<\/p>\n\n\n\n
Kult\u00farne prostredie opoz\u00edcie v Przemy\u015bli po\u010das vojnov\u00e9ho stavu a budovania nez\u00e1vislej Po\u013eskej republiky<\/strong><\/p>\n\n\n\n (...) a Jeruzalem bol obnoven\u00fd Ponuku nap\u00edsa\u0165 tento text som prijal v n\u00e1deji, \u017ee moje spomienky na \u013eud\u00ed a probl\u00e9my opoz\u00edcie spojen\u00e9 s Przemy\u0161lom a \u00favahy vyvolan\u00e9 obrazmi ulo\u017een\u00fdmi v mojej pam\u00e4ti m\u00f4\u017eu by\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 pre \u010ditate\u013eov, ktor\u00ed sa o t\u00fato problematiku zauj\u00edmaj\u00fa. Bol som ich \"div\u00e1kom a \u00fa\u010dastn\u00edkom\" (pod\u013ea zn\u00e1mej formulky Raymonda Arona), najprv vzdialen\u00fdm div\u00e1kom v priestore, potom som sa trochu z\u00fa\u010dastnil na kult\u00farnych aktivit\u00e1ch przemyskej komunity nez\u00e1vislosti. \u017dil som vo Var\u0161ave, pracoval som v \u00dastave liter\u00e1rneho v\u00fdskumu Po\u013eskej akad\u00e9mie vied a bol som akt\u00edvny v Klube katol\u00edckej inteligencie. Od konca 70. rokov som u\u010dil na Katedre polonistiky Katol\u00edckej univerzity v Lubline, od roku 1985 na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok. Predt\u00fdm som mal predn\u00e1\u0161ky alebo som sa z\u00fa\u010dastnil na vedeck\u00fdch konferenci\u00e1ch a predov\u0161etk\u00fdm som sa stretol s redaktormi a prispievate\u013emi nez\u00e1visl\u00e9ho \u010dasopisu pre mlad\u00fdch katol\u00edkov \"Stretnutia\", ktor\u00fd vych\u00e1dza v Lubline a s ktor\u00fdm spolupracovali aj \u0161tudenti z Podkarpatskej Rusi. Napriek geografickej od\u013eahlosti mi Przemysl u\u017e koncom 70. rokov nebol cudz\u00ed - s\u00fastredil som sa na s\u00fa\u010dasn\u00e9 po\u013esk\u00e9 probl\u00e9my. .<\/p>\n\n\n\n
a c\u00edtili sme, \u017ee sa sem budeme vraca\u0165 znova a znova
po \u017eeleznici alebo bal\u00f3nom po\u017ei\u010dan\u00fdm z inej \u00e9ry
predstavivos\u0165, preto\u017ee v tento tepl\u00fd augustov\u00fd ve\u010der
v\u0161etky hranice sa n\u00e1m otvorili<\/p>\n\n\n\n
(Wojciech Wencel \"Ve\u010der v Przemy\u015bli\"
Zo zborn\u00edka \"Polonia aeterna\", Krakov 2018)<\/p>\n\n\n\n
Ale e\u0161te predt\u00fdm som sa stretol s \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed poch\u00e1dzali z t\u00fdchto kon\u010d\u00edn. V prvom ro\u010dn\u00edku po\u013esk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed na Var\u0161avskej univerzite som mal hodiny s J\u00f3zefom Kurylakom a zvl\u00e1\u0161\u0165 som si zapam\u00e4tal kurz nem\u010diny, preto\u017ee J\u00f3zek s ob\u013eubou hovoril o Rilkem, ktor\u00fd mu bol bl\u00edzky svojou metafyzickou povahou (akoko\u013evek definovanou) a pravdepodobne aj \u0161pecifick\u00fdm \u0161t\u00fdlom stredoeur\u00f3pskej kult\u00fary, spolo\u010dn\u00fdm pre Gal\u00edciu a in\u00e9 provincie b\u00fdvalej habsburskej r\u00ed\u0161e. V nasleduj\u00facich rokoch sa mi akosi vytratil z doh\u013eadu, pravdepodobne si bral dekansk\u00e9 vo\u013eno a mal \u0161tudijn\u00e9 prest\u00e1vky. A tak som si s pote\u0161en\u00edm po desiatich rokoch pre\u010d\u00edtal jeho b\u00e1sne vytla\u010den\u00e9 v \"Kult\u00farnej podkrov\u00ed\" a ob\u010das som ho stret\u00e1val v przemysk\u00fdch pohostinsk\u00fdch zariadeniach, kde jedol mimoriadne chutn\u00e9 \"\u00faden\u00e9\" (viem, o \u010dom p\u00ed\u0161em, preto\u017ee som ned\u00e1vno str\u00e1vil nieko\u013eko dn\u00ed v Ma\u010farsku). Zarm\u00fatilo ma, ke\u010f som sa dozvedel o jeho kontaktoch s SB. Na Katol\u00edckej univerzite v Lubline som sa v prv\u00fdch rokoch svojho p\u00f4sobenia musel letmo stretn\u00fa\u0165 s Marekom Kuchci\u0144sk\u00fdm, ale ke\u010f\u017ee som doch\u00e1dzal na vyu\u010dovanie ka\u017ed\u00fdch \u0161trn\u00e1s\u0165 dn\u00ed, nemal som \u010das plne sa zapoji\u0165 do divadeln\u00e9ho a spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota univerzity. Teraz, ke\u010f \u010d\u00edtam \u017eiv\u00e9 spomienky na tie \u010dasy, nem\u00f4\u017eem \u013eutova\u0165.
