronostalsk\u00e9ho: \"Pam\u00e4tajte, \u017ee v Po\u013esku nie je miesto pre nepriate\u013eov komunizmu. Ak sa ti to nep\u00e1\u010di, vypadni a my ti d\u00e1me pas.\" Vtedy som sa prv\u00fdkr\u00e1t v ten de\u0148 ozval a povedal, \u017ee sa mi Po\u013esko ve\u013emi p\u00e1\u010di, len mi nevyhovuj\u00fa \u00farady. To bola posledn\u00e1 n\u00e1v\u0161teva v UB. Nesk\u00f4r za mnou e\u0161te chodili do \u0161koly vo Fredropole, kde som pracoval, ale len preto, aby sa porozpr\u00e1vali s riadite\u013eom Zby\u0161kom \u017bakom, ktor\u00fd mi loj\u00e1lne ozn\u00e1mil, \u017ee ma \"smutn\u00ed\" sleduj\u00fa.
Bolo to obdobie, ke\u010f vo farnosti Kmiecie za\u010dalo \u010doraz silnej\u0161ie p\u00f4sobi\u0165 kapl\u00e1nske dielo pracuj\u00faceho \u013eudu. Stretnutia v katechetick\u00fdch miestnostiach, ktor\u00e9 organizovali nezlomn\u00ed k\u0148azi Stanis\u0142aw Cebula, Jan P\u0119pek a Eugeniusz Dryniak (posledn\u00ed dvaja boli kapl\u00e1nmi podzemn\u00e9ho hnutia Solidarita), boli skuto\u010dn\u00fdmi o\u00e1zami slobody. Pr\u00e1ve tam som mal mo\u017enos\u0165 pozrie\u0165 si vtedy zak\u00e1zan\u00fd film Ryszarda Bugajsk\u00e9ho V\u00fdsluch, kde sa konali stretnutia a predn\u00e1\u0161ky s Janom Musia\u0142om, Janom Drausom a Stefanom Bratkowsk\u00fdm a \u010fal\u0161\u00edmi. \u010eal\u0161\u00edm miestom, kde sa rozv\u00edjala nez\u00e1visl\u00e1 kult\u00fara, boli Dni kres\u0165anskej kult\u00fary organizovan\u00e9 v kostole Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice a u franti\u0161k\u00e1nov. Tam som sa prv\u00fdkr\u00e1t dostal do kontaktu s okruhom tvorcov \u010dasopisu Strych Kulturalny.<\/p>\n\n\n\n
Spomienky spojen\u00e9 s podkrov\u00edm patria dodnes k najin\u0161pirat\u00edvnej\u0161\u00edm a najoslobodzuj\u00facej\u0161\u00edm obdobiam m\u00f4jho \u017eivota. Aby sme pochopili fenom\u00e9n tohto miesta, ako aj \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa tam objavili, mus\u00edme sa vr\u00e1ti\u0165 do reality 80. rokov 20. storo\u010dia. Dom Mareka Kuchci\u0144sk\u00e9ho, miesto stretnut\u00ed, bol posledn\u00fdm v r\u00e1mci mesta. Obklopoval ho star\u00fd ovocn\u00fd sad a ne\u010faleko stojace tunely, kde sa pestovali paradajky, ktor\u00e9 Marekovi poskytovali ob\u017eivu a boli jednou z mo\u017enost\u00ed, ako sa sta\u0165 nez\u00e1visl\u00fdm od syst\u00e9mu.
V okol\u00ed bolo m\u00e1lo budov a prech\u00e1dzkou cez sad smerom k potoku sa dalo nepozorovane dosta\u0165 z oblasti. Zvl\u00e1\u0161\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 to bolo, ke\u010f na W\u0119gierskej ulici st\u00e1la Nyska alebo Fiat 125p s nezn\u00e1mymi p\u00e1nmi.
