Nez\u00fa\u010dast\u0148oval som sa na stretnutiach a aktivit\u00e1ch Klubov kres\u0165anskej kult\u00fary, z ktor\u00fdch vzniklo nez\u00e1visl\u00e9 hnutie. V roku 1983 zomrel m\u00f4j man\u017eel Waldemar Niezgoda, nejak\u00fdm sp\u00f4sobom v d\u00f4sledku vojnov\u00e9ho stavu, a ja som sa ponoren\u00e1 do sm\u00fatku ocitla v inom svete. Pam\u00e4t\u00e1m si, \u017ee tam bolo vyst\u00fapenie Krzysztofa Kolbergera alebo stretnutie s Tomaszom Jastruruom, ale nie pre m\u0148a.<\/p>\n\n\n\n
Krzysztof Kaniewski, novin\u00e1r, vydavate\u013e, organiz\u00e1tor turistiky a v\u00fdznamn\u00e1 osobnos\u0165 n\u00e1\u0161ho prostredia, ma pozval k spolupr\u00e1ci so skupinou \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nesk\u00f4r zalo\u017eili \u010dasopis s n\u00e1zvom \"Strychem Kulturalnym\". Bol som asi dobrou akviz\u00edciou - od roku 1973 som viedol staro\u017eitn\u00fd sal\u00f3n Desa v Przemy\u015bli a od roku 1976 gal\u00e9riu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia (Gal\u00e9ria Desa, Fredryho 5), dobre som poznal komunitu v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia a mohol som pom\u00f4c\u0165 pri organizovan\u00ed v\u00fdstav, a to tak obsahovo, ako aj prakticky, napr. zapo\u017ei\u010dan\u00edm r\u00e1mov na obrazy. Stretli sme sa v byte Kaniewsk\u00fdch, v podkrov\u00ed budovy na Katedr\u00e1lnom n\u00e1mest\u00ed 2, kde dnes s\u00eddli Arcidiec\u00e9zne m\u00fazeum v Przemy\u015bli, ale vtedy, v roku 1985, budova patrila Przemysk\u00e9mu oblastn\u00e9mu m\u00fazeu, teraz N\u00e1rodn\u00e9mu m\u00fazeu, a Krzysztofova man\u017eelka Basia tam pracovala ako konzerv\u00e1torka umenia, a vyu\u017e\u00edvali slu\u017eobn\u00fd byt. Na stretnut\u00ed boli pr\u00edtomn\u00ed: hostite\u013e Marek Kuchci\u0144ski, ja a Marek Zazula - hudobn\u00edk, absolvent Krakovskej hudobnej akad\u00e9mie, violon\u010delista, dirigent, zakladate\u013e s\u00faboru Capella Premislennsis, jeden z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch \u013eud\u00ed nez\u00e1visl\u00e9ho hnutia. Po t\u00fdchto stretnutiach sme za\u010dali konkr\u00e9tne pracova\u0165. Za\u010dali sme s\u00e9riu b\u00e1snick\u00fdch stretnut\u00ed. Prv\u00e1 sa odohrala v mojom byte - s Ba\u0161kom Tondosom, druh\u00e1 v byte rodi\u010dov Mareka Kuchci\u0144sk\u00e9ho na ulici Matejki - s J\u00f3zefom Kurylakom, o ktorom sme vtedy nevedeli, \u017ee je agentom SB. Stretnutie s Ba\u0161kou akosi nie je zaznamenan\u00e9 v kalend\u00e1ri \"Strychu\", ale to s Jozefom \u00e1no - august 1985. Tak\u00e9 boli prv\u00e9 udalosti Kult\u00farneho podkrovia v Przemy\u015bli, vlastne pod\u013ea mojich v\u00fdpo\u010dtov sme sa na tom podkrov\u00ed stretli u\u017e tret\u00edkr\u00e1t, preto\u017ee v skuto\u010dnosti je to v\u017edy trochu inak ako v kolekt\u00edvnej pam\u00e4ti - storo\u010dn\u00e1 vojna trvala sto \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov, okt\u00f3brov\u00e1 revol\u00facia sa uskuto\u010dnila v novembri a Kult\u00farne podkrovie za\u010d\u00ednalo s panel\u00e1kom na 22 Stycznia a v byte na Matejki.<\/p>\n\n\n\n