Przemy\u015bl 70. rokov, \u010das prv\u00e9ho hnutia Solidarita a vojnov\u00e9ho stavu - a to roz\u0161irujem \u010dasov\u00fd rozsah tohto historick\u00e9ho fenom\u00e9nu aj mimo (pseudo)pr\u00e1vnych nariaden\u00ed, ako bolo form\u00e1lne zmiernenie \u010di ukon\u010denie po\u013esko-jaurskej vojny, teda od decembra 1981 do konca roku 1989 - sa n\u00e1m vo Var\u0161ave \u010di Lubline zdal by\u0165 enkl\u00e1vou slobody v komunistami ovl\u00e1danom Po\u013esku. R\u00edmskokatol\u00edcka cirkev v Przemy\u015bli, veden\u00e1 arcibiskupom Ignacym Tokarczukom, jednou z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch osobnost\u00ed tej doby, ako prv\u00e1 preuk\u00e1zala svoju jedine\u010dnos\u0165. Biskupom Przemy\u015bla sa stal v roku 1962 a diec\u00e9zu viedol do roku 1993. Bol tie\u017e autorom v\u00fdznamn\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 pre\u0161li cenz\u00farou komunistick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a urobili ve\u013ek\u00fd dojem v katol\u00edckych a opozi\u010dn\u00fdch kruhoch (zozbieran\u00e9 okrem in\u00e9ho v zborn\u00edkoch \"Moc i wytrwa\u0142o\u015b\u0107\", \"Wytrwa\u0107 i zwyci\u0119\u017cy\u0107\", obe knihy vy\u0161li v roku 1988).
V tejto jedine\u010dnej diec\u00e9ze sa pod veden\u00edm biskupa Tokarczuka rozv\u00edjal n\u00e1bo\u017eensk\u00fd \u017eivot na mnoh\u00fdch \u00farovniach, pastor\u00e1cia bola dynamick\u00e1, organizovali sa T\u00fd\u017edne kres\u0165anskej kult\u00fary a uskuto\u010dnila sa kampa\u0148 na v\u00fdstavbu kostolov, ktor\u00e1 nemala obdobu v celom sovietskom bloku od Labe a\u017e po Tichomorie. Historici sa zhoduj\u00fa, \u017ee v tom \u010dase v\u00fdstavba kostolov a katechetick\u00fdch bodov nadobudla najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozsah pr\u00e1ve v Przemy\u0161lskej diec\u00e9ze. Arcibiskup Tokarczuk povzbudzoval veriacich, aby stavali n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 stavby bez povolenia \u013eudov\u00fdch org\u00e1nov, \"na divoko\", a teda z h\u013eadiska z\u00e1konov platn\u00fdch v \u013eudovej republike nez\u00e1konne.
Pod starostlivos\u0165ou przemyskej cirkvi sa mohli dobre rozv\u00edja\u0165 intelektu\u00e1lne aktivity: umeleck\u00e9, liter\u00e1rne, popul\u00e1rno-vedeck\u00e9, v\u0161etky metapolitick\u00e9. Spom\u00ednam si, \u017ee ke\u010f som pri\u0161iel na predn\u00e1\u0161ky v r\u00e1mci T\u00fd\u017ed\u0148ov kres\u0165anskej kult\u00fary a nesk\u00f4r na kult\u00farne aktivity przemysk\u00e9ho opozi\u010dn\u00e9ho prostredia, hne\u010f ako som opustil historick\u00fa \u017eelezni\u010dn\u00fa stanicu, d\u00fdchalo sa mi \u013eah\u0161ie nielen v\u010faka \u010derstv\u00e9mu podkarpatsk\u00e9mu vzduchu. Okrem stretnut\u00ed v interi\u00e9roch kostolov a cirkevn\u00fdch s\u00e1l boli nezabudnute\u013en\u00e9 aj diskusn\u00e9 stretnutia v s\u00fakromn\u00fdch domoch a osobitn\u00fdm miestom bolo podkrovie domu rodiny Kuchcinsk\u00fdch. Mlad\u00fd Marek, p\u00f4vodne \u0161tudent dej\u00edn umenia na Katol\u00edckej univerzite v Lubline, pokra\u010doval v rodinnej trad\u00edcii z\u00e1hradn\u00edka a z\u00e1rove\u0148 roz\u0161\u00edril svoje aktivity do umeleckej a vedeckej oblasti - spoluorganizoval v\u00fdstavy umenia, stretnutia autorov a \u010dasom za\u010dal vyd\u00e1va\u0165 kult\u00farny \u010dasopis. Mnoh\u00e9 stretnutia sa konali v podkrov\u00ed jeho domu, ktor\u00e9 bolo na tento \u00fa\u010del upraven\u00e9 a obklopen\u00e9 ve\u013ekou z\u00e1hradou. To bol pravdepodobne jeden z d\u00f4vodov, pre\u010do nov\u00e9 necenzurovan\u00e9 periodikum dostalo n\u00e1zov \"Strych Kulturalny\" (Kult\u00farna podkrovie), ktor\u00e9 redigovali Miros\u0142aw Koco\u0142, Marek Kuchci\u0144ski a Jan Musia\u0142, ktor\u00fd je mi profesijne najbli\u017e\u0161\u00ed ako u\u010dite\u013e po\u013esk\u00e9ho jazyka.