Samotn\u00fd dom, jednoposchodov\u00fd dom s podkrov\u00edm, kde sa nach\u00e1dzalo podkrovie - miesto stretnut\u00ed, predn\u00e1\u0161ok, v\u00e1\u0161niv\u00fdch diskusi\u00ed - enkl\u00e1va slobody. Nemenej d\u00f4le\u017eit\u00fdm miestom v tomto dome bola kuchy\u0148a, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dzala na pr\u00edzem\u00ed. Ako predsie\u0148 k vzne\u0161en\u00fdm podkrovn\u00fdm stretnutiam v\u0161ak zohr\u00e1vala nepriamu \u00falohu. Tu sa konali tvoriv\u00e9 stretnutia. Ve\u013ek\u00fd st\u00f4l uprostred bol svedkom mnoh\u00fdch diskusi\u00ed, ktor\u00e9 niekedy trvali a\u017e do neskor\u00e9ho r\u00e1na. Ich r\u00f4znorodos\u0165, od dej\u00edn umenia a\u017e po filozofiu, literat\u00faru a politick\u00e9 ot\u00e1zky, \u010dasto z\u00e1visela od n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov podkrovia alebo od t\u00fdch, ktor\u00ed prich\u00e1dzali pri pr\u00edle\u017eitosti v\u00fdstav \"\u010clovek, Boh, svet\" organizovan\u00fdch vo franti\u0161k\u00e1nskom suter\u00e9ne. Pre \u0161tudenta boli tieto stretnutia ako najlep\u0161ie semin\u00e1re. Po prv\u00e9, viedli ich najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed odborn\u00edci vo svojich odboroch, ktor\u00ed boli hostite\u013emi v podkrov\u00ed, a navy\u0161e boli bez cenz\u00fary. Dovol\u00edm si tvrdi\u0165, \u017ee v t\u00fdch \u010dasoch \u017eiadna univerzita v Po\u013esku nepon\u00fakala tak\u00e9 mo\u017enosti, bezplatn\u00e9 a z\u00e1rove\u0148 mimoriadne in\u0161pirat\u00edvne predn\u00e1\u0161ky, ktor\u00e9 nielen\u017ee roz\u0161irovali vedomosti, ale umo\u017e\u0148ovali aj duchovn\u00fd a intelektu\u00e1lny rozvoj.
Moje kontakty s Marekom Kuchci\u0144sk\u00fdm a podkrov\u00edm sa za\u010dali dos\u0165 ne\u0161\u0165astne. Po \u010fal\u0161\u00edch D\u0148och kres\u0165anskej kult\u00fary v roku 1985 som prv\u00fdkr\u00e1t nav\u0161t\u00edvil W\u0119giersku ulicu. Miesto, hostite\u013e a jeho hostia na m\u0148a urobili ve\u013ek\u00fd dojem. Bola v tom trochu hipis\u00e1cka atmosf\u00e9ra, otvorenos\u0165 a priamos\u0165 v jednan\u00ed. Bohu\u017eia\u013e, o dva mesiace nesk\u00f4r tajn\u00e1 pol\u00edcia hostite\u013ea zatvorila. V decembri bol zatknut\u00fd Maciek K\u0119dzior, ktor\u00fd spolu so skupinou, ktor\u00fa zorganizoval, rozd\u00e1val v kostoloch v Przemy\u015bli let\u00e1ky privezen\u00e9 z Krakova. V okol\u00ed bolo \u010doraz viac \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli priamo postihnut\u00ed represiami tajnej pol\u00edcie. Ich pr\u00edklad, ich neochvejn\u00fd postoj a hladovky boli z\u00e1rove\u0148 \u0161kolou, ako sa spr\u00e1va\u0165 k tajnej pol\u00edcii. Mojich skromn\u00fdch \"48 hod\u00edn\" a trest na vysokej \u0161kole sa stali mali\u010dkos\u0165ou v porovnan\u00ed s t\u00fdm, \u010d\u00edm prech\u00e1dzali ostatn\u00ed.