Vr\u00e1\u0165me sa k prv\u00e9mu stretnutiu - Barbara Tondosov\u00e1, histori\u010dka umenia z Rzeszowa, moja zn\u00e1ma, bola z\u00e1merne vybran\u00e1 na podujatie v druhom obehu, mimo cenz\u00fary. Ba\u015bka a jej man\u017eel Jurek Tur viedli v Rzeszowe predaj\u0148u podzemn\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed a v\u0161etci traja sme boli v skupine \u013eud\u00ed, ktor\u00ed podporovali KOR - V\u00fdbor na obranu robotn\u00edkov. Pravidelne som chodieval do Rzeszowa kupova\u0165 bro\u017e\u00fary - knihy, noviny - v\u0161elijak\u00e9 nez\u00e1visl\u00e9 tla\u010doviny, pom\u00f4cky ako odznaky, bankovky s Jaruzelsk\u00fdm a podobne, a distribuoval som ich v Przemy\u015bli. Niektor\u00e9 z t\u00fdchto publik\u00e1ci\u00ed boli bezplatn\u00e9, ale v\u00e4\u010d\u0161ina z nich bola pomerne drah\u00e1, preto\u017ee na svoju \u010dinnos\u0165 ste potrebovali finan\u010dn\u00e9 prostriedky - na atrament, papier, dopravu at\u010f. Distrib\u00facia bola bezplatn\u00e1, ke\u010f\u017ee sme na tejto \u010dinnosti nezarobili - za ak\u00fako\u013evek cenu som publik\u00e1ciu k\u00fapil, tak som ju posunul \u010falej. Barbara Tondosov\u00e1 a Jerzy Tur s\u00fa legend\u00e1rnymi osobnos\u0165ami Podkarpatska s ve\u013ek\u00fdmi \u00faspechmi v oblasti dej\u00edn umenia. Na uctenie a zachovanie ich pamiatky bola vydan\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 kniha s n\u00e1zvom \"Ni\u010d nad origin\u00e1l\", na ich t\u00e9mu sa konali vedeck\u00e9 konferencie a ve\u013ekou mierou prispeli k nez\u00e1vislosti.<\/p>\n\n\n\n
Do tejto podkrovnej \u010dinnosti v Przemy\u015bli som vst\u00fapil u\u017e so svojou hist\u00f3riou v podzemnom hnut\u00ed, hoci Krzy\u015b Kaniewski, ke\u010f ma poz\u00fdval, o tom sk\u00f4r nevedel; pracovali sme predsa v kon\u0161pir\u00e1cii.<\/p>\n\n\n\n
Kto bol na prvom stretnut\u00ed? Dnes si u\u017e ur\u010dite nepam\u00e4t\u00e1m Mareka Kuchci\u0144sk\u00e9ho, Mareka Zazulu a J\u00f3zefa Kurylaka, ktor\u00ed, mimochodom, nemali radi b\u00e1sne Ba\u015bky Tondosovej a \u00fato\u010dili na ne. Nepam\u00e4t\u00e1m si tie\u017e, kto sa z\u00fa\u010dastnil na stretnut\u00ed s jeho po\u00e9ziou - mo\u017eno Jan Musia\u0142, po\u013esk\u00fd jazykovedec a novin\u00e1r, bud\u00faci vojvoda a rektor univerzity a v na\u0161om hnut\u00ed bud\u00faci redaktor vydavate\u013estva \"Strych Kulturalny\". Mo\u017eno Janusz Czarski, polonista a u\u010dite\u013e, potom dlh\u00e9 roky dvojn\u00e1sobn\u00fd riadite\u013e Kult\u00farneho centra v Przemy\u015bli, ktor\u00fd u\u017e v slobodnom Po\u013esku priviedol do Przemy\u015bla Krzysztofa Pendereck\u00e9ho, Leszka Madzika a \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdznamn\u00fdch umelcov a zorganizoval mnoho v\u00fdznamn\u00fdch kult\u00farnych podujat\u00ed. To bol fenom\u00e9n skupiny Attic, \u017ee sme h\u013eadali vysok\u00fa kult\u00faru a \u017eiadne iniciat\u00edvy pre n\u00e1s neboli pr\u00edli\u0161 \u0165a\u017ek\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u010co