{"id":2107,"date":"2022-11-06T09:49:00","date_gmt":"2022-11-06T09:49:00","guid":{"rendered":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/?p=2107"},"modified":"2022-11-15T18:26:59","modified_gmt":"2022-11-15T18:26:59","slug":"wspomnienia-margaret-steel-hunter","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wspomnienia-margaret-steel-hunter\/","title":{"rendered":"Margaret Steel Hunter"},"content":{"rendered":"

<\/p>\n\n\n\n

V roku 1988 som bol pozvan\u00fd na v\u00fdstavu organizovan\u00fa Solidaritou, ktor\u00e1 sa mala kona\u0165 pod klenbami podzemn\u00fdch komn\u00e1t impozantn\u00e9ho franti\u0161k\u00e1nskeho kostola.<\/p>\n\n\n\n

 Bolo to e\u0161te v \u010dase studenej vojny a katol\u00edcka cirkev a odbory v Po\u013esku sa spojili v pokojnej opoz\u00edcii proti vl\u00e1de a \u00faradom. Zdalo sa, \u017ee umeleck\u00e9 podujatia boli pre nich ak\u00fdmsi prostriedkom na stretnutie.<\/p>\n\n\n\n

 Najprv to bol frustruj\u00faci boj o v\u00edza, a\u017e k\u00fdm som sa neobr\u00e1til na British Council so \u017eiados\u0165ou o pomoc a dostal som v\u00edza. S moj\u00edm nemeck\u00fdm partnerom Joachimom sme vyrazili z Berl\u00edna v aute kombi, nalo\u017een\u00ed bato\u017einou a obrazmi. Dostali sme sa a\u017e na po\u013esko-nemeck\u00fa hranicu, kde sme narazili na \u010fal\u0161iu prek\u00e1\u017eku v podobe mlad\u00e9ho rozru\u0161en\u00e9ho str\u00e1\u017enika. Namieril pi\u0161to\u013e na obrazy vzadu v aute a zjavne sa do\u017eadoval, aby vedel, o \u010do tu ide. Pok\u00fasil som sa prelo\u017ei\u0165 do angli\u010dtiny a potom do nem\u010diny, ale dostal som len nahnevan\u00e9 \"Nie!\" Joachim mi nar\u00fdchlo poradil, aby som uk\u00e1zal svoje ofici\u00e1lne pozvanie. Prekvapen\u00fd mlad\u00fd str\u00e1\u017enik sa tv\u00e1ril v\u00e1\u017ene, pomaly prik\u00fdvol a podal mi kus papiera: \"Autogram!\" - po\u017eiadal.<\/p>\n\n\n\n

Cestovali sme kr\u00e1snou po\u013eskou krajinou pred vstupom do E\u00da, s nezabudnute\u013en\u00fdm v\u00fdh\u013eadom na mal\u00e9 malebn\u00e9 farmy, ale drsn\u00e9 cesty. Na jednom \u00faseku dvojpr\u00fadovej cesty oddelenej p\u00e1som tr\u00e1vy sme narazili na star\u0161iu \u017eenu, ktor\u00e1 viedla kravu po tr\u00e1ve na hrubom lane. Vyzeralo to ako sc\u00e9na z in\u00e9ho veku. V \u0161ere ve\u010dera n\u00e1s za rohom mohol vystra\u0161i\u0165 uh\u00e1\u0148aj\u00faci k\u00f4\u0148 s vozom bez svetiel.<\/p>\n\n\n\n

Nakoniec sme dorazili do Przemy\u015bla. Museli sme po\u017eiada\u0165 o pomoc taxik\u00e1ra, ktor\u00fd n\u00e1s odviezol na adresu, kde sme mali b\u00fdva\u0165. Bola to ve\u013ek\u00e1 star\u00e1 vila ponoren\u00e1 do \u00faplnej tmy. Nikto tam nebol, tak sme po\u017eiadali taxik\u00e1ra, aby n\u00e1s odviezol do hotela. Bolo tam tma, \u0161ero a \u017eiadne zn\u00e1mky \u017eivota, a\u017e k\u00fdm sa pri br\u00e1ne neobjavila \u017eena, ktor\u00e1 n\u00e1m nie[1]odv\u00e1\u017ene ozn\u00e1mila, \u017ee nie s\u00fa vo\u013en\u00e9 miesta. Po dlhej ceste sme boli unaven\u00ed a frustrovan\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Vr\u00e1tili sme sa na pr\u00edjazdov\u00fa cestu k starej vile a v aute sme zaspali. Zobudila n\u00e1s hlu\u010dn\u00e1 skupina mu\u017eov, ktor\u00ed vysko\u010dili z dod\u00e1vky. Zaviedli n\u00e1s do ve\u013ekej kuchyne, kde jeden z nich b\u00fachal pi\u0161to\u013eou o st\u00f4l a poznamenal, \u017ee \"toto bude musie\u0165 by\u0165 rie\u0161enie\". V tej chv\u00edli som chcel nasadn\u00fa\u0165 do auta a vr\u00e1ti\u0165 sa rovno do Berl\u00edna. Ke\u010f\u017ee sa uk\u00e1zalo, \u017ee zbra\u0148 je len presved\u010divo vyzeraj\u00faca hra\u010dka, zostali sme.<\/p>\n\n\n\n

