Rastliny sme na Ukrajinu prepravovali mimoriadne n\u00e1ro\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom. Najhor\u0161ia bola doprava, preto\u017ee podobn\u00e9 rie\u0161enia, ak\u00e9 dnes maj\u00fa dopravcovia, neexistovali \u2013 st\u00e1li sme s dokladmi na hraniciach nieko\u013eko hod\u00edn. Aby sme dali veci v\u00e1\u017enos\u0165, zozbierali sme v\u0161etky mo\u017en\u00e9 zn\u00e1mky \u2013 napr\u00edklad so sv\u00e4t\u00fdm Flori\u00e1nom, vtedy sa to pova\u017eovalo za v\u00fdznamn\u00fa in\u0161tit\u00faciu. \u010c\u00edm viac pe\u010diatok ste dostali, t\u00fdm \u013eah\u0161ie bolo prekro\u010di\u0165 hranicu. Fronty na hraniciach boli dlh\u00e9 nieko\u013eko kilometrov. \u013dudia vo ve\u013ek\u00fdch skupin\u00e1ch t\u00e1borili mnoho dn\u00ed v priekop\u00e1ch a zelen\u00fdch p\u00e1soch odha\u013euj\u00facich okraje ciest. Ke\u010f sme sa s Mariuszom viezli v privilegovanom konzul\u00e1rnom aute, nerv\u00f3zni, unaven\u00ed \u013eudia s de\u0165mi naskakovali na kapotu auta, aby n\u00e1m zabr\u00e1nili vyhn\u00fa\u0165 sa preplnen\u00fdm cestovate\u013eom.
Koho iniciat\u00edva to bola?<\/strong>
Netreba zab\u00fada\u0165, \u017ee v tom \u010dase na mnoh\u00fdch miestach v Po\u013esku vznikali spont\u00e1nne iniciat\u00edvy - ako zachr\u00e1ni\u0165 po\u013esk\u00e9 dedi\u010dstvo v straten\u00fdch krajin\u00e1ch vo vtedaj\u0161ej realite. Ocitol som sa v skupine iniciat\u00edv, ako \u010disti\u0165 a stara\u0165 sa o stromov\u00fa zele\u0148 na cintor\u00edne \u0141yczakowski.
T\u00e1to iniciat\u00edva neprekro\u010dila hranice Po\u013eska pre nedostatok vhodn\u00e9ho vybavenia a riadne vy\u0161kolen\u00fdch \u013eud\u00ed.
Przemy\u015bl je v\u0161ak najbli\u017e\u0161ie k \u013dvovu a ako hovor\u00ed Mariusz Olbromski, ako skratka som sa s n\u00edm ocitol po\u010das rokovan\u00ed s mestsk\u00fdmi a okresn\u00fdmi \u00faradmi \u013dvov. O ich priebehu informoval Mariusz Olbromski. Za seba dod\u00e1vam, \u017ee na poslednom b\u00farlivom stretnut\u00ed na \u013evovskej radnici vyprovokoval okrem in\u00fdch napr. prekladate\u013e, pri\u010dom k prejavom \u00fa\u010dastn\u00edkov stretnutia pridal mnoh\u00e9 dodato\u010dn\u00e9 tvrdenia t\u00fdkaj\u00face sa odovzdania architektonick\u00fdch objektov v Przemy\u015bli Ukrajincom ako z\u00e1kladu pre rozhovory.
Dnes sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee ukrajinsk\u00e1 strana ich obnovila ove\u013ea viac, s v\u00fdnimkou kostola a kl\u00e1\u0161tora otcov karmelit\u00e1nov, ktor\u00fd zalo\u017eil Marcin Krasicki. V nasleduj\u00facich dlh\u00fdch rokoch \u00farady Po\u013eskej republiky postupne, na n\u00e1klady Przemy\u015bla, s ve\u013ek\u00fdmi prest\u00e1vkami a pomaly z\u00edskavali povolenie od mestsk\u00fdch \u00faradov \u013dvova na renov\u00e1ciu vojensk\u00e9ho cintor\u00edna na cintor\u00edne \u0141yczakowski.