znamen\u00e1 \"kult\u00farne podkrovie\" a odkia\u013e poch\u00e1dza tento n\u00e1zov? Marek Kuchci\u0144ski, ktor\u00fd je ur\u010dite najv\u00fdznamnej\u0161ou osobou tohto hnutia, mal na W\u0119gierskej ulici z\u00e1hradn\u00fd dom\u010dek s kr\u00e1snym sadom a f\u00f3liovn\u00edkom, pod ktor\u00fdm sa pestovali paradajky. Vozil ich na predaj na burzu v Sliezsku. Pr\u00edzemie tejto chalupy bolo celkom oby\u010dajn\u00e9 - kuchy\u0148a so star\u00fdm pr\u00edborn\u00edkom, dve izby, ale poschodie, podkrovie, bolo preroben\u00e9 na ob\u00fdva\u010dku - ob\u00fdva\u010dku, v podstate jeden priestor s mno\u017estvom kn\u00edh, s obrazmi a kreslami. Ke\u010f Marek pripravil toto podkrovie na stretnutia, u\u017e bolo \u0165a\u017ek\u00e9 h\u013eada\u0165 nie\u010do lep\u0161ie - malo v\u0161etko: priestor, sedenie, kr\u00e1snu atmosf\u00e9ru a mil\u00e9ho hostite\u013ea, ktor\u00fd to v\u0161etko prij\u00edmal. Marek mal aj auto, Toyotu, a t\u00fdmto autom okrem rozvozu paradajok priv\u00e1\u017eal aj host\u00ed, najm\u00e4 z Var\u0161avy, ale niekedy aj z Lublinu alebo in\u00fdch miest. Mimochodom, na tomto mieste mo\u017eno doda\u0165, \u017ee SB dala Marekovi krycie meno \"Toyota\" - ve\u013emi origin\u00e1lne. Bol to Marek, kto v\u010faka svojim kontaktom pozval na p\u00f4du v\u00e4\u010d\u0161inu t\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa medzi nami objavili; koordinoval aj pr\u00e1cu m\u0148a, Zazulu, Musia\u0142a, Bonarka, Kaniewsk\u00e9ho \u010di Jarosza. To znamen\u00e1, \u017ee bol hostite\u013eom, organiz\u00e1torom t\u00fdchto stretnut\u00ed, tie\u017e spoluorganiz\u00e1torom v\u00fdstav a spolueditorom publik\u00e1cie. Stretnutia v\u00fdlu\u010dne v podkrov\u00ed sa za\u010dali v roku 1985. <\/p>\n\n\n\n
Toto podkrovie na W\u0119gierskej som poznal u\u017e sk\u00f4r, chodieval som tam na spolo\u010densk\u00e9 stretnutia umeleckej komunity n\u00e1\u0161ho mesta. Marekova prv\u00e1 man\u017eelka Iwona Mi\u015bkiewicz je maliarka, ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e1, ktor\u00e1 ma\u013euje citliv\u00e9, vzne\u0161en\u00e9 obrazy stromov, vt\u00e1kov, pr\u00edrody. Po\u010das jej pobytu vo W\u0119gierskej bola uprostred podkrovia mal\u00e1 miestnos\u0165 ur\u010den\u00e1 pre maliarsky ateli\u00e9r, ktor\u00fd sme nav\u0161tevovali.<\/p>\n\n\n\n
Treba tie\u017e doda\u0165, \u017ee stretnutia v dom\u00e1cnostiach boli v t\u00fdch \u010dasoch celkom be\u017en\u00e9. V s\u00fa\u010dasnosti sa to v podstate nepraktizuje. Dnes po vernis\u00e1\u017ei alebo pri akejko\u013evek inej pr\u00edle\u017eitosti ideme do kaviarne, baru alebo kr\u010dmy, ale vtedy boli kr\u010dmy hrozn\u00e9, pr\u00e1zdne, so slabou a neochotnou obsluhou a na\u0161a gener\u00e1cia tam u\u017e nechodila, na rozdiel od na\u0161ich rodi\u010dov, ktor\u00ed e\u0161te pestovali predvojnov\u00fa trad\u00edciu tancova\u010diek. Nehovoriac o hlavnom d\u00f4vode stretnut\u00ed v dom\u00e1cnostiach - h\u013eadan\u00ed oddychu od bezpe\u010dnostn\u00fdch slu\u017eieb. Preto pri najmen\u0161ej