II
S v\u00fdnimo\u010dn\u00fdmi \u013eu\u010fmi spojen\u00fdmi s krajinou (alebo diec\u00e9zou) Przemy\u015bl, neskor\u0161\u00edmi prispievate\u013emi do \"kult\u00farnej podkrovia\", som sa zoznamoval od konca 70. rokov 20. storo\u010dia na in\u00fdch miestach v Po\u013esku, predov\u0161etk\u00fdm vo Var\u0161ave a Krakove.
Prv\u00fdkr\u00e1t som sa stretol so spoluvydavate\u013eom knihy \"Strych...\" S Janom Musia\u0142om som sa musel prv\u00fdkr\u00e1t stretn\u00fa\u0165 v Sandomeri alebo vo Vroclave na konferenci\u00e1ch lektorov literat\u00fary v semin\u00e1roch, ktor\u00e9 organizovala Katol\u00edcka univerzita v Lubline. Jan vyu\u010doval po\u013esk\u00fa filol\u00f3giu na univerzite tohto typu v Przemy\u015bli. \u0164a\u017eko si bolo predstavi\u0165, \u017ee tento talentovan\u00fd po\u013esk\u00fd filol\u00f3g sa o nieko\u013eko rokov zapoj\u00ed najm\u00e4 do politickej \u010dinnosti a v slu\u017eb\u00e1ch Po\u013eskej republiky sa vy\u0161vihne na post sen\u00e1tora, vojvodu, predsedu Po\u013eskej informa\u010dnej agent\u00fary... Potom sa vr\u00e1til k svojej vedeckej a didaktickej \u010dinnosti, publikoval hodnotn\u00e9 liter\u00e1rnovedn\u00e9 \u0161t\u00fadie, najm\u00e4 z oblasti dej\u00edn a te\u00f3rie liter\u00e1rnej kritiky, ktor\u00e1 je mi bl\u00edzka, a p\u00f4sobil ako rektor \u0160t\u00e1tnej vy\u0161\u0161ej odbornej \u0161koly v Przemy\u015bli. Zd\u00e1 sa, \u017ee v posledn\u00fdch rokoch sa vr\u00e1til k za\u010diatkom svojej \u017eivotnej dr\u00e1hy a vyu\u010doval v semin\u00e1ri \u013dvovskej arcidiec\u00e9zy v Brzuchowiciach (miesto, ktor\u00e9 je tie\u017e spojen\u00e9 so Zbigniewom Herbertom) a v semin\u00e1ri v Przemy\u015bli.
S Janom Drausom, neskor\u0161\u00edm rektorom \u0160t\u00e1tnej vy\u0161\u0161ej odbornej \u0161koly v Przemy\u015bli (PWSZ) a sen\u00e1torom za Podkarpatsk\u00fa Rus, som sa zozn\u00e1mil e\u0161te v 70. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia v kruhoch kult\u00farnej a politickej opoz\u00edcie v Krakove, ke\u010f\u017ee \u0161tudoval na Jagelovskej univerzite. Zbl\u00ed\u017eili sme sa v\u010faka spolo\u010dn\u00fdm z\u00e1ujmom a v\u00fdskumu ve\u013ekej nez\u00e1vislej emigr\u00e1cie v 20. storo\u010d\u00ed a nesk\u00f4r aj v\u010faka tla\u010di diel na t\u00fato t\u00e9mu. Napriek probl\u00e9mom a perzek\u00faci\u00e1m zo strany komunistickej moci ne\u00fanavne pokra\u010doval vo svojej vedeckej ceste a dnes sa stal popredn\u00fdm historikom najnov\u0161\u00edch dej\u00edn na\u0161ej vlasti, autorom viacer\u00fdch kn\u00edh a e\u0161te po\u010detnej\u0161\u00edch dokument\u00e1rnych \u0161t\u00fadi\u00ed.
Mariusz Olbromski za\u010dal svoje ob\u010dianske aktivity v lubaczowskom klube katol\u00edckej inteligencie pod ochrann\u00fdmi kr\u00eddlami biskupa Mariana Jaworsk\u00e9ho, ktor\u00fd bol v rokoch 1984 a\u017e 1991 apo\u0161tolsk\u00fdm administr\u00e1torom v Lubaczowe, predt\u00fdm ako sa stal \u013evovsk\u00fdm metropolitom, predsedom Konferencie r\u00edmskokatol\u00edckych biskupov Ukrajiny a kardin\u00e1lom. Dnes je Mariusz autorom viac ako tucta kn\u00edh, rovnako liter\u00e1rnych ako b\u00e1snick\u00fdch. Okrem toho je popredn\u00fdm odborn\u00edkom na pohrani\u010die a po\u013esko-ukrajinsk\u00e9 kult\u00farne vz\u0165ahy, m\u00e1 ve\u013ek\u00e9 z\u00e1sluhy na zbli\u017eovan\u00ed Poliakov a Ukrajincov. \u00daspe\u0161ne p\u00f4sobil ako riadite\u013e N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea Przemysla a Iwaszkiewiczovho liter\u00e1rneho m\u00fazea v Stawisku pri Var\u0161ave. Spolu so svojou man\u017eelkou Urszulou organizoval mnoh\u00e9 v\u00fdstavy, kult\u00farne podujatia a festivaly vr\u00e1tane s\u00e9rie medzin\u00e1rodn\u00fdch stretnut\u00ed s n\u00e1zvom \"Dial\u00f3g dvoch kult\u00far\".