V tom \u010dase sa kapl\u00e1nka pracuj\u00faceho \u013eudu na fare v Kme\u0165ove stala jedin\u00fdm miestom, kde sa na\u010falej rozv\u00edjala nez\u00e1visl\u00e1 a opozi\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165. Vtedy som dostala ponuku \u00eds\u0165 a z\u00fa\u010dastni\u0165 sa na nez\u00e1visl\u00fdch stretnutiach organizovan\u00fdch v kl\u00e1\u0161tore sestier Nepo\u0161kvrnenej v Szymanowe pri Var\u0161ave. Z\u00fa\u010dastnil sa na \u0148om aj Adam \u0141ozi\u0144ski, u\u017e vtedy v\u00fdznamn\u00fd opozi\u010dn\u00fd aktivista, u\u010dite\u013e a \u010dlen Solidarity. Stretnutia boli \u010fal\u0161ou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou vypo\u010du\u0165 si vynikaj\u00face predn\u00e1\u0161ky, ktor\u00e9 okrem in\u00fdch predniesli Halina Bortnowska, Jacek Szymanderski, Stefan Bratkowski. Boli tie\u017e pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na n\u00e1kup kn\u00edh z druh\u00e9ho n\u00e1kladu a z\u00edskanie papiera na \u0161kvrny.
Po prepusten\u00ed Mareka Kuchci\u0144sk\u00e9ho z v\u00e4zenia (v tom \u010dase bola zatknut\u00e1 skupina opozi\u010dn\u00fdch aktivistov vr\u00e1tane Mareka Kami\u0144sk\u00e9ho a Andrzeja Kucharsk\u00e9ho) boli moje n\u00e1v\u0161tevy na p\u00f4de \u010doraz \u010dastej\u0161ie. O stretnutiach v podkrov\u00ed, o hos\u0165och, ktor\u00ed tam vystupovali, o podujatiach, ktor\u00e9 sa tam organizovali, sa u\u017e nap\u00edsalo ve\u013ea. Mysl\u00edm si, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pokladom t\u00fdchto stretnut\u00ed, okrem diskutovan\u00fdch t\u00e9m, bolo stretnutie s v\u00fdnimo\u010dn\u00fdmi \u013eu\u010fmi, \u00fa\u010dastn\u00edkmi podkrovn\u00fdch stretnut\u00ed. Boli to takzvan\u00ed \"domorodci\". K \"\u017eeleznej garde\" \u00fa\u010dastn\u00edkov stretnutia patril Marek Zazula, hudobn\u00edk a u\u010dite\u013e hry na violon\u010delo, ktor\u00fd svojimi koncertmi \u010dasto obohacoval vernis\u00e1\u017ee v\u00fdstav vo franti\u0161k\u00e1nskom suter\u00e9ne, podie\u013eal sa na tvorbe Dn\u00ed kres\u0165anskej kult\u00fary a viedol spev\u00e1cky zbor pri salezi\u00e1nskom kostole, jedna z najfarebnej\u0161\u00edch osobnost\u00ed tohto prostredia. Jerzy Bonarek s man\u017eelkou Beatou, jeden z ved\u00facich predstavite\u013eov hnutia Po\u013enohospod\u00e1rska solidarita, ktor\u00fd sa z\u00fa\u010dast\u0148oval na stretnutiach organizovan\u00fdch O. Bartmi\u0144sk\u00fdm v Krasiczyne, vozil pomoc do Sliezska, \"bieszczaders\" zakladal s Wie\u0144czys\u0142awom Nowack\u00fdm nez\u00e1visl\u00fa osadu na Cary\u0144skom a roz\u0161iroval nez\u00e1visl\u00fa tla\u010d. Jurek je tie\u017e majite\u013eom nezabudnute\u013enej zelenej Nysy, d\u00f4le\u017eit\u00e9ho dopravn\u00e9ho prostriedku, ktor\u00fd sl\u00fa\u017eil Jurkovej z\u00e1hradk\u00e1rskej farme, ale bol nevyhnutn\u00fd aj pre opozi\u010dn\u00fa \u010dinnos\u0165. Viackr\u00e1t sa hodil aj v spolo\u010denskom \u017eivote, ako napr\u00edklad po\u010das podkrovn\u00fdch v\u00fdletov do Bieszczad, ktor\u00e9 boli opraden\u00e9 legendami. Jurek bol pre m\u0148a