pr\u00edle\u017eitosti niekto br\u00e1val host\u00ed k sebe domov. V pr\u00edpade podkrovia to bol okrem W\u0119gierskej aj m\u00f4j domov, byt v panel\u00e1ku na ulici 22 Stycznia. Chodievali sme tam napr\u00edklad po festivaloch \u010clovek-Boh-Svet. Nieko\u013eko stretnut\u00ed sa uskuto\u010dnilo aj v dome Marysi Stro\u0144skej, dc\u00e9ry maliara a chovate\u013eky ma\u010diek; jej kr\u00e1sny dom na ulici Matejki, pln\u00fd obrazov, bol pre n\u00e1s tie\u017e otvoren\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Intelektu\u00e1lne a prostredn\u00edctvom svojich kontaktov bola hybnou silou, oporou a pilierom Podkrovia Marta Sienick\u00e1, prekladate\u013eka a anglistka, spolu so svoj\u00edm partnerom, tie\u017e anglistom, Stefanom Makowieckim. Boli z Var\u0161avy a pr\u00e1ve oni poslali na na\u0161e stretnutia ve\u013ea skvel\u00fdch \u013eud\u00ed, pri\u0161li s t\u00fdmto hos\u0165om a Marta po\u010das predn\u00e1\u0161ky prekladala z angli\u010dtiny. Marta aj Stefan, ako aj Stefanova sestra El\u017cbieta Makowiecka mali v podkrov\u00ed svoje vlastn\u00e9 re\u010di. V\u010faka Marte pri\u0161la do Przemy\u015bla Helen Ganly, skvel\u00e1 umelky\u0148a z Oxfordu, ktor\u00e1 s nami udr\u017eiava kontakt dodnes, hoci teraz u\u017e \u0165a\u017eko cestuje. Pri\u0161la k n\u00e1m v skupine \u010fal\u0161\u00edch oxfordsk\u00fdch umelcov - boli to Alan Franklin, Cally Le Poer Trench, Roger Perkins. Helen sa nesk\u00f4r stala s\u00fa\u010das\u0165ou skupiny umelcov Salty's a na\u010falej spolupracuje s Jadwigou Sawickou na umeleck\u00fdch aktivit\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n
Jadwiga Sawicka je osobnos\u0165ou s najv\u00e4\u010d\u0161ou kari\u00e9rou a sl\u00e1vou medzi przemysk\u00fdmi umelcami. Vizu\u00e1lna umelky\u0148a - maliarka, autorka in\u0161tal\u00e1ci\u00ed, kur\u00e1torka v\u00fdstav, profesorka na Fakulte umenia UR, m\u00e1 svoje diela v zbierkach, okrem in\u00e9ho, N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea v Krakove alebo Zach\u0119ty a m\u00e1 vlastn\u00fa kapitolu v albume \"\u017deny umelkyne\" popri Bozna\u0144skej alebo Stryje\u0144skej. Vystavovala v New Yorku, vo Viedni at\u010f. V Strychu p\u00f4sobila od za\u010diatku a umelecky pripravila druh\u00e9 vydanie publik\u00e1cie \"Strych Kulturalny\". Grafick\u00e1 \u00farove\u0148 tohto periodika bola od za\u010diatku vynikaj\u00faca; prv\u00e9 \u010d\u00edslo navrhol Miros\u0142aw Koco\u0142, grafik, vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e na Univerzite Mikul\u00e1\u0161a Kopern\u00edka v Toruni, kresliar, arteterapeut. Spolu s man\u017eelkou, v\u00fdtvarn\u00ed\u010dkou Beatou Bober-Koco\u0142, sa pres\u0165ahovali z Przemy\u015bla do Torune. Tretie \u010d\u00edslo ilustroval Jadwigin vtedaj\u0161\u00ed man\u017eel Stanislaw Koba, kritik, ktor\u00fd vy\u0161tudoval Akad\u00e9miu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Krakove a teraz tam \u017eije. \u010eal\u0161ie \u010d\u00edsla graficky navrhli: Mariusz Ko\u015bciuk, Marek Mikrut a Andrzej Cieszy\u0144ski.<\/p>\n\n\n\n
