{"id":2269,"date":"2022-11-05T16:15:00","date_gmt":"2022-11-05T16:15:00","guid":{"rendered":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/?p=2269"},"modified":"2023-01-05T18:17:25","modified_gmt":"2023-01-05T18:17:25","slug":"wspomnienia-andrzej-mazur","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wspomnienia-andrzej-mazur\/","title":{"rendered":"Andrzej Mazur"},"content":{"rendered":"
marec 1968, Przemy\u015bl<\/strong><\/p>\n\n\n\n \u00davod<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n V marci 2008 prezident Lech Kaczy\u0144ski zorganizoval spomienkov\u00fa sl\u00e1vnos\u0165 pri pr\u00edle\u017eitosti 40. v\u00fdro\u010dia marca 1968. Medzi 100 \u013eu\u010fmi z cel\u00e9ho sveta, ktor\u00ed boli na sl\u00e1vnos\u0165 \u0161peci\u00e1lne pozvan\u00ed, boli a\u017e traja z Przemy\u015bla. Zen Damian Zegarski, Wojciech Lach a ja - organiz\u00e1tori ml\u00e1de\u017en\u00edckych protestov na podporu var\u0161avsk\u00fdch \u0161tudentov. Przemy\u015bl bol teda mimoriadne pocten\u00fd. Z\u00e1rove\u0148 sa uk\u00e1zalo, \u017ee som bol najmlad\u0161\u00edm organiz\u00e1torom pochodu v celom Po\u013esku. Ke\u010f Lech Kaczy\u0144ski zistil, \u017ee som mal vtedy 16 rokov, nemohol tomu uveri\u0165 a len neveriacky kr\u00fatil hlavou. V samotnej report\u00e1\u017ei zo sl\u00e1vnostn\u00e9ho ceremoni\u00e1lu v Po\u013eskej n\u00e1rodnej banke v predve\u010der osl\u00e1v v Prezidentskom pal\u00e1ci je moja fotografia, na ktorej ma v\u00edta prezident NBP S\u0142awomir Skrzypek, na samom vrchu \u0161peci\u00e1lneho vydania denn\u00edka Rzeczpospolita. A podo mnou s\u00fa velik\u00e1ni demokratickej opoz\u00edcie Po\u013eskej \u013eudovej republiky, ako napr\u00edklad Mecenas Szczuka, Jan Lity\u0144ski, Jacek Kleyff a \u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Uveden\u00e9 skuto\u010dnosti, ktor\u00e9 nie s\u00fa zn\u00e1me \u0161irokej verejnosti, s\u00fa z\u00e1kladn\u00fdm d\u00f4kazom spr\u00e1vnosti rozhodnutia ACI zriadi\u0165 tak\u00fdto port\u00e1l.<\/p>\n\n\n\n Pozvanie a\u017e troch obyvate\u013eov Przemy\u015bla na t\u00fato sl\u00e1vnos\u0165 sved\u010d\u00ed o tom, \u017ee mesto bolo v obdob\u00ed komunizmu vysoko na mape opoz\u00edcie a protestu proti komunistickej cenz\u00fare.<\/p>\n\n\n\n O potrebe dokument\u00e1cie<\/strong><\/p>\n\n\n\n My\u0161lienku zdokumentova\u0165 ob\u010dianske aktivity v Przemy\u015bli v rokoch 1967-1997 pova\u017eujem za mimoriadne u\u017eito\u010dn\u00fa. Je to preto, \u017ee roky do roku 1989 boli charakteristick\u00e9 politickou cenz\u00farou, ktor\u00e1 bola vlastn\u00e1 syst\u00e9mu takzvan\u00e9ho \"re\u00e1lneho socializmu\". A ak\u00e9ko\u013evek inform\u00e1cie o ob\u010dianskych alebo alternat\u00edvnych aktivit\u00e1ch boli vo vtedaj\u0161\u00edch m\u00e9di\u00e1ch blokovan\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Dnes, v slobodnom Po\u013esku, tak\u00e9to prek\u00e1\u017eky nem\u00e1me a dokumenta\u010dn\u00e9 aktivity by sa mali realizova\u0165 s podporou \u00dastavu pam\u00e4ti n\u00e1roda v Rzeszowe, Spolo\u010dnosti priate\u013eov vedy v Przemy\u015bli a \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdskumn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, ako je Rzeszowsk\u00e1 univerzita, a \u0161t\u00e1tnych in\u0161tit\u00faci\u00ed p\u00f4sobiacich pro memoriam.