\"Kult\u00farne podkrovie\", ch\u00e1pan\u00e9 \u0161ir\u0161ie ako akt\u00edvne prostredie organizuj\u00face autorsk\u00e9 stretnutia, v\u00fdstavy, koncerty a diskusie, malo svoje \u0161pecifik\u00e1. Pri spomienkach a porovn\u00e1van\u00ed r\u00f4znych miest a opozi\u010dn\u00fdch kruhov mus\u00edm poveda\u0165, \u017ee v podkrov\u00ed Kuchci\u0144sk\u00e9ho domu vl\u00e1dla uvo\u013enenej\u0161ia spolo\u010densk\u00e1 atmosf\u00e9ra, ktor\u00fa vytv\u00e1ral hostite\u013e, ktor\u00fd do nej vniesol aj prvky boh\u00e9mskej trad\u00edcie s hippie n\u00e1dychom. Nebolo v \u0148om v\u00f4bec ni\u010d z pochm\u00farnej z\u00farivosti politick\u00fdch spolkov alebo doktrin\u00e1rskeho fanatizmu \u013eavicov\u00fdch skup\u00edn, ktor\u00e9 sa v tom \u010dase u\u017e rozrastali a tak bujne sa rozv\u00edjali v Tretej republike. Ale ani v podkrov\u00ed Mareka Kuchci\u0144sk\u00e9ho sa nevyskytoval eklekticizmus sveton\u00e1zoru, ktor\u00fd bol v tom \u010dase tak\u00fd roz\u0161\u00edren\u00fd - spom\u00ednan\u00fd umeleck\u00fd estetizmus sa zauj\u00edmav\u00fdm a priekopn\u00edckym sp\u00f4sobom sp\u00e1jal s kres\u0165anskou filozofiou, n\u00e1rodn\u00fdmi hodnotami a konzervativizmom s mierne liber\u00e1lnym n\u00e1dychom.
Aj v nez\u00e1vislej Po\u013eskej republike si Przemy\u015bl a cel\u00e9 Podkarpatsko zachovali svoju jedine\u010dnos\u0165 a stali sa ba\u0161tou vlastenectva a katolicizmu. Ani postkomunisti, ani \u013eavicov\u00ed liber\u00e1li tu nikdy nez\u00edskali prevahu, ani nihilistick\u00e9 a zjednodu\u0161uj\u00face hnutia modernej kult\u00farnej revol\u00facie nez\u00edskali podporu. Pre mnoh\u00fdch v in\u00fdch regi\u00f3noch Po\u013eska (a mo\u017eno aj v Eur\u00f3pe), podobne ako pre podp\u00edsan\u00fdch, bol postoj ob\u010danov b\u00fdvalej Hali\u010de v posledn\u00fdch tridsiatich rokoch upokojuj\u00faci. Z\u00e1hada duchovnej odolnosti Podkarpatska si vy\u017eaduje podrobn\u00fd v\u00fdskum, ale u\u017e teraz mo\u017eno identifikova\u0165 nieko\u013eko d\u00f4vodov. Silne sa tu pren\u00e1\u0161aj\u00fa po\u013esk\u00e9 trad\u00edcie a vysok\u00e1 z\u00e1padn\u00e1 kult\u00fara, religiozita je vy\u0161\u0161ia ako v in\u00fdch \u010dastiach Po\u013eska. Treba bra\u0165 do \u00favahy aj estetick\u00fd rozmer, ve\u010f popri Malopo\u013eskom vojvodstve je to najkraj\u0161\u00ed regi\u00f3n na\u0161ej vlasti, ktor\u00fd sp\u00e1ja prednosti krajiny s p\u00f4vabom architekt\u00fary. Mimoriadne ma dojala kopa n\u00e1dhern\u00fdch kostolov na troch \u00farovniach v Przemy\u015bli, architektonick\u00fd z\u00e1zrak a poh\u013ead porovnate\u013en\u00fd vo svete sn\u00e1\u010f len s panor\u00e1mou Toleda pri poh\u013eade z druhej strany rieky Tajo.
Mo\u017eno kult\u00farna a politick\u00e1 jedine\u010dnos\u0165 Podkarpatska spo\u010d\u00edva v kombin\u00e1cii mor\u00e1lneho a estetick\u00e9ho rozmeru - Herbert mal pravdu, ke\u010f nap\u00edsal b\u00e1se\u0148 Sila vkusu, v ktorej obhajoval etick\u00e9 kvality kr\u00e1sy. Ke\u010f prem\u00fd\u0161\u013eam o mest\u00e1ch juhov\u00fdchodn\u00e9ho pohrani\u010dia dne\u0161nej republiky, spom\u00ednam si aj na klasick\u00fa esej Thomasa Manna L\u00fcbeck ako duchovn\u00e1 forma \u017eivota. Jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch spisovate\u013eov dvadsiateho storo\u010dia v \u0148om p\u00ed\u0161e o svojom rodnom meste, malom meste\u010dku na hraniciach svojej vlasti, ako o mimoriadne kult\u00farne hodnotnom prostred\u00ed, v ktorom tvoril svoje diela.