U\u017e od \u010dias Klubu katol\u00edckej inteligencie bol v tejto skupine Jerzy Bonarek, zaoberal sa knihami a pri knih\u00e1ch zostal; dnes je majite\u013eom kn\u00edhkupectva a kaviarne Libera, ob\u013e\u00faben\u00e9ho miesta Przemy\u015bl\u010danov. Jurkovu \u00falohu v logistick\u00fdch \u010dinnostiach nemo\u017eno prece\u0148ova\u0165. V oblasti kn\u00edh ho v tejto pr\u00e1ci podporovala jeho bud\u00faca man\u017eelka Beata. D\u00f4le\u017eitou \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dkou stretnut\u00ed bola aj Lucyna, nesk\u00f4r Czarska, Januszova man\u017eelka, konzerv\u00e1torka m\u00fazea. Brygida Pisz-Buszov\u00e1, konzerv\u00e1torka z toho ist\u00e9ho oddelenia m\u00fazea, bola tie\u017e d\u00f4le\u017eitou \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dkou v\u00e4\u010d\u0161iny stretnut\u00ed. Pr\u00edtomn\u00fd bol aj jej bud\u00faci man\u017eel Mirek Busz, lek\u00e1r. <\/p>\n\n\n\n
Stretnutia sa konali na b\u00e1ze stretnut\u00ed, napr\u00edklad v kni\u017enici alebo v klube, kde ste pri\u0161li, ni\u010d nejedli a nepili, vypo\u010duli si predn\u00e1\u0161ku a potom odi\u0161li. Samozrejme, niektor\u00e1 mal\u00e1 skupina zostala o nie\u010do dlh\u0161ie, varila, jedla a pila.<\/p>\n\n\n\n
Mo\u017eno raz nap\u00ed\u0161em samostatn\u00fd text o na\u0161ich v\u00fdstavn\u00fdch aktivit\u00e1ch, s rozpr\u00e1van\u00edm o umelcoch a charakteristikou v\u00fdstav, ale tu, ke\u010f hovor\u00edme o prostred\u00ed podkrovia, stoj\u00ed za to spomen\u00fa\u0165 ist\u00fa v\u00fdstavu - v pivnici franti\u0161k\u00e1nskeho kl\u00e1\u0161tora predstavili svoje diela dvaja priatelia, \u00fa\u010dastn\u00edci podkrovn\u00fdch stretnut\u00ed, obyvatelia Przemy\u015bla, Jerzy Cepi\u0144ski a Mariusz Ko\u015bciuk. Obaja absolvovali Akad\u00e9miu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Krakove a vystavovali abstraktn\u00e9 obrazy, ka\u017ed\u00fd \u00faplne inak - Jurek bol nesp\u00fatan\u00fd, expres\u00edvny tassista, zatia\u013e \u010do Mariusz h\u013eadal rafinovan\u00e9 kompozi\u010dn\u00e9 a farebn\u00e9 rie\u0161enia. Franti\u0161k\u00e1ni n\u00e1m bezplatne a srde\u010dne poskytli priestory v suter\u00e9ne kostola, do ktor\u00e9ho sme vst\u00fapili z \u00farovne Franti\u0161k\u00e1nskej ulice. Mo\u017eno to bol pr\u00e1ve Marek Zazula, kto hovoril s k\u00fariou a kl\u00e1\u0161torom; dobre sa v t\u00fdchto sf\u00e9rach vyznal a \u010dasto viedol bilater\u00e1lnu diplomaciu. Boli tu v\u0161ak aj in\u00ed. Okrem toho n\u00e1s podporoval biskup Antoni Tokarczuk a far\u00e1r mojej farnosti, otec Stanislaw Zarych. Obaja k\u0148azi zanechali v hist\u00f3rii Przemy\u015bla kr\u00e1snu stopu.<\/p>\n\n\n\n
Franti\u0161k\u00e1nske podzemie zostalo na\u0161\u00edm hlavn\u00fdm v\u00fdstavn\u00fdm priestorom a\u017e do roku 1989. Tu treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee hostitelia, otcovia franti\u0161k\u00e1ni, nikdy nezasahovali do obsahu vystaven\u00fdch diel. Spom\u00ednam si na vizu\u00e1lne kontroverzn\u00fd, ale ve\u013emi dojemn\u00fd obraz Janusza Szpyta. Pr\u00e1ca bola dos\u0165 drastick\u00e1, ale v\u00fdstava nebola zak\u00e1zan\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