<\/p>\n\n\n\n Najlep\u0161\u00edm pr\u00edkladom je postava zosnul\u00e9ho Ryszarda Siwieca, ktor\u00e9ho hrdinsk\u00fd \u010din v auguste 1968, ke\u010f sa postavil proti vstupu po\u013esk\u00fdch vojsk do \u010ceskoslovenska, bol v demokratickom Po\u013esku u\u017e zn\u00e1my.<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm mot\u00edvom dokument\u00e1cie by malo by\u0165 vzdanie \u00facty mnoh\u00fdm tich\u00fdm hrdinom, ktor\u00ed sa vzopreli absurdite vtedaj\u0161ieho syst\u00e9mu, iniciovali akcie mimo cenz\u00fary a riskovali t\u00fdm svoju bud\u00facnos\u0165. <\/p>\n\n\n\n Vo svetle dne\u0161n\u00fdch vedeck\u00fdch poznatkov sa toti\u017e uk\u00e1zalo, \u017ee Po\u013esk\u00e1 \u013eudov\u00e1 republika finan\u010dne zbankrotovala, ako na to pravdepodobne ako prv\u00fd upozornil profesor Krzysztof Rybinski na svojom blogu na port\u00e1li Salon24.pl v rokoch 2015-2016, a teraz je to aj na Wikip\u00e9dii.pl.<\/p>\n\n\n\n A z uveden\u00e9ho odseku logicky vypl\u00fdva, \u017ee v\u0161etci t\u00ed, ktor\u00ed boli proti neefekt\u00edvnej politike komunistick\u00fdch org\u00e1nov, mali pravdu.\u00a0 \u00a0<\/p>\n\n\n\n Potreba takejto dokument\u00e1cie \u010falej vypl\u00fdva z bizarnej \"narat\u00edvnej medzery\", ktor\u00fa pozorujeme v s\u00favislosti s marcom '68. Napriek tomu, \u017ee IPN uv\u00e1dza, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161ie \u0161arv\u00e1tky sa odohrali v Gdansku a \u017ee na ich \u010dele st\u00e1li mlad\u00ed \u013eudia robotn\u00edckeho p\u00f4vodu, neust\u00e1le sa presadzuje t\u00e9za o Var\u0161ave s pozad\u00edm frak\u010dn\u00fdch hier v r\u00e1mci Po\u013eskej zjednotenej robotn\u00edckej strany. T\u00e1to t\u00e9za spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee \u010di sa n\u00e1m to p\u00e1\u010di alebo nie, v Po\u013eskej \u013eudovej republike by bolo v\u0161etko v poriadku, keby jedna frakcia nesypala piesok do s\u00fakolia druhej. Teda k sterilnej anal\u00fdze \"ved\u00facej \u00falohy strany\", \"diktat\u00fary proletari\u00e1tu\" a \"socialistickej demokracie\".<\/p>\n\n\n\n Pritom ka\u017ed\u00fd zdrav\u00fd protest v obdob\u00ed komunizmu bol proti ved\u00facej \u00falohe PZPR a diktat\u00fare proletari\u00e1tu, t. j. proti ovl\u00e1dnutiu \u0161t\u00e1tu a spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota \/\u00fastavov, organiz\u00e1ci\u00ed, spolkov, vr\u00e1tane ml\u00e1de\u017en\u00edckych zdru\u017een\u00ed\/ chlapmi a \u017eenami s \"\u010derven\u00fdmi kartami\". <\/p>\n\n\n\n Podivn\u00e9 s\u00fastredenie sa na hist\u00f3riu PZPR a jej frakci\u00ed tak zatie\u0148uje skuto\u010dn\u00fa hist\u00f3riu marca '68: mest\u00e1, \u013eud\u00ed, organiz\u00e1torov, mno\u017estvo v\u00fdsluchov, zat\u00fdkania, vyhosten\u00ed at\u010f. A potom je tu hlavn\u00fd cie\u013e: uk\u00e1za\u0165 \u017elt\u00fa kartu komunistick\u00fdm cenzorom a br\u00e1ni\u0165 \u0161trajkuj\u00facich a protestuj\u00facich \u0161tudentov. <\/p>\n\n\n\n Abstraktn\u00e9 a nevedeck\u00e9 uva\u017eovanie o \"ved\u00facej \u00falohe strany\" a jej frakci\u00ed vedie k odcudzeniu pozorovate\u013ea udalost\u00ed: akoby \"Dziady\" naozaj neboli stiahnut\u00e9 z bilbordu vo var\u0161avskom divadle, akoby Staszek Pyjas nebol zabit\u00fd v Krakove, akoby nepokoje v decembri 1970 neboli vyprovokovan\u00e9 zaveden\u00edm zdra\u017eovania pred Vianocami a akoby najnesk\u00f4r v marci 1980 nebolo z \u00fanikov zn\u00e1me, \u017ee dlh Po\u013eskej \u013eudovej republiky vo\u010di z\u00e1padn\u00fdm bank\u00e1m dosahuje 20 mili\u00e1rd dol\u00e1rov.