III
Za\u010diatkom j\u00fana 2019 vy\u0161iel \u00fasil\u00edm N\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea Przemysla cenn\u00fd zborn\u00edk, ktor\u00fd je reprintom nez\u00e1visl\u00e9ho (p\u00f4vodne undergroundov\u00e9ho) liter\u00e1rneho a umeleck\u00e9ho \u010dasopisu \"Strych Kulturalny\", ako som u\u017e spom\u00ednal, redigovan\u00e9ho Marekom Kuchcinskim a Janom Musialom, graficky upraven\u00e9ho Miroslavom Kocolom. Viem, \u017ee mnoh\u00fdch \u010ditate\u013eov tento kr\u00e1sne vydan\u00fd zv\u00e4zok prekvapil. Sme zvyknut\u00ed na memo\u00e1rov\u00e9 a historick\u00e9 pr\u00e1ce, ktor\u00e9 n\u00e1s informuj\u00fa o ad hoc, \u010disto \u00fa\u017eitkov\u00fdch, mimo cenz\u00fary vydan\u00fdch publik\u00e1ci\u00e1ch, graficky chudobn\u00fdch v\u00fdtla\u010dkoch so sotva \u010ditate\u013en\u00fdm p\u00edsmom na nekvalitnom papieri - preto sme s \u00fadivom listovali \u010dasopisom pln\u00fdm b\u00e1sn\u00ed a liter\u00e1rnych sk\u00edc ozdoben\u00fdch reprodukciami dobov\u00fdch v\u00fdtvarn\u00fdch diel.
\u010casopis bol v\u00fdsledkom nieko\u013ekoro\u010dnej kult\u00farnej a politickej aktivity prostredia przemyskej inteligencie. Od roku 1983 sa tu konali individu\u00e1lne a kolekt\u00edvne v\u00fdstavy po\u013esk\u00fdch a zahrani\u010dn\u00fdch umelcov, koncerty, diskusie a autorsk\u00e9 stretnutia. V malom meste\u010dku na hranici so Sovietskym zv\u00e4zom pulzoval kult\u00farny \u017eivot na najvy\u0161\u0161ej \u00farovni. Pripome\u0148me si napr\u00edklad, \u017ee tu vystavovali umelci tak\u00e9ho kalibru ako Tadeusz Boruta a Henryk Waniek a \u017ee sa tu stret\u00e1vali autori Bohdan Cywi\u0144ski, Ryszard Legutko, Leszek Moczulski, Tadeusz Mazowiecki a Jan J\u00f3zef Szczepa\u0144ski. Svoje pr\u00edspevky predniesli anglick\u00ed filozofi a umelci a Mark Lilla z Harvardovej univerzity (v s\u00fa\u010dasnosti v\u00fdznamn\u00e1 osobnos\u0165 svetov\u00fdch humanitn\u00fdch vied).
Medzin\u00e1rodn\u00fd rozmer \"podkrovia...\" a sprievodn\u00fdch umeleck\u00fdch podujat\u00ed bol v tom \u010dase mimoriadne cenn\u00fd a dnes je ve\u013emi p\u00f4sobiv\u00fd, ak si uvedom\u00edme, \u017ee i\u0161lo o podzemn\u00fa kult\u00farnu aktivitu v okresnom meste. Od druh\u00e9ho \u010d\u00edsla boli tla\u010den\u00e9 texty britsk\u00fdch umelcov a vedcov reprezentuj\u00facich libertari\u00e1nske, antikomunistick\u00e9 postoje, ktor\u00e9 sa preto nemohli objavi\u0165 v ofici\u00e1lnej kult\u00fare Po\u013eskej \u013eudovej republiky a po roku 1989 boli \u0165a\u017eko prij\u00edman\u00e9 aj u n\u00e1s. O tom, ak\u00fd dojem na nich urobil tento ostrov slobody v \u0161pinavom \u010dervenom mori komunizmu, sved\u010d\u00ed spomienka, ktor\u00fa po desa\u0165ro\u010diach nap\u00edsal Roger Scruton, popredn\u00fd konzervat\u00edvny filozof na svete: \"V\u0161ade, kam som pri\u0161iel, bolo jasn\u00e9, ako \u00fa\u010dinne komunistick\u00e1 strana op\u00e4\u0165 zlikvidovala ob\u010diansku spolo\u010dnos\u0165 v Po\u013esku a jej zvy\u0161ky prenechala cirkvi. (...) A potom som narazil na Przemy\u015bl. (...) Ich diskusn\u00e1 skupina bola op\u00edsan\u00e1 ako podkrovie, a ke\u010f som sa s nimi stretol, ocitol som sa v otvorenej komunite norm\u00e1lnych \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli odhodlan\u00ed \u017ei\u0165, ma\u013eova\u0165, p\u00edsa\u0165 a diskutova\u0165, akoby Strana nebola ni\u010d\u00edm in\u00fdm ne\u017e pr\u00fadom \u0161pinavej vody te\u010d\u00facej v kanaliz\u00e1cii pod nimi.\"