Dnes sa tomu ani nechce veri\u0165, ale zorganizovali sme tam asi 50 v\u00fdstav. Spomeniem len niektor\u00e9 z nich: zorganizovali sme v\u00fdstavy Tadeusza Borutu, Zygmunta Czyza alebo Jaceka Fedorowicza, s ktor\u00fdmi som ist\u00fd \u010das spolupracoval. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm festivalom bol pre n\u00e1s festival \u010clovek - Boh - Svet, ktor\u00fd sa vyv\u00edjal od jedn\u00e9ho ro\u010dn\u00edka k druh\u00e9mu. Za\u010dala sa ako v\u00fdstava umelcov z Przemy\u015bla, potom arcidiec\u00e9zy a \u010fal\u0161ia, tretia, u\u017e bola medzin\u00e1rodn\u00e1 - Nemecko, Anglicko, \u0160k\u00f3tsko, USA, Ju\u017en\u00e1 Afrika a \u010fal\u0161ie. Pou\u017eili sme moje zoznamy adries a zoznamy umelcov, ktor\u00e9 som zozbieral po\u010das vedenia gal\u00e9rie. Okrem troch hlavn\u00fdch festivalov sme v Krasiczyne zorganizovali aj dva umeleck\u00e9 plen\u00e9ry. Z\u00fa\u010dastnen\u00fdch umelcov sme ubytovali na fare v Krasiczyne u nezabudnute\u013en\u00e9ho a legend\u00e1rneho k\u0148aza Stanislava Bartminsk\u00e9ho. Jeho vrel\u00e1 podpora n\u00e1m ve\u013emi pomohla v \u010dasto \u0165a\u017ek\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti by som r\u00e1d spomenul \u010fal\u0161iu v\u00fdznamn\u00fa postavu podkrovia, brata otca Staszka J\u00e1na Bartmi\u0144sk\u00e9ho, bud\u00faceho \u017eupana a dlhoro\u010dn\u00e9ho radn\u00e9ho mesta Przemy\u015bl. <\/p>\n\n\n\n
Z okruhu v\u00fdtvarn\u00fdch umelcov nav\u0161tevovali podkrovie aj maliari Alina Czarnecka-Mikrut a Marek Mikrut. Marek je v s\u00fa\u010dasnosti z\u00e1stupcom riadite\u013ea N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea Przemysla, venuje sa aj grafick\u00e9mu dizajnu v\u0161etk\u00fdch m\u00fazejn\u00fdch tla\u010dov\u00edn a na\u010falej ma\u013euje. Vytv\u00e1ra krajiny a veduty, ve\u013emi osobn\u00e9, v ostr\u00fdch, nie v\u017edy re\u00e1lnych farb\u00e1ch. Alina ma\u013euje, fotografuje a filmuje a vo svojich obrazoch sa sna\u017e\u00ed vyjadri\u0165 em\u00f3cie prostredn\u00edctvom farieb.<\/p>\n\n\n\n
Riadite\u013eom N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea Przemysla je teraz Jan Jarosz, v jeho podkrovn\u00fdch \u010dasoch sme ho volali \"Szczawik\" - bol toti\u017e ve\u013emi mlad\u00fd, pr\u00e1ve skon\u010dil univerzitu a vy\u0161tudoval hist\u00f3riu. Ochotne pom\u00e1hal a priv\u00e1\u017eal n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov z Var\u0161avy a in\u00fdch miest; na to sa pou\u017e\u00edvala Markova Toyota, v tom \u010dase asi jedin\u00e9 auto v na\u0161ej spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n