<\/p>\n\n\n\n Akoby strana PZPR mala nejak\u00fd filozofick\u00fd kame\u0148 poznania o pr\u00edrode a spolo\u010dnosti. Nebol tam tak\u00fd kame\u0148 \u00farazu, neust\u00e1le ch\u00fdbal toaletn\u00fd papier, st\u00e1li sme v radoch, cenzurovali texty piesn\u00ed, tla\u010d, divadeln\u00e9 predstavenia a dokonca sme dost\u00e1vali hl\u00fape pozv\u00e1nky na ak\u00fako\u013evek konferenciu v akejko\u013evek organiz\u00e1cii. \u010co sa dnes tla\u010d\u00ed na po\u010d\u00edta\u010dovej tla\u010diarni v akomko\u013evek mno\u017estve. <\/p>\n\n\n\n 21. storo\u010die: civiliz\u00e1cia p\u00e1na smartf\u00f3nu a 60. roky 20. storo\u010dia: revol\u00facia ml\u00e1de\u017ee<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n Podstatou, vlastne metodikou p\u00edsania textov o t\u00fdch \u010dasoch, je v\u0161\u00edma\u0165 si civiliza\u010dn\u00e9 rozdiely.<\/p>\n\n\n\n Dnes \u017eijeme vo svete glob\u00e1lnych inform\u00e1ci\u00ed a internetu, v ktorom po\u0161ta do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch prech\u00e1dza za nieko\u013eko sek\u00fand. Pred p\u00e4\u0165desiatimi rokmi by tak\u00e1to po\u0161ta trvala mesiac, ak by sa posielala po mori prostredn\u00edctvom MS \"Batory\", alebo viac ako t\u00fd\u017ede\u0148, ak by sa posielala oby\u010dajnou po\u0161tou. Telev\u00edzia sa v Przemy\u015bli dostala do pln\u00e9ho pokrytia a\u017e koncom 60. a za\u010diatkom 70. rokov 20. storo\u010dia, po v\u00fdstavbe telev\u00edznej ve\u017ee pri Tatarskej Gore, tak\u017ee udalosti z t\u00fdch rokov boli len zriedkakedy zdokumentovan\u00e9, ak \u010dlovek nemal talent na fotografovanie. Alebo bol novin\u00e1r. Spolieha\u0165 sa na vlastn\u00fa pam\u00e4\u0165 je preto ve\u013emi nespo\u013eahliv\u00e9. A to p\u00ed\u0161em s pln\u00fdm vedom\u00edm, \u017ee som nap\u00edsal nieko\u013eko tis\u00edc \u010dl\u00e1nkov, zmienok, pr\u00edspevkov, pozn\u00e1mok v tla\u010di a na internete. Pam\u00e4\u0165 je nespo\u013eahliv\u00e1, preto by sme sa mali spolieha\u0165 len na ur\u010dit\u00e9 \u00fadaje, ktor\u00e9 si ostatn\u00ed \u00fa\u010dastn\u00edci udalosti m\u00f4\u017eu \u013eahko overi\u0165, niekedy opravi\u0165, doplni\u0165 od seba.<\/p>\n\n\n\n Nie je tie\u017e jasn\u00e9, pre\u010do sa \u00fastredn\u00e1 spomienka na marec '68 uskuto\u010dnila a\u017e v roku 2008, teda takmer dve desa\u0165ro\u010dia po z\u00edskan\u00ed nez\u00e1vislosti. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 v\u0161ak presahuje r\u00e1mec tohto port\u00e1lu, jeho organiz\u00e1torov a \u00fa\u010dastn\u00edkov. V\u010faka Rzeszowsk\u00e9mu IPN v\u0161ak u\u017e m\u00e1me v\u0161eobecn\u00e9 \u00fadaje o priebehu marca '68 v Przemy\u015bli. Such\u00e9, lebo such\u00e9, mal\u00e9, lebo mal\u00e9, ale dop\u013a\u0148aj\u00fa na\u0161u spomienku na tie dni a koriguj\u00fa n\u00e1\u0161 n\u00e1zor.