Na stretnut\u00ed vo \u013dvove Mariusz Olbromski, poskytnut\u00fd listom o z\u00e1mere v mene Przemy\u015blsk\u00e9ho vojvodstva Jan Musia\u0142, deklaroval spolupr\u00e1cu Przemy\u015blsk\u00e9ho vojvodstva s Krajskou n\u00e1rodnou radou vo \u013dvove, pri\u010dom vyjadril starostlivos\u0165 o ukrajinsk\u00e9 cintor\u00edny v Przemy\u015blskom vojvodstve, a na ukrajinskej strane s n\u00e1vrhom postara\u0165 sa o po\u013esk\u00e9 cintor\u00edny v \u013dvovskej oblasti.
V rozhovoroch o z\u00e1chrann\u00fdch pr\u00e1cach na vojensk\u00fdch cintor\u00ednoch sa u\u017e nedalo pokra\u010dova\u0165 a o in\u00fdch sa nedalo v\u00f4bec diskutova\u0165.
Tam, v katakomb\u00e1ch, e\u0161te st\u00e1la \u017eelezni\u010dn\u00e1 lokomot\u00edva, ktor\u00e1 v zime vykurovala kamen\u00e1rsku diel\u0148u. Mnoh\u00e9 kamen\u00e1rske materi\u00e1ly poch\u00e1dzali z V\u00ed\u0165azn\u00e9ho obl\u00faka cintor\u00edna orlov alebo in\u00fdch po\u013esk\u00fdch pamiatok. Horn\u00e1 \u010das\u0165 vojensk\u00e9ho cintor\u00edna s kaplnkou a katakombami bola oddelen\u00e1 m\u00farom z bet\u00f3nov\u00fdch kv\u00e1drov od cintor\u00edna (obr. 5), ktor\u00fd prakticky neexistoval, preto\u017ee ter\u00e9n bol zrovnan\u00fd a vyrovnan\u00fd sutinou, odpadkami a zeminou z bl\u00edzkeho okolia. v\u00fdkopy novovybudovan\u00fdch budov. V\u00fd\u0161ka n\u00e1sypu sa pohybovala od dvoch do \u0161tyroch metrov a viac. Kr\u00ed\u017ee z n\u00e1hrobn\u00fdch kame\u0148ov boli privezen\u00e9 ako podvaly pre bl\u00edzku elektri\u010dkov\u00fa tra\u0165.
Jedn\u00fdm z najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch momentov stretnutia boli tich\u00e9 \u017eiadosti Tadeusza Bobrowsk\u00e9ho, riadite\u013ea vtedy ve\u013ek\u00e9ho podniku Energopol, ktor\u00fd realizoval stavebn\u00e9 pr\u00e1ce na \u00farodn\u00fdch p\u00f4dach pri \u013dvove. Ako som u\u017e spom\u00ednal, riadite\u013e opakovane \u017eiadal o s\u00fahlas, aby firma mohla vlastnou dopravou priviez\u0165 zeminu na cintor\u00edn na obnovu n\u00e1hrobn\u00fdch kame\u0148ov a z\u00e1rove\u0148 \u017eiadala o p\u00edsomn\u00fd s\u00fahlas spolo\u010dnosti so vstupom na cintor\u00edn. Podpredseda region\u00e1lnej n\u00e1rodnej rady vo \u013dvove zo\u010di-vo\u010di ofici\u00e1lnemu odmietnutiu prijatia p\u00edsomn\u00e9ho s\u00fahlasu uviedol, \u017ee osobitn\u00fd list nie je potrebn\u00fd, preto\u017ee v miestnosti bol pr\u00edtomn\u00fd riadite\u013e ly\u010dakovsk\u00e9ho cintor\u00edna a pre\u010do by ste nekomunikova\u0165. Akoby to bola diskr\u00e9tna dohoda medzi oboma mu\u017emi, teda riadite\u013eom Bobrowsk\u00fdm a riadite\u013eom cintor\u00edna \u0141yczakowski, \u017ee sa vecou bud\u00fa zaobera\u0165, \u010do sa v skuto\u010dnosti uk\u00e1zalo ako skuto\u010dn\u00e9 a firma Energopol priniesla nielen kopu \u010derstvej zeminy. , ale predov\u0161etk\u00fdm za\u010dali odv\u00e1\u017ea\u0165 haldy sutiny a zeminy z cintor\u00edna. Doposia\u013e najm\u00e4 \u013eudia zo Spolo\u010dnosti pre starostlivos\u0165 o vojensk\u00e9 hroby vo \u013dvove ru\u010dne zbierali sutinu a zeminu z n\u00e1hrobkov a nosili ich v r\u00f4znych n\u00e1dob\u00e1ch a na f\u00farikoch na haldy a zdobili vo\u013en\u00fd priestor medzi n\u00e1hrobkami rastlinami (obr. 1).