Spomedzi \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch som pozval k spolupr\u00e1ci s podkrov\u00edm v Przemy\u015bli, treba spomen\u00fa\u0165 Magdu Hniedziewicz a Macieja Gutowsk\u00e9ho. Boli to zn\u00e1mi var\u0161avsk\u00ed kritici umenia. V tom \u010dase existovala forma umeleck\u00fdch recenzi\u00ed v periodik\u00e1ch, dnes s\u00fa to sk\u00f4r kur\u00e1tori a kritici, ktor\u00ed zastupuj\u00fa jednotliv\u00e9 tvoriv\u00e9 skupiny. Man\u017eelov Gutowsk\u00fdch som spoznal na festivale nez\u00e1vislej kult\u00fary Droga i Prawda vo Vroclave, a preto\u017ee ma nadchli, po\u017eiadal som ich, aby boli \u010dlenmi poroty festivalov \u010clovek - Boh - Svet. V ur\u010ditej forme sa z\u00fa\u010dast\u0148ovali aj na podujatiach pod hol\u00fdm nebom v Krasiczyne a \u010dasto nav\u0161tevovali stretnutia v podkrov\u00ed. Treba spomen\u00fa\u0165 aj \u010fal\u0161\u00edch porotcov festivalov, ako s\u00fa Janusz Eysymont, Henryk Waniek, obaja z Var\u0161avy - na tieto men\u00e1 m\u00f4\u017eeme by\u0165 hrd\u00ed, a tie\u017e Kazimierza Wi\u015bniaka, vynikaj\u00faceho sc\u00e9nografa a maliara z Krakova, m\u00f4jho priate\u013ea, s ktor\u00fdm sme spolo\u010dne vydali knihu. Nemenoval som v\u0161etk\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov podkrovia; na stretnutia chodila Ela, sestra Beaty Bonarkovej, zubn\u00e1 lek\u00e1rka, Bogu\u015b a Urszula Zaleszczykowie, Wojtek a Janina Kalinowski, Lucyna \u0141ukasik v s\u00fa\u010dasnosti Podhalicz, Janusz Ob\u0142\u0105k, Mieczys\u0142aw Dudek, Basia a Wojtek Mikula, Urszula a Mariusz Olbromski, Jadwiga a Krzysztof Repel. Wojtek Miku\u0142a sa nesk\u00f4r stane prezidentom spolo\u010dnosti Ziemia Przemyska, ktor\u00e1 vyd\u00e1va t\u00fd\u017edenn\u00edk \"\u017bycie Podkarpackie\", Mariusz Olbromski bude najprv riadite\u013eom Odboru kult\u00fary Krajsk\u00e9ho \u00faradu, potom riadite\u013eom Zemsk\u00e9ho m\u00fazea Przemyska. Urszula Olbromska je histori\u010dka umenia, Basia Miku\u0142a je kn\u00edhkupky\u0148a a Krzysztof Reppel je architekt. Nav\u0161t\u00edvili ho aj Waldemar Wiglusz a Jacek Borz\u0119cki.<\/p>\n\n\n\n
Na\u0161e stretnutia sledovali slu\u017eby a hoci sme o tom nehovorili, zachovalo sa mnoho anekdot o ich z\u00e1sahoch proti n\u00e1m. M\u00f4\u017eem poveda\u0165 len o sebe: bol som ob\u0165a\u017eovan\u00fd sp\u00f4sobom, ktor\u00fd bol pre m\u0148a mimoriadne \u0165a\u017eiv\u00fd. Nezn\u00e1mi p\u00e1chatelia \u010dasto rozb\u00edjali sklo v sal\u00f3ne desy. Tieto probl\u00e9my prestali niekedy po roku 1989. Po takomto incidente som musel kv\u00f4li bezpe\u010dnosti staro\u017eitnost\u00ed str\u00e1vi\u0165 noc v obchode a zaka\u017ed\u00fdm som prechladol. Raz, ke\u010f som bol v podkrov\u00ed a sklo bolo op\u00e4\u0165 rozbit\u00e9, zavolal k n\u00e1m domov policajt, ktor\u00fd udalos\u0165 nahl\u00e1sil, vulg\u00e1rne ur\u00e1\u017eal a zastra\u0161oval m\u00f4jho - asi - desa\u0165ro\u010dn\u00e9ho syna, ktor\u00fd zostal doma, a \u017eiadal, aby mu povedal, kde som. Z \u010fal\u0161\u00edch ob\u0165a\u017eovan\u00ed: pri jednej pr\u00edle\u017eitosti sa ma policajt, ktor\u00fd ma vypo\u010d\u00faval a vyz\u00fdval ma k spolupr\u00e1ci, op\u00fdtal: \"Si tak\u00e1 \u0161ikovn\u00e1 a m\u00e1\u0161 predsa mal\u00e9 die\u0165a, neboj\u00ed\u0161 sa?\" \"Ve\u013emi sa o\u0148ho boj\u00edm,\" odpovedala som, \"ka\u017ed\u00fa noc.\" M\u00f4j syn J\u0119drzej je na mnoh\u00fdch fotografi\u00e1ch z tohto obdobia, tak\u017ee aj jeho mo\u017eno ozna\u010di\u0165 za \u00fa\u010dastn\u00edka t\u00fdchto udalost\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