A predsa s\u00fa poznatky o takomto cennom fenom\u00e9ne slobodnej kult\u00fary v Przemy\u015bli v 80. rokoch 20. storo\u010dia skromn\u00e9, dokonca aj v akademick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch alebo v \u0161t\u00fadi\u00e1ch s tak\u00fdmito amb\u00edciami. Medzi b\u00e1date\u013emi tohto desa\u0165ro\u010dia takmer nikto nespom\u00ednal prostredie \"kult\u00farneho podkrovia\". Skromnos\u0165 tvorcov tohto fenom\u00e9nu, neskor\u0161\u00edch rektorov, vojvodcov, sen\u00e1torov, mar\u0161alov, bola chv\u00e1lyhodn\u00e1, ale je na\u010dase s \u0148ou skoncova\u0165 a uvies\u0165 tento cenn\u00fd fragment trad\u00edcie nez\u00e1vislosti do kolekt\u00edvneho povedomia. Ml\u010danie o \u00faspechoch Przemy\u0161\u013eansk\u00e9ho ostrova slobody s jeho \"podkrovn\u00fdmi\" podnikmi je jedn\u00fdm z pr\u00edkladov nerovnomern\u00e9ho \u0161t\u00fadia ned\u00e1vnych dej\u00edn vlasti, najm\u00e4 kult\u00farnych dej\u00edn. V priebehu rokov dominantn\u00e9 politick\u00e9 a medi\u00e1lne centr\u00e1 marginalizovali konzervat\u00edvno-katol\u00edcku a radik\u00e1lne nez\u00e1visl\u00fa trad\u00edciu. To ovplyvnilo vedeck\u00e9 preferencie a nerovnomerne financovan\u00fd historick\u00fd v\u00fdskum a populariza\u010dn\u00e9 kampane. Za\u010dalo sa to u\u017e na za\u010diatku, e\u0161te po\u010das existencie Kult\u00farneho podkrovia - jeden charakteristick\u00fd pr\u00edpad (dobrodru\u017estvo s par\u00ed\u017eskou Kult\u00farou) som op\u00edsal v \u00favode k spom\u00ednanej reed\u00edcii Kult\u00farneho podkrovia.
Nepochybne ovplyvnen\u00e1 vysokou \u00farov\u0148ou a \u0161pecifick\u00fdm \u0161t\u00fdlom kult\u00farnych aktiv\u00edt a vyd\u00e1vania \"Attic...\" miestne trad\u00edcie star\u00e9 viac ako tis\u00edc rokov. Przemy\u015bl bol mestom kult\u00farnych hran\u00edc, po\u013eskos\u0165 tu \u017eiarila mnoh\u00fdmi farbami a vzdelanos\u0165 na vysokej \u00farovni sa rozv\u00edjala u\u017e po st\u00e1ro\u010dia - v 15. storo\u010d\u00ed bola pri katedr\u00e1le zalo\u017een\u00e1 kapitulsk\u00e1 \u0161kola a v roku 1654 tu jezuiti zalo\u017eili kol\u00e9gium. Modern\u00fd rozvoj vysok\u00e9ho \u0161kolstva od roku 1990 m\u00e1 pevn\u00e9 z\u00e1klady a duch tohto miesta pri\u0165ahuje vynikaj\u00facich vedcov, ktor\u00ed predn\u00e1\u0161aj\u00fa v Spolo\u010dnosti priate\u013eov vedy alebo na Przemy\u0161lskej univerzite, ale aj t\u00fdch, ktor\u00ed pracuj\u00fa na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok na miestnych univerzit\u00e1ch, ako s\u00fa v\u00fdznamn\u00ed historici Ryszard Terlecki a u\u017e spom\u00ednan\u00fd Jan Draus, popredn\u00fd po\u013esk\u00fd jazykovedec a folklorista Jerzy Bartmi\u0144ski a najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00fd svetov\u00fd gombrowiczol\u00f3g Jerzy Jarz\u0119bski. Zd\u00e1 sa mi, \u017ee len m\u00e1lo obyvate\u013eov Przemysla vie, ak\u00e1 trieda vzdelancov tu p\u00f4sobila.
III
Je potrebn\u00e9 upozorni\u0165 na nasleduj\u00facu d\u00f4le\u017eit\u00fa skuto\u010dnos\u0165. Hoci Kult\u00farny Strych za\u010dal vych\u00e1dza\u0165 koncom roka 1988, bol v\u00fdsledkom nieko\u013ekoro\u010dn\u00e9ho procesu, teda komplexn\u00e9ho kult\u00farneho \u017eivota v Przemy\u015bli. Aj z \u010disto technick\u00e9ho h\u013eadiska i\u0161lo o pokra\u010dovanie a dokument\u00e1ciu predch\u00e1dzaj\u00facej \u010dinnosti. Sta\u010d\u00ed pripomen\u00fa\u0165 nasleduj\u00face skuto\u010dnosti - ske\u010de v\u00fdznamn\u00fdch anglick\u00fdch re\u010dn\u00edkov, ktor\u00e9 boli zaraden\u00e9 do prv\u00e9ho \u010d\u00edsla, vy\u0161li ove\u013ea sk\u00f4r: esej Stefana Makowieck\u00e9ho \"Strach na p\u00f4de alebo antiut\u00f3pia\".<\/strong> (v pr\u00edlohe ni\u017e\u0161ie) mala premi\u00e9ru v janu\u00e1ri 1987 a text Marty Sienickej \"Po\u013esk\u00fd komplex a la Redlinski\"<\/strong> Moja esej \"Stredn\u00e1 Eur\u00f3pa v po\u013eskej n\u00e1rodnej a emigrantskej publicistike\", avizovan\u00e1 v tomto \u010d\u00edsle, bola doru\u010den\u00e1, ako uv\u00e1dza \"Kronika stretnut\u00ed strychowych\", v auguste 1986. Tento n\u00e1\u010drt sa v \"Strych...\" neobjavil. - U\u017e si presne nepam\u00e4t\u00e1m pre\u010do, ale pravdepodobne preto, \u017ee som ho pou\u017eil e\u0161te pred vydan\u00edm druh\u00e9ho \u010d\u00edsla, za\u010diatkom roka 1989, v in\u00fdch \u010d\u00edtaniach a publik\u00e1ci\u00e1ch.