pokojn\u00fdm bojovn\u00edkom, ktor\u00fd svojou postavou vzbudzoval re\u0161pekt, ale z\u00e1rove\u0148 d\u00e1val pocit bezpe\u010dia. Jan Musia\u0142, sk\u00fasen\u00fd v bojoch s komunizmom, autorita, redaktor \u010dasopisu \"Strych Kulturalny\", so siln\u00fdm postaven\u00edm v cirkevn\u00fdch org\u00e1noch, predn\u00e1\u0161aj\u00faci na \"lietaj\u00facich univerzit\u00e1ch\", rodinn\u00e9 prepojenie s Marekom Kami\u0144sk\u00fdm, ved\u00facim podzemn\u00fdch \u0161trukt\u00far Solidarity. Lucyna a Janusz Czarscy, Waldek Wiglusz, J\u00f3zek Kurylak, Gra\u017cyna Niezgoda, Mirek a Brygida Buszowie. I\u0161lo o \"najstar\u0161\u00edch\" \u00fa\u010dastn\u00edkov stretnut\u00ed. Koncom 80. rokov sa skupina zna\u010dne rozr\u00e1stla, medzi \u00fa\u010dastn\u00edkmi stretnut\u00ed boli Wojtek Miku\u0142a, Artek Wilgucki, Pawe\u0142 Niemkiewicz (z Jaroslawi), Monika Maresch, Zygmunt Grzesiak a Ela B\u0142o\u0144ska-Grzesiak, Lucyna Podhalicz, Staszek Koba. Pri Zygmunte Grzesiakovi si dovol\u00edm dlh\u0161iu zmienku. Zygmunt z Novej Huty bol v 80. rokoch 20. storo\u010dia aktivistom za nez\u00e1vislos\u0165, \u010dlenom a zakladate\u013eom Liber\u00e1lno-demokratickej strany \"Nez\u00e1vislos\u0165\", v s\u00fakrom\u00ed man\u017eelom Ely B\u0142o\u0144skej, ktor\u00e1 sa po odchode z Przemy\u015bla intenz\u00edvne zapojila do opozi\u010dnej \u010dinnosti v Krakove spolu s t\u00edmom z Przemy\u015bla, t. j. Macekom K\u0119dziorom a Jackom Mleczkom. Zygmunt a Jacek pripravovali na 1. m\u00e1j 1986 let\u00e1kov\u00fd gran\u00e1tomet, ktor\u00fd mal \"horie\u0165\" na krakovskom n\u00e1mest\u00ed a rozn\u00e1\u0161a\u0165 tak let\u00e1ky medzi \u00fa\u010dastn\u00edkmi re\u017eimov\u00fdch osl\u00e1v Sviatku pr\u00e1ce. Nakoniec ich zatkla krakovsk\u00e1 UB. Obvinenie proti nim bolo \"terorizmus z politick\u00fdch d\u00f4vodov\", ke\u010f\u017ee odpa\u013eovacie zariadenie sa pod\u013ea n\u00e1zoru tajnej pol\u00edcie malo pou\u017ei\u0165 na odpa\u013eovanie rakiet na komunistick\u00e9 zariadenia. Neby\u0165 represi\u00ed, ktor\u00e9 ich oboch postihli, mohli by sme tieto obvinenia prija\u0165 so smiechom. Ela mi nesk\u00f4r uk\u00e1zala denn\u00edky ich det\u00ed. V jednej \u010dasti bolo nap\u00edsan\u00e9: \"Moja prv\u00e1 cesta elektri\u010dkou - idem do otcovej v\u00e4znice v Montelupichu.\"
Okrem miestnych obyvate\u013eov boli d\u00f4le\u017eit\u00fdmi \u00fa\u010dastn\u00edkmi podkrovn\u00fdch stretnut\u00ed aj n\u00e1v\u0161tevn\u00edci. Popri hrdinoch jednotliv\u00fdch stretnut\u00ed boli v\u00fdnimo\u010dn\u00ed \u013eudia: Marta Siennick\u00e1 a Stefan Makowiecki, \u00fa\u017easn\u00ed \u013eudia, akademici. Marta, zn\u00e1ma aj ako \"sle\u010dna redaktorka\", ke\u010f\u017ee pod t\u00fdmto pseudonymom publikovala v Kult\u00farnej podkrov\u00ed, bola z\u00e1rove\u0148 nepostr\u00e1date\u013enou tlmo\u010dn\u00ed\u010dkou pre zahrani\u010dn\u00fdch host\u00ed. Jej vedomosti a erud\u00edcia boli mimoriadnym doplnkom prekladov, ktor\u00e9 robila. Stefan mal okrem rozsiahlych vedomost\u00ed aj vynikaj\u00faci zmysel pre humor. Ich \u00fa\u010das\u0165 na stretnutiach bola v\u017edy obohaten\u00edm diskusi\u00ed. Na Martu m\u00e1m osobn\u00e9 spomienky. To ona ma pokrstila \"Szczawik\". S Martou som \u010dasto vozil na\u0161ich zahrani\u010dn\u00fdch host\u00ed do Var\u0161avy. Na jednej ceste sme cestovali s Denisom O`Keefeom a Wainom Shutom. Hoci to bolo u\u017e v \u010dase vzniku ob\u010dianskych v\u00fdborov, \u013eudov\u00e9 org\u00e1ny sa neust\u00e1le zauj\u00edmali o na\u0161e \u017eivotn\u00e9 prostredie. Preto sa k n\u00e1m e\u0161te pred Jaroslav\u013eom pridal chvost v podobe Fiatu 125p so zn\u00e1mymi eviden\u010dn\u00fdmi \u010d\u00edslami tajnej pol\u00edcie. Za Jaroslawou, ne\u010faleko Sz\u00f3wska, sa k nemu pripojilo policajn\u00e9 auto, ktor\u00e9 predbehlo na\u0161e auto a zastavilo ho na kontrolu. Tajn\u00e1 pol\u00edcia v neozna\u010denom policajnom aute \u010dakala nieko\u013eko sto metrov za n\u00edm. Kontrola dokladov zahrani\u010dn\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov policajtmi z dopravnej pol\u00edcie bola neocenite\u013en\u00fdm z\u00e1\u017eitkom. Najm\u00e4 \u010d\u00edtanie pasov a rozm\u00fd\u0161\u013eanie, ktor\u00e9 je priezvisko a ktor\u00e9 meno, a rados\u0165 policajtov, ke\u010f sa uk\u00e1zalo, \u017ee Marta je Po\u013eka: \"\u00d3, vy ste na\u0161i!\" Ke\u010f som vyhl\u00e1sil, \u017ee t\u00edto dvaja mu\u017ei s\u00fa poslancami parlamentov svojich kraj\u00edn a \u017ee idem okam\u017eite do Jaroslavy, aby som telefonicky informoval pr\u00edslu\u0161n\u00e9 konzul\u00e1ty o ich zadr\u017ean\u00ed, za\u010dalo to by\u0165 trochu smie\u0161ne, preto\u017ee milicion\u00e1ri nevedeli, \u010do maj\u00fa robi\u0165. Nakoniec mi povedali, aby som pokra\u010doval. Toto bolo moje posledn\u00e9 stretnutie s \"\u013eudov\u00fdmi autoritami\".
\u010eal\u0161ou ve\u013emi d\u00f4le\u017eitou osobnos\u0165ou, ktor\u00e1 \u010dasto prich\u00e1dzala na stretnutia Atticu, ale aj s\u00fakromne, bol Krzysztof Sawicki, \"Rudy\". Aktivista Solidarity, \u00fa\u010dastn\u00edk \u0161trajkov v \u015awidniku, nesk\u00f4r napojen\u00fd na podzemn\u00e9 \u0161trukt\u00fary Solidarity v Bia\u0142ystoku. Podkrovn\u00fd sty\u010dn\u00fd d\u00f4stojn\u00edk s podzemnou organiz\u00e1ciou Solidarita, dod\u00e1vate\u013e politick\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, papiera na blotter a neocenite\u013en\u00fdch kontaktov. Okrem in\u00e9ho aj v\u010faka nemu sme nadviazali spolupr\u00e1cu s V\u00fdchodn\u00fdm arch\u00edvom a Zbigniewom Gluzom. Spolu s Marekom a Krzysiekom sme zozbierali svedectv\u00e1 Sib\u00edr\u010danov a obyvate\u013eov pohrani\u010dia. Po nieko\u013ek\u00fdch tak\u00fdchto rozhovoroch, ktor\u00e9 som si nahral na magnetof\u00f3nov\u00fa p\u00e1sku a nesk\u00f4r ich prep\u00edsal, som nemohol spa\u0165. \u0160okuj\u00face svedectv\u00e1 o zverstv\u00e1ch p\u00e1chan\u00fdch sovietskymi okupantmi, ale aj o etnick\u00fdch \u010distk\u00e1ch, ktor\u00e9 vykon\u00e1vali Ukrajinci. Okrem toho je Krzysiek vynikaj\u00faci hudobn\u00edk, ktor\u00fd hr\u00e1 blues a congas na \u00fastnej harmonike.