<\/p>\n\n\n\n Pokia\u013e ide o pochod v Przemy\u015bli, treba poznamena\u0165, \u017ee i\u0161lo o spont\u00e1nnu akciu, improvizovan\u00fa, mlad\u00edcku, opozi\u010dn\u00fa, kult\u00farnu, civiliza\u010dn\u00fa. Podpora var\u0161avsk\u00fdch \u0161tudentov protestuj\u00facich proti cenz\u00fare. Ni\u010d viac. Nebola to dospel\u00e1 politick\u00e1 akcia, organiza\u010dne pripraven\u00e1 s po\u017eiadavkou na fotografick\u00fa a in\u00fa dokument\u00e1ciu, vypo\u010d\u00edtan\u00e1 na politick\u00fd zisk, politick\u00fd potlesk alebo na to, aby si urobila meno v spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n Marec 1968, Przemy\u015bl: na ulici Kazimierzowska ku mne prich\u00e1dza Zenek Zegar a... <\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n Hovor\u00ed: \"Andrew, pre\u010do nezorganizuje\u0161 nejak\u00fa formu protestu?\" To bol viac-menej cel\u00fd rozhovor.<\/p>\n\n\n\n Mysl\u00edm, \u017ee Zenek vedel, \u017ee sme sa s ostatn\u00fdmi chalanmi, fan\u00fa\u0161ikmi bigb\u00edtov\u00fdch kapiel, stret\u00e1vali v Klube na Sane v takzvanom Skautskom dome - Kult\u00farnom stredisku ml\u00e1de\u017ee.<\/p>\n\n\n\n Spom\u00ednam si, \u017ee som vtedy po\u010d\u00faval nahr\u00e1vky Jimmyho Hendrixa z magnetof\u00f3nov\u00fdch kaziet; zaujala ma najm\u00e4 piese\u0148 \"Foxy Lady\", ktor\u00e1 mi trochu pripom\u00ednala riffovanie na baset\u00e1ch a husliach na\u0161ich zakopansk\u00fdch horalov.<\/p>\n\n\n\n V tom \u010dase som hral na bicie v bigb\u00edtov\u00fdch kapel\u00e1ch v Przemy\u015bli, mysl\u00edm, \u017ee v roku 1968 v skupine Omen, ktor\u00e1 z\u00edskala prv\u00fa cenu na festivale juhov\u00fdchodn\u00e9ho Po\u013eska v Sanoku. Alebo so zosnul\u00fdm Zby\u0161kom Grygusom \/klav\u00edr\/ a Wackom Pudlock\u00fdm \/bas\/ v d\u00f4stojn\u00edckom kas\u00edne \"Granica\" na tane\u010dn\u00fdch z\u00e1bav\u00e1ch. Hrali sme tam bigb\u00edt, rock and roll a vtedaj\u0161ie hity, striedali sme sa s chlapcami z arm\u00e1dy a \"velil\" n\u00e1m sympatick\u00fd ser\u017eant. <\/p>\n\n\n\n P\u00ed\u0161em to aj preto, \u017ee v jednu sobotu alebo nede\u013eu, ke\u010f boli z\u00e1bavy a tane\u010dn\u00e9 ve\u010dierky vo v\u0161etk\u00fdch kluboch a re\u0161taur\u00e1ci\u00e1ch, ochorel vojensk\u00fd buben\u00edk ser\u017eant a pri\u0161iel do \"Domu Harcerza\" na nosidl\u00e1ch, aby n\u00e1s vyzdvihol a nahradil na javisku. Na p\u00f3diu sme hrali s Wackom Pud\u0142ockim a Andrzejom Pelcom \/org\u00e1ny\/ do tanca a na\u0161\u00edm predveden\u00fdm k\u00faskom bolo \u0165a\u017ek\u00e9 blues Otisa Redinga \"Down in the Valley\". Bola to z\u00e1bava!<\/p>\n\n\n\n Z\u00e1merne to p\u00ed\u0161em pre \u010ditate\u013eov a zd\u00f4raz\u0148ujem skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sme neboli v rozpore s vtedaj\u0161\u00edmi autoritami, pr\u00e1ve naopak - celkom \u00faspe\u0161ne sme hrali vo vojenskom kas\u00edne. A buben\u00edk, s ktor\u00fdm sme sa spriatelili z vojenskej kapely v \"Hranici\", si lakoval nechty, aby si ich mohol ostriha\u0165, tak\u017ee bol svojsk\u00fd. Sp\u00e4\u0165 k Zenkovi a klubu na Sane. Protest sa konal 12. marca. Je teda mo\u017en\u00e9, \u017ee 10. marca som na stretnut\u00ed klubu, kde sme po\u010d\u00favali hudbu z kaziet, navrhol tak\u00e9to protestn\u00e9 zhroma\u017edenie; spolo\u010dne sme sa dohodli na mieste protestu - pomn\u00edk Adama Mickiewicza na n\u00e1mest\u00ed - a na forme: zap\u00e1lenie pam\u00e4tn\u00fdch svie\u010dok. Svie\u010dky si mal zabezpe\u010di\u0165 ka\u017ed\u00fd s\u00e1m. Dohodnut\u00fd \u010das bol, mysl\u00edm, 17:00 pri pam\u00e4tn\u00edku. Mali sme prejs\u0165 od Skautsk\u00e9ho domu cez Sansk\u00fd most k pam\u00e4tn\u00edku, zap\u00e1li\u0165 svie\u010dky a roz\u00eds\u0165 sa.<\/p>\n\n\n\n