\"Kult\u00farne podkrovie (\u010dasopis a \u010dinnos\u0165 celej komunity) z historick\u00e9ho h\u013eadiska malo origin\u00e1lne \u010drty. Sp\u00e1jala zmysel pre vtedaj\u0161ie aktu\u00e1lne spolo\u010densko-politick\u00e9 potreby s vysokou umeleckou \u00farov\u0148ou, pozn\u00e1vac\u00edmi z\u00e1v\u00e4zkami a \u00factou k minulosti. I\u0161lo o program v oblasti v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia, ktor\u00fd uspokojoval n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 potreby verejnosti ambici\u00f3znym umen\u00edm vytvoren\u00fdm vynikaj\u00facimi umelcami. V priestoroch kostola sa konali v\u00fdstavy diel s kres\u0165ansk\u00fdm obsahom od zn\u00e1mych po\u013esk\u00fdch maliarov a anglick\u00fdch host\u00ed: umelcov, kritikov a filozofov umenia.
Spojenie kult\u00farnej trad\u00edcie s najmodernej\u0161\u00edm umen\u00edm, populariz\u00e1cia s\u00fa\u010dasn\u00e9ho v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia, ktor\u00e9 je \u0165a\u017eko prijate\u013en\u00e9, to boli m\u00fadre ciele v\u00fdstavy a reprodukcie tak\u00fdchto diel na str\u00e1nkach Attic. Ako povedal Jan Musia\u0142 pri otvoren\u00ed v\u00fdstavy Zygmunta Czyza v suter\u00e9ne kostola otcov franti\u0161k\u00e1nov: \"Nad hmatate\u013en\u00fdmi, o\u010dami vn\u00edmate\u013en\u00fdmi hodnotami spracovan\u00e9ho materi\u00e1lu st\u00e1le h\u013ead\u00e1me kone\u010dn\u00fa hodnotu (Por\u0119bsk\u00e9ho term\u00edn), hodnotu, ktor\u00e1 n\u00e1m otv\u00e1ra citlivej\u0161ie, pln\u0161ie vyzret\u00fa, umelcom pre\u017e\u00edvan\u00fa skuto\u010dnos\u0165: vy\u0161\u0161iu skuto\u010dnos\u0165, o ktorej sa umelec sna\u017e\u00ed poda\u0165 svedectvo.\" (\u010d. 1, s. 23)
Eseje prezentovan\u00e9 na str\u00e1nkach \u010dasopisu Przemy\u015bl aj dnes pri\u0165ahuj\u00fa pozornos\u0165 svojimi prekurzorsk\u00fdmi tendenciami a odv\u00e1\u017enym poh\u013eadom do bud\u00facnosti. Stefan Makowiecki p\u00edsal o d\u00f4le\u017eitom \u017e\u00e1nri antiutopickej pr\u00f3zy 20. storo\u010dia, dekon\u0161truuj\u00facej totalitn\u00e9 ideol\u00f3gie a re\u017eimy, pri\u010dom analyzoval Zamiatinove diela. Huxley, Ayn Randov\u00e1, Orwell a \u010fal\u0161\u00ed spisovatelia. Dejiny \u017e\u00e1nru pribl\u00ed\u017eil k obdobiu formovania postmoderny na Z\u00e1pade. Bol to jeden z prv\u00fdch odborn\u00fdch opisov nov\u00e9ho fenom\u00e9nu a nastupuj\u00facej \u00e9ry nielen v umen\u00ed. Po diskusii o poslednej f\u00e1ze v\u00fdvoja antiut\u00f3pie (Burgess, Konwicki, Harnick) Makowiecki na konci n\u00e1\u010drtu nap\u00edsal: \"Sp\u00f4sobom rozpr\u00e1vania, vytv\u00e1rania post\u00e1v a obraznosti maj\u00fa tieto antiut\u00f3pie najbli\u017e\u0161ie k poetike s\u00fa\u010dasn\u00e9ho pr\u00fadu experiment\u00e1lneho, postmodern\u00e9ho rom\u00e1nu.\" Neskor\u0161ie roz\u010darovanie sp\u00f4soben\u00e9 postmodernou literat\u00farou neuber\u00e1 autorovi predo\u0161l\u00e9 z\u00e1sluhy publikuj\u00facemu v \"Podkrov\u00ed...\".