V prvej f\u00e1ze starostlivosti o odkryt\u00e9 hroby \u017eeny zo Spolo\u010dnosti spont\u00e1nne vysadili druhy okrasn\u00fdch rastl\u00edn, ktor\u00e9 r\u00e1stli v bl\u00edzkosti ich domu, teda okrasn\u00e9 rastliny - zem - letni\u010dky, vy\u017eaduj\u00face starostlivos\u0165 (obr. 4). Ke\u010f pri\u0161la zima, odumreli a na jar ich bolo treba presadi\u0165.
Na pr\u00e1ce dohliadal najm\u00e4 Eugeniusz Cydzik (obr. 6). Odvtedy sa energick\u00e1 skupina \u013eud\u00ed z Energopolu spont\u00e1nne a s pomocou re\u017eis\u00e9ra Tadeusza Bobrowsk\u00e9ho dlhodobo sna\u017e\u00ed vo vo\u013enom \u010dase upratova\u0165 vojensk\u00fd cintor\u00edn. Pri odstra\u0148ovan\u00ed sut\u00edn boli odhalen\u00e9 neporu\u0161en\u00e9 n\u00e1hrobn\u00e9 kamene, no bez kr\u00ed\u017eov. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm probl\u00e9mom bolo odstra\u0148ovanie ve\u013ek\u00fdch topo\u013eov z aleje vyt\u00fd\u010denej na hlavnej osi cintor\u00edna \u2013 medzi V\u00ed\u0165azn\u00fdm obl\u00fakom a kaplnkou, ale aj t\u00fdm sa zaoberali zamestnanci a riadite\u013e Energopolu.
Po odhalen\u00ed \u0161tvrt\u00ed sme za\u017eili r\u00f4zne dobrodru\u017estv\u00e1 s prevozom rastl\u00edn z Po\u013eska na Ukrajinu s nov\u00fdmi v\u00fdsadbami. Po\u010das jednej z ciest spolu s kolegom Tomaszom Nowakom, riadite\u013eom Botanickej z\u00e1hrady Wroc\u0142awskej univerzity, ktor\u00fd zbieral rastliny na sadenie a z\u00e1rove\u0148 sa uk\u00e1zal ako v\u00fdznamn\u00fd \u0161pecialista na ich balenie do \u00e1ut. Do nisy mohol napcha\u0165 nekone\u010dn\u00e9 mno\u017estvo hrncov. Na hranice sme sa dostali v Medyke, na Ukrajine bolo vtedy v m\u00f3de vozi\u0165 h\u013euzy zemiakov z Po\u013eska. O zn\u00e1mky z botanickej z\u00e1hrady sa za\u010dala zauj\u00edma\u0165 odborn\u00ed\u010dka na rastlinn\u00fa karant\u00e9nu a neby\u0165 toho, asi by si st\u00e1le myslela, \u017ee prev\u00e1\u017eame zemiaky a dala by n\u00e1m na ich prevoz povolenie. My to v\u0161ak potvrdzujeme a konzult\u00e1cie s Kyjevom sa za\u010dali odznova. Nepomohli ani vr\u00facne uis\u0165ovania p\u00e1na Tomasza, \u017ee nesieme dar pre ukrajinsk\u00fd n\u00e1rod a mesto \u013dvov. O mnoho hod\u00edn nesk\u00f4r sme boli informovan\u00ed, \u017ee na mieste je bufet pre pohrani\u010dn\u00edkov a my sme sa sna\u017eili dosta\u0165 dovn\u00fatra, aby sme pre\u017eili dlh\u00e9 hodiny \u010dakania na povolenie od\u00eds\u0165. Podarilo sa n\u00e1m to hlavne preto, \u017ee kamar\u00e1t si dal top\u00e1nku medzi dvere do bufetu a nenechal sa zavrie\u0165. Str\u00e1vili sme tam ve\u013ea hod\u00edn, v reg\u00e1loch bufetu bola brav\u010dov\u00e1 mas\u0165 z papriky a ve\u013ek\u00fd v\u0161eobecne dostupn\u00fd kotl\u00edk so sladkou k\u00e1vou. V bufete sme s nimi str\u00e1vili takmer osem hod\u00edn, k\u00fdm n\u00e1m bola spr\u00edstupnen\u00e1 