Robert \"Bob\" Filding, \u010fal\u0161\u00ed nezvy\u010dajn\u00fd n\u00e1v\u0161tevn\u00edk podkrovia. Ameri\u010dan spojen\u00fd so Solidaritou od jej vzniku. Neust\u00e1le sa anga\u017eoval v podzemnej opoz\u00edcii. Moje prv\u00e9 stretnutie s n\u00edm bolo celkom origin\u00e1lne. Ke\u010f som zaklopal na dvere Markovho domu, otvoril mi e\u0161te nezn\u00e1my Bob, ktor\u00fd ma priv\u00edtal bezchybnou ru\u0161tinou a op\u00fdtal sa, \u010do tu h\u013ead\u00e1m. V t\u00fdch d\u0148och bola prv\u00e1 asoci\u00e1cia, \u017ee Sovieti Marka zatvorili. Ke\u010f Bob videl moju nech\u00e1pav\u00fa tv\u00e1r, pre\u0161iel do angli\u010dtiny, ale s bostonsk\u00fdm prejavom (preto\u017ee je z Bostonu). Ke\u010f to nepomohlo, pre\u0161iel na po\u013e\u0161tinu a tak sme sa s Bobom zozn\u00e1mili. S Bobom som sa stretol aj na zjazde Solidarity v Gdansku v roku 1990. V tom \u010dase sl\u00fa\u017eil deleg\u00e1cii americkej odborovej centr\u00e1ly ALF CIO a Marta Siennick\u00e1 bola tlmo\u010dn\u00ed\u010dkou tejto skupiny. Jeho neskor\u0161ia hist\u00f3ria, u\u017e v 90. rokoch, jeho pobyt na Ukrajine, v Bielorusku a Kazachstane, je materi\u00e1lom na knihu. Najlep\u0161ie odpor\u00fa\u010danie - Luka\u0161enko s n\u00edm vydr\u017eal len nieko\u013eko mesiacov a ur\u00fdchlene ho z Bieloruska vyhnal.
Marek Matraszek - sty\u010dn\u00fd d\u00f4stojn\u00edk z Lond\u00fdna. O jeho \u00falohe sa u\u017e tie\u017e ve\u013ea nap\u00edsalo. V\u010faka Marekovi z\u00edskala komunita a redakcia \u010dasopisu Strych ve\u013ek\u00fa technick\u00fa podporu, ale aj v\u010faka nemu pri\u0161li do Przemy\u015bla v\u00fdznamn\u00ed predstavitelia politick\u00e9ho sveta zo zahrani\u010dia, vr\u00e1tane Rogera Scrutona. Ob\u010das v r\u00f4znych no\u010dn\u00fdch hodin\u00e1ch volal na telef\u00f3n mojich rodi\u010dov a v\u017edy sa p\u00fdtal: \"Je tu Szczawik?\" - to bolo znamenie, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei \u010fal\u0161\u00ed prielom alebo d\u00f4le\u017eit\u00e1 inform\u00e1cia pre Mareka Kuchcinsk\u00e9ho. P\u00e1n Zbigniew Kuchci\u0144ski, Marekov otec, bol ve\u013emi d\u00f4le\u017eitou osobou, ktor\u00e1 sa starala o cel\u00fa logistick\u00fa a organiza\u010dn\u00fa str\u00e1nku stretnut\u00ed a fungovanie prostredia, ako aj samotn\u00e9ho miesta stretnutia. Hoci bol v\u017edy trochu v tieni, spo\u013eahlivo rie\u0161il mnoh\u00e9 probl\u00e9my. V spojen\u00ed s pohrani\u010dn\u00fdmi kruhmi podporoval v\u0161etky na\u0161e aktivity, prid\u00e1val vyv\u00e1\u017een\u00e9 hodnotenie situ\u00e1cie a cenn\u00e9 pripomienky. D\u00fafam, \u017ee nezni\u017eujem jeho \u00falohu, ke\u010f dod\u00e1m, \u017ee bol v\u00fdrobcom vynikaj\u00facich orechov a limon\u00e1d.
Jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch prejavov \u010dinnosti attickej komunity bolo organizovanie v\u00fdstav s n\u00e1zvom \u010clovek, Boh, Svet. Hos\u0165ovsk\u00e9 klenby franti\u0161k\u00e1nskeho kostola sa stali jednou z m\u00e1la nez\u00e1visl\u00fdch umeleck\u00fdch gal\u00e9ri\u00ed v Po\u013esku, kde svoje diela prezentovali po\u013esk\u00ed umelci mimo ofici\u00e1lneho okruhu a zahrani\u010dn\u00ed hostia. Kontakt s umelcami, ich umen\u00edm a filozofiou na takom mystickom mieste, ako s\u00fa krypty, je \u010fal\u0161\u00edm nezabudnute\u013en\u00fdm z\u00e1\u017eitkom. Je to tie\u017e dobr\u00e1 \u0161kola na organizovanie ve\u013ek\u00fdch v\u00fdstav so skromn\u00fdmi prostriedkami a bez technick\u00e9ho vybavenia. Okrem in\u00e9ho sa stalo, \u017ee sme museli cestova\u0165 do Var\u0161avy, aby sme si vyzdvihli pr\u00e1ce \u00fa\u010dastn\u00edkov. Takto Markove paradajky putovali jedn\u00fdm smerom a obrazy sa vr\u00e1tili do Przemy\u015bla v tom istom pr\u00edvese.
1989
Toto obdobie je pre mnoh\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov stretnut\u00ed na p\u00f4de k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9. Museli sme z\u00eds\u0165 z podkrovia a zapoji\u0165 sa do ofici\u00e1lnych aktiv\u00edt demokratickej opoz\u00edcie. Organizovanie ob\u010dianskych v\u00fdborov, ur\u010dovanie kandid\u00e1tov pre prv\u00e9 takmer slobodn\u00e9 vo\u013eby, stretnutia s voli\u010dmi, spolupr\u00e1ca s obnoven\u00fdmi \u0161trukt\u00farami Solidarity. Bolo to ve\u013emi hektick\u00e9 obdobie, v ktorom sa podkrovn\u00e9 teoretick\u00e9 \u00favahy t\u00fdkaj\u00face sa budovania ob\u010dianskej spolo\u010dnosti museli premeni\u0165 na realitu. Neexistovalo \u017eiadne pr\u00e1vo na zmenu a doplnenie. Pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru \u013eudia z Attic t\u00fato sk\u00fa\u0161ku zlo\u017eili. Je \u0165a\u017ek\u00e9 op\u00edsa\u0165 toto obdobie jednou vetou. Ve\u013ek\u00e9 nad\u0161enie, snaha a viera vo v\u00ed\u0165azstvo a tvrd\u00e1 pr\u00e1ca. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee mnoh\u00e9 z \u010dinnost\u00ed, ktor\u00e9 v tom \u010dase vykon\u00e1vali \u00fa\u010dastn\u00edci hnutia ob\u010dianskych v\u00fdborov, ako napr\u00edklad sp\u00f4sob v\u00fdberu kandid\u00e1tov do \u00fastrednej a miestnej samospr\u00e1vy, vypracovanie politick\u00fdch a hospod\u00e1rskych programov a kontakty s voli\u010dmi, m\u00f4\u017eu st\u00e1le sl\u00fa\u017ei\u0165 ako vzor. Ako sa nesk\u00f4r uk\u00e1zalo, podkrovie sa stalo aj kov\u00e1\u010d\u0148ou mnoh\u00fdch bud\u00facich politikov a soci\u00e1lnych aktivistov, ktor\u00ed vykon\u00e1vali ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 funkcie v miestnej samospr\u00e1ve, ale aj v \u0161t\u00e1tnych org\u00e1noch.
Jan Jarosz \"Szczawik\"<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"