Vila patrila hlavn\u00e9mu organiz\u00e1torovi podujatia Marekovi Kuchcinsk\u00e9mu. Na druh\u00fd de\u0148 sme videli ve\u013ek\u00fa, zarasten\u00fa z\u00e1hradu, v ktorej nad dlhou tr\u00e1vou vyk\u00fakali star\u00e9 kamenn\u00e9 sochy. Boli sme s\u00fa\u010das\u0165ou skupiny, ktor\u00e1 poch\u00e1dzala z r\u00f4znych prostred\u00ed, ale v\u0161etci boli nejak\u00fdm sp\u00f4sobom spojen\u00ed s opozi\u010dn\u00fdm hnut\u00edm. Spali sme na roho\u017eiach na zemi, v podkrov\u00ed. Bol som tam asi jedin\u00fd umelec. Mesto Przemy\u015bl v socialistickom Po\u013esku le\u017ealo nieko\u013eko kilometrov od ukrajinskej hranice. Malo dlh\u00fa a bohat\u00fa hist\u00f3riu, ale ke\u010f som tam v roku 1988 pri\u0161iel, ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 mesta u\u017e ch\u00e1trala a bola \u0161ediv\u00e1, s mal\u00fdm mno\u017estvom vonkaj\u0161ieho \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n

Zaujalo ma usporiadanie umeleck\u00fdch diel v suter\u00e9ne kostola, hoci ma spo\u010diatku prekvapil nedostatok z\u00e1vesn\u00fdch materi\u00e1lov. Meden\u00fd dr\u00f4t sa v\u0161ak opatrne odstr\u00e1nil z plastov\u00e9ho k\u00e1bla a z ruky do ruky sa odovzdalo nieko\u013eko n\u00e1strojov.<\/p>\n\n\n\n

V skupine v podkrov\u00ed vl\u00e1dla kamar\u00e1tska atmosf\u00e9ra, ale Joachim, m\u00f4j partner, bol sklaman\u00fd, \u017ee sa tu nedalo pi\u0165 pivo, preto\u017ee v tejto krajine sa skuto\u010dne vyr\u00e1ba dobr\u00e9 pivo. Jeden z \u010dlenov skupiny p\u00f4sobil na Var\u0161avskej univerzite, Dr. Ryszard \u017b\u00f3\u0142taniecki. Jedn\u00e9ho ve\u010dera n\u00e1m navrhol, aby sme s n\u00edm i\u0161li do re\u0161taur\u00e1cie, kde by pod\u013ea neho mohlo by\u0165 pivo. Skvel\u00fd n\u00e1pad, tak sme ho vysadili na trhu a chv\u00ed\u013eu sme \u010dakali v aute. \u010cakali sme a on sa nevr\u00e1til! Nakoniec sme sa na\u0148ho op\u00fdtali v re\u0161taur\u00e1cii, kde n\u00e1m povedali, \u017ee tam nikdy nebol! Uk\u00e1zalo sa, \u017ee ho zadr\u017eala pol\u00edcia, aby ho vypo\u010dula v s\u00favislosti so skupinou. Vr\u00e1til sa dos\u0165 otrasen\u00fd. \u0160okovan\u00fd Richardovou sk\u00fasenos\u0165ou som si prv\u00fdkr\u00e1t v \u017eivote uvedomil, ak\u00fd zranite\u013en\u00fd a bezmocn\u00fd m\u00f4\u017ee by\u0165 \u010dlovek v krajine v\u00fdchodn\u00e9ho bloku; britsk\u00fd pas neposkytuje \u017eiadnu ochranu, ak ste v ruk\u00e1ch po\u013eskej bezpe\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

Jedn\u00e9ho d\u0148a ma pozvali na n\u00e1v\u0161tevu miesta, kde sa tla\u010dili podzemn\u00e9 noviny Solidarita. Ke\u010f sme v\u0161ak za sebou zbadali jazdi\u0165 auto s nieko\u013ek\u00fdmi ve\u013ek\u00fdmi mu\u017emi, prehliadku som vzdal.<\/p>\n\n\n\n