posledn\u00e1 inform\u00e1cia, \u017ee na\u0161e auto Nysa nie je pripraven\u00e9 na odvoz. Na konci d\u0148a sa op\u00e4\u0165 stretneme s pracovn\u00ed\u010dkou rastlinnej karant\u00e9ny a na jej \u017eiados\u0165 otv\u00e1rame zadn\u00e9 dvere nysy, z ktorej sa na n\u00e1s vysypali desiatky kvetin\u00e1\u010dov s rastlinami. Pani z kancel\u00e1rie vezme jeden z prv\u00fdch \u010drepn\u00edkov a vytiahne semia\u010dka borievky, na ktor\u00fa padne polovica \u010drepn\u00edka d\u00e1\u017e\u010foviek. Po p\u00e1r hodin\u00e1ch sa n\u00e1m podarilo prekro\u010di\u0165 hranice. Odvtedy Energopol prevzal prepravu rastl\u00edn z Bolestraszice do \u013dvova.
A na ka\u017ed\u00fd nov\u00fd odkryt\u00fd hrob sme dlh\u00e9 roky sadili borievky. Najprv r\u00fdchlo rast\u00face, potom pomaly rast\u00face, ve\u013emi n\u00edzke, nevy\u017eaduj\u00face \u010dast\u00e9 strihanie. V ur\u010ditom obdob\u00ed firmy, ktor\u00e9 sa podie\u013eali na obnove cintor\u00edna, nahradili v\u00fdsadbu borievok kamenn\u00fdm \u0161trkom, ktor\u00fd tie\u017e zar\u00e1stol burinou a po \u010dase v\u010faka \u00fasiliu Tadeusza Cydzika a \u010fal\u0161\u00edch \u013eud\u00ed zo Spolo\u010dnosti pre starostlivos\u0165 o vojensk\u00e9 hroby ust\u00e1lila sa forma v\u00fdsadieb borievky (obr. 2-5).<\/p>\n\n\n\n
Rozhovor poskytla Marta Olejnik<\/em><\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n Mariusz Olbromski<\/strong><\/p>\n\n\n\n Samozrejme, potvrdzujem, \u010do povedal profesor Jerzy Pi\u00f3recki. Len dod\u00e1m, \u017ee nadhodil okrem in\u00e9ho aj vec verejnosti \u00faplne nezn\u00e1mu. No a za\u010diatkom 90. rokov som ako riadite\u013e odboru kult\u00fary, \u0161portu a cestovn\u00e9ho ruchu na Krajinskom \u00farade v Przemy\u015bli vymyslel a nap\u00edsal n\u00e1vrh podpisu zmluvy medzi vtedaj\u0161\u00edm Przemy\u015blsk\u00fdm a \u013dvovsk\u00fdm vojvodstvom o vz\u00e1jomnej ochrane cintor\u00ednov. Mal som na mysli hlavne cintor\u00edn Eaglets v Lychakive, ale nielen to. Lebo ja m\u00e1m napr\u00edklad pr\u00edbuzn\u00fdch pochovan\u00fdch na cintor\u00edne v Jaworowe. A potom tie hrani\u010dn\u00e9 cintor\u00edny vyzerali hrozne, v\u0161etko bolo zni\u010den\u00e9 a posypan\u00e9 odpadkami. Presved\u010dil som teda vtedaj\u0161ieho vojvodu Przemy\u015blu Jana Musia\u0142a, aby ma s t\u00fdmto projektom, prelo\u017een\u00fdm aj do ukrajin\u010diny, delegoval do \u013dvova a poveril ma vies\u0165 rozhovory o tejto veci. A predt\u00fdm o tom informoval org\u00e1ny vo Var\u0161ave. Na v\u00fdlete ma sprev\u00e1dzal prof. Jerzy Pi\u00f3recki, ktor\u00fd sa \u0161iel okrem in\u00e9ho pozrie\u0165, ako vyzer\u00e1 cintor\u00edn Eaglets. Ke\u010f\u017ee som bol star\u0161\u00ed a sk\u00fasenej\u0161\u00ed, pon\u00fakol mi svoje rady. Na \u013evovskej radnici som rokoval s ukrajinskou stranou (bolo tam asi \u0161tyridsa\u0165 \u013eud\u00ed), ale aj prof. Jerzy Pi\u00f3recki, ako aj \u010fal\u0161\u00ed \u013eudia, ktor\u00fdm som d\u00f4veroval: zosnul\u00fd Stanis\u0142aw Czerkas, predseda Po\u013eskej kult\u00farnej spolo\u010dnosti vo \u013dvove, zosnul\u00e1 Emilia Chmielowa, predsedn\u00ed\u010dka Feder\u00e1cie po\u013esk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed na Ukrajine. V\u0161etci t\u00edto \u013eudia sa zapojili do rozhovoru a podporili ma. Aj konzul Po\u013eskej republiky vo \u013dvove, ktor\u00e9ho meno si, \u017eia\u013e, nepam\u00e4t\u00e1m. Stretnutia sa z\u00fa\u010dastnil aj p\u00e1n Tadeusz Bobrowski, riadite\u013e spolo\u010dnosti Energopol, ve\u013ekej po\u013eskej spolo\u010dnosti so z\u00e1klad\u0148ou pri \u013dvove a nieko\u013eko stoviek n\u00e1kladn\u00fdch \u00e1ut. Bolo tam zamestnan\u00fdch nieko\u013eko stoviek robotn\u00edkov. Po viac ako trojhodinovom rokovan\u00ed na \u013evovskej radnici som mal pocit por\u00e1\u017eky, preto\u017ee ukrajinsk\u00e1 strana nakoniec s podpisom dokumentu nes\u00fahlasila. Tak som sa na z\u00e1ver pred rozl\u00fa\u010dkou sp\u00fdtala predsedu mestsk\u00e9ho zastupite\u013estva, \u010di by bol r\u00e1d, keby boli na hrobe jeho bl\u00edzkych smeti a on akoby sa zrazu spam\u00e4tal a odpovedal, \u017ee nie. "Tak nech sa ty a tvoji kolegovia zamyslite nad t\u00fdm, ako sa c\u00edtia rodiny t\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed le\u017eia na cintor\u00edne Orlov" - povedal som. "Dohodnite sa aspo\u0148 na vynesen\u00ed smet\u00ed." S \u010d\u00edm on \u2013 po rozhovore s radn\u00fdmi a poradcami \u2013 s\u00fahlasil, ale ni\u010d nepodp\u00edsal. Povedal len, \u017ee otvoria br\u00e1ny tohto cintor\u00edna, ale len na mesiac a nie dlh\u0161ie. Odch\u00e1dzal som z radnice s pocitom por\u00e1\u017eky, ale re\u017eis\u00e9r Bobrowski ku mne prist\u00fapil a povedal: \u201ePane, toto je ve\u013ek\u00fd \u00faspech. Toto je za\u010diatok rekon\u0161trukcie. Odvezieme v\u0161etky odpadky a trosky." A tak sa aj stalo. Na celom cintor\u00edne Orlov boli v tom \u010dase asi \u0161tyri metre odpadkov a sut\u00edn. Bola zarasten\u00e1 burinou, \u017eih\u013eavou, obrovsk\u00fdmi div\u00fdmi topo\u013emi. Kami\u00f3ny chodili mesiac od skor\u00e9ho r\u00e1na do neskorej noci a takmer v\u0161etci pracovn\u00edci Energopolu robili dobrovo\u013en\u00edcku pr\u00e1cu. A nesk\u00f4r prof. Jerzy Pi\u00f3recki prev\u00e1\u017eal rastliny na Cintor\u00edn orliakov viackr\u00e1t zo svojho n\u00e1dhern\u00e9ho arbor\u00e9ta pri Przemy\u015bli, zaka\u017ed\u00fdm s ve\u013ek\u00fdmi probl\u00e9mami a probl\u00e9mami. Teraz je, ak sa nem\u00fdlim, okrem m\u0148a jedin\u00fdm \u017eij\u00facim po\u013esk\u00fdm \u00fa\u010dastn\u00edkom a svedkom t\u00fdch rozhovorov a udalost\u00ed. Samostatnou kapitolou nezi\u0161tnej pomoci pre po\u013esk\u00e9 komunity z \u013dvova a Kresov prof. Jerzy Pi\u00f3recki sa prihl\u00e1sil podporou maliarskych plen\u00e9rov v Arbor\u00e9te a mnoh\u00fdmi stretnutiami organizovan\u00fdmi mojou man\u017eelkou a mnou s hercami Po\u013esk\u00e9ho \u013eudov\u00e9ho divadla, aktivistami Po\u013esk\u00fdch kult\u00farnych spolo\u010dnost\u00ed v 90. rokoch a nesk\u00f4r. Bolo ich ve\u013ea. Ale to je u\u017e in\u00fd pr\u00edbeh.