V marci 1989 som odi\u0161iel na nieko\u013eko dn\u00ed do belgick\u00fdch Antverp, a ke\u010f som sa vr\u00e1til, uvidel som na plote salezi\u00e1nskej farnosti ve\u013ek\u00fd n\u00e1pis: \"Hlasujte za opoz\u00edciu\". Bol to pre m\u0148a ve\u013ek\u00fd \u0161ok, preto\u017ee slovo \"opoz\u00edcia\" za komunistov v spolo\u010denskom slovn\u00edku neexistovalo. Ke\u010f pri\u0161lo k pr\u00e1ci na vo\u013eb\u00e1ch, mali sme v Przemy\u015bli pripraven\u00e9 soci\u00e1lne kontakty, poznali sme sa, d\u00f4verovali sme si, boli sme pripraven\u00ed a mohli sme sa hne\u010f pusti\u0165 do pr\u00e1ce. Mysl\u00edm si, \u017ee to bol jeden z d\u00f4vodov v\u00ed\u0165azstva hnutia 4. j\u00fana - dobre organizovan\u00e9 skupiny po celej krajine, ktor\u00e9 dok\u00e1zali identifikova\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed kandidovali, aj t\u00fdch, ktor\u00ed vo\u013eby uskuto\u010dnili. A prostredie Przemy\u015bla bolo mimoriadne siln\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
M\u00f4j podpis bol na odpor\u00fa\u010dan\u00ed J\u00e1na Musia\u013ea do Sen\u00e1tu a zalo\u017eili sme Ob\u010diansky v\u00fdbor. Spom\u00ednam si na predvolebn\u00fd sprievod ulicami mesta, ke\u010f sme na ulici 3. m\u00e1ja skandovali \"Ja - nek Mu - sia\u0142 do Se - natu, Ony - szkie - wicz do Sejmu!\". Bola to nepredstavite\u013en\u00e1 rados\u0165 hlasno a otvorene sa postavi\u0165 na in\u00fa stranu ako \u00farady. Na volebn\u00e9 zhroma\u017edenia prich\u00e1dzali davy \u013eud\u00ed, st\u00e1li v da\u017edi, v rokovac\u00edch miestnostiach nebolo dos\u0165 miest.<\/p>\n\n\n\n
V ob\u010dianskom v\u00fdbore som viedol kult\u00farnu komisiu, p\u00edsali sme program pre kult\u00faru, pre \u0161kolstvo, mnoh\u00ed sme v mene v\u00fdboru vstupovali do volebn\u00fdch komisi\u00ed. 4. j\u00fana som pracoval vo volebnej komisii v \u0161kole na ulici \u0141ukasi\u0144skiego a s\u010d\u00edtavanie v\u00fdsledkov bolo \u00fa\u017easn\u00e9. Nesk\u00f4r sme s Wojtekom Mikulom v priestoroch v\u00fdboru na N\u00e1mest\u00ed Legion\u00f3w 1 po\u010d\u00edtali nejak\u00e9 st\u013apy. Euf\u00f3ria! Vyhrali sme! \u0160tvrt\u00fd j\u00fan 1989 \u00faplne zmenil situ\u00e1ciu v krajine, a t\u00fdm aj na\u0161e \u017eivoty. Jeden z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch dn\u00ed v po\u013eskej hist\u00f3rii. <\/p>\n\n\n\n
Gra\u017cyna Niezgoda<\/em><\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/11\/fot.-8a.jpg\")
<\/a><\/a>
siedz\u0105 od lewej: Stanis\u0142aw Koba, Gra\u017cyna Niezgoda, Marek Kuchci\u0144ski, Lucyna Ha\u0142asik (Podhalicz), Marek Matraszek, Jan Jarosz. Jamnik Felek nale\u017cy do gospodyni. Zdj\u0119cie zrobiono latem.<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n