Po Przemy\u015bli n\u00e1s previedol anglicky hovoriaci lektor, ktor\u00fd n\u00e1m vysvetlil bohat\u00fa a pestr\u00fa hist\u00f3riu mesta. Pre m\u0148a ako \u0160k\u00f3ta to bolo obzvl\u00e1\u0161\u0165 zauj\u00edmav\u00e9, preto\u017ee mnoh\u00ed Poliaci, ktor\u00ed pri\u0161li do \u0160k\u00f3tska bojova\u0165 v druhej svetovej vojne, tam zostali. St\u00e1le tam \u017eije po\u010detn\u00e1 po\u013esk\u00e1 komunita. Ke\u010f\u017ee i\u0161lo o ve\u013ek\u00fa skupinov\u00fa v\u00fdstavu, neprikladal som ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam skor\u00e9mu pr\u00edchodu na vernis\u00e1\u017e, ale do kostola som pri\u0161iel na\u010das. Tlmo\u010dn\u00edk rozru\u0161ene \u010dakal pri dver\u00e1ch. \"Arcik\u0148az \u010dak\u00e1,\" povedal a \u0165ahal ma dlhou uli\u010dkou a\u017e do prednej \u010dasti kostola. Budova vo vn\u00fatri bola ohromuj\u00faco zdoben\u00e1, n\u00e1dherne pokryt\u00e1 zlo\u017eit\u00fdmi freskami, l\u00edstkov\u00fdm zlatom, ohromuj\u00faca ve\u013ekolepos\u0165 v porovnan\u00ed s rozpadaj\u00facimi sa siv\u00fdmi budovami a ulicami, ktor\u00e9 kostol obklopovali. S \u00fa\u017easom som zistil, \u017ee kostol je pln\u00fd, ka\u017ed\u00e1 lavica a ka\u017ed\u00e9 miesto s\u00fa obsaden\u00e9. Pre obyvate\u013eov mesta to bola zjavne ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1 udalos\u0165. Vpredu st\u00e1l k\u0148az s mikrof\u00f3nom a ved\u013ea neho \u013eudia s kamerami, pripraven\u00ed nahr\u00e1va\u0165. Dostal som ocenenie a potom sme boli s Joachimom pozvan\u00ed do kl\u00e1\u0161tora na okraji mesta na chutn\u00fd po\u013esk\u00fd obed, ktor\u00fd pod\u00e1vali reho\u013en\u00e9 sestry, ktor\u00e9 pripravovali jedl\u00e1 najm\u00e4 z vlastn\u00fdch produktov. V t\u00fdch \u010dasoch bol v obchodoch neust\u00e1ly nedostatok potrav\u00edn, mal\u00fd v\u00fdber a dlh\u00e9 rady. \u017divot bol ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

C\u00edtil som sa pocten\u00fd, \u017ee som mohol by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdstavy v Przemy\u015bli, stretn\u00fa\u0165 sa s \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed sa na nej podie\u013eali, a s ich sk\u00fasenos\u0165ami z prvej ruky. Bola to jedna z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch umeleck\u00fdch udalost\u00ed v mojom \u017eivote. Ke\u010f sa nad t\u00fdm zamysl\u00edm, zd\u00e1 sa mi, \u017ee v\u00fdstava vo franti\u0161k\u00e1nskom kostole bola s\u00fa\u010das\u0165ou pokojn\u00e9ho protestu organizovan\u00e9ho soci\u00e1lno-politick\u00fdm hnut\u00edm, ktor\u00e9 presadzovalo rozsiahle hospod\u00e1rske a demokratick\u00e9 reformy. \u010ciasto\u010dne v\u010faka tejto solidarite sa zr\u00fatil Sovietsky zv\u00e4z a n\u00e1sledn\u00fd domino efekt napokon zmenil svetov\u00fa politiku.<\/p>\n\n\n\n

POSTSCRIPTUM O dva roky nesk\u00f4r sme sa s Joachimom vr\u00e1tili do Przemy\u015bla, aby sme si vyzdvihli moje obrazy. Bolo leto a postkomunistick\u00fd Przemy\u015bl bol \u00faplne in\u00fdm miestom. Na uliciach bol \u017eivot, kaviarne boli pln\u00e9 \u013eud\u00ed, akoby sa v meste rozsvietili svetl\u00e1. Zistili sme, \u017ee skupina, ktor\u00e1 v\u00fdstavu organizovala, sa rozpadla, aby sledovala svoje vlastn\u00e9 politick\u00e9 z\u00e1ujmy. Ke\u010f sme tam boli, op\u00e4\u0165 sme sa stretli a pozreli sme si film, ktor\u00fd vznikol v \u010dase v\u00fdstavy v kostole. C\u00edtili sme ve\u013ek\u00e9 vzru\u0161enie, ke\u010f bol jeden z \u010dlenov skupiny, zobrazen\u00fd vo filme, odhalen\u00fd ako \u0161pi\u00f3n! Stretnutie v\u0161etk\u00fdch spojilo; bol to nezabudnute\u013en\u00fd ve\u010der. O desa\u0165 rokov nesk\u00f4r, v janu\u00e1ri 1998, sme ne\u010dakane stretli Richarda. Bolo to na otvoren\u00ed v\u00fdstavy v Medzin\u00