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Profesor Jerzy Pi\u00f3recki Gdy patrzymy na Arboretum, trudno wyobrazi\u0107 sobie ogrom czasu i pracy potrzebnych, by stworzy\u0107 ten cud natury. Nie jest to jednak dzie\u0142o samej przyrody i ludzkich r\u0105k. Pomog\u0142a ogromna wiedza profesora. No i serce. Ro\u015bliny to czuj\u0105. Gdy spacerujemy, Jerzy Pi\u00f3recki po kolei nazywa ro\u015bliny, kt\u00f3re w wi\u0119kszo\u015bci widz\u0119 pierwszy raz w […]<\/p>","protected":false},"author":5,"featured_media":5358,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[36,14],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5351"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/5"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5351"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5351\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6822,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5351\/revisions\/6822"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5358"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5351"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5351"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5351"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/Ryc.-1._Easy-Resize.com_-1024x700.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/Ryc.-2._Easy-Resize.com_-1-1024x637.jpg\")
Ako prv\u00ed spod trosiek vyhrabali n\u00e1hrobn\u00e9 kamene a pestovali na nich kvety dlhoro\u010dn\u00ed a vytrval\u00ed spr\u00e1vcovia cintor\u00edna orliakov zo Spolo\u010dnosti pre starostlivos\u0165 o vojensk\u00e9 hroby vo \u013dvove. V roku 1994 hostia Arbor\u00e9ta v Bolestrasziciach nav\u0161t\u00edvili Przemy\u015bl, Kalwariu Pac\u0142awsku a Cz\u0119stochowa.<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/Ryc.-3._Easy-Resize.com_-1024x670.jpg\")
Po\u010das pobytu v Arbor\u00e9te hostia z \u013dvova pod starostlivos\u0165ou a podporou p. Henryk Pzono nav\u0161t\u00edvil Krakov, \u0141agiewniki, Cz\u0119stochowa a Kalwariu Pac\u0142awsku. Z Arbor\u00e9ta ich sprev\u00e1dzali Marzena Kluz a Kazimierz Kozak. Prepravu zapo\u017ei\u010dal riadite\u013e autobusovej stanice z Przemy\u015blu<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/Ryc.-4._Easy-Resize.com_-1024x742.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/Ryc.-5._Easy-Resize.com_-1024x724.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/Ryc.-6._Easy-Resize.com_-720x1024.jpg\")