Obsah attick\u00fdch textov bol od za\u010diatku vzdialen\u00fd ak\u00e9muko\u013evek provincionalizmu alebo nacionalistick\u00fdm obmedzeniam. Sved\u010d\u00ed o tom pomerne ve\u013ek\u00e9 zast\u00fapenie anglosask\u00fdch autorov, ako v \u017eiadnom lok\u00e1lnom prostred\u00ed opoz\u00edcie \"Solidarity\" vr\u00e1tane Var\u0161avy, ale aj sp\u00f4sob, ak\u00fdm boli prezentovan\u00e9 aj ve\u013emi po\u013esk\u00e9 fenom\u00e9ny. Profesorka Marta Siennicka, spolu s Andrzejom Kopcewiczom autorka knihy \"Historii literatury Stan\u00f3w Zjednoczonych w zarysie. Century XVII-XIX\", Var\u0161ava 1983) spojil po\u013esk\u00e9 ot\u00e1zky (dokonca aj provin\u010dn\u00e9) s univerz\u00e1lnymi probl\u00e9mami. Anal\u00fdza Redlinsk\u00e9ho \"Dolorada\" sp\u00e1ja po\u013esk\u00e9 komplexy a lok\u00e1lne probl\u00e9my s podobn\u00fdmi americk\u00fdmi - provin\u010dn\u00e9 t\u00e9my u n\u00e1s a v USA tzv. etnick\u00fd rom\u00e1n a pr\u00fad pr\u00f3zy o americkej provincii. Autor ukazuje anal\u00f3gie medzi na\u0161\u00edm m\u00fdtom o Amerike ako zas\u013e\u00fabenej krajine a podobn\u00fdm americk\u00fdm m\u00fdtom, ktor\u00fd je jedn\u00fdm z intelektu\u00e1lnych z\u00e1kladov Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. H\u013ead\u00e1 tie\u017e univerz\u00e1lne t\u00e9my - stret medzi il\u00faziou a s\u00fa\u010dasnou realitou, psychologick\u00e9 dozrievanie protagonistu v konfront\u00e1cii s nezn\u00e1mou skuto\u010dnos\u0165ou. Nakoniec v polemike s Redlinskim kladie ot\u00e1zky, ktor\u00e9 s\u00fa aktu\u00e1lne aj dnes: \"Skuto\u010dne sa svet alebo \u013eudia delia na Z\u00e1pad a V\u00fdchod, ako si to \u017eel\u00e1 autor knihy Dolorado, alebo je rozdelenie jemnej\u0161ie? Mo\u017eno hranice prebiehaj\u00fa apoliticky a nemusia sa nevyhnutne zhodova\u0165 s menov\u00fdmi z\u00f3nami? Mo\u017eno je to pr\u00e1ve ot\u00e1zka istej zrelosti alebo jej nedostatku?\" (\u010d. 1, s. 13).
Na opozi\u010dn\u00fdch stretnutiach v Przemy\u015bli zazneli my\u0161lienky, ktor\u00e9 boli v tom \u010dase nepopul\u00e1rne a ktor\u00fdch zverejnenie si vy\u017eadovalo ob\u010diansku odvahu. Napr\u00edklad pri vymanen\u00ed sa z komunistick\u00e9ho bloku sme si Z\u00e1pad zidealizovali. Samozrejme, nebola to tak\u00e1 dekadentn\u00e1 Eur\u00f3pa ako dnes, ale nebola to ani realita bez \u0161kv\u0155n, a to sme chceli vidie\u0165 a hl\u00e1sali v na\u0161ich sporoch so st\u00fapencami komunistick\u00e9ho syst\u00e9mu. Pravdepodobne preto sa tir\u00e1dy Rogera Scrutona proti politike z\u00e1padnej \u013eavice a odha\u013euj\u00face slabiny socialistick\u00fdch ide\u00ed mohli objavi\u0165 len v przemyskom prostred\u00ed a na kult\u00farnej p\u00f4de. A ak\u00fdm \u0161okom pre mnoh\u00fdch, vr\u00e1tane m\u0148a, bola t\u00e9za anglick\u00e9ho konzervat\u00edvca (z roku 1988!), ktor\u00e1 tvorila n\u00e1zov jeho rozhovoru s Janom Musia\u0142om: \"Eur\u00f3pske zjednotenie je nesplnite\u013en\u00fdm snom svetsk\u00fdch byrokratov\" . A \u010falej vysvetlil, \u010do t\u00fdm myslel: \"Pre Eur\u00f3pu hrozia pr\u00e1ve dve v\u00e1\u017ene nebezpe\u010denstv\u00e1: er\u00f3zia n\u00e1rodn\u00fdch lojal\u00edt a vznik novej hospod\u00e1rskej ve\u013emoci, ktor\u00e1 nem\u00e1 v\u00f4\u013eu, predv\u00eddavos\u0165 a prostriedky na svoju obranu\" (\u010d. 2, s. 31).
\u010c\u00edtanie \"Strych...\" a rozhovory s jeho redaktormi a autormi boli preto u\u017eito\u010dn\u00e9 aj v obdob\u00ed politickej transform\u00e1cie, ktor\u00e1 sa zhodovala so za\u010diatkom tretej republiky. Upevnili osved\u010den\u00fa axiol\u00f3giu, roz\u0161\u00edrili poznatky, poskytli argumenty v sporoch z prv\u00fdch dn\u00ed nez\u00e1vislosti - jedn\u00fdm slovom, u\u013eah\u010dili pochod spr\u00e1vnym smerom, za \u010do som im osobne v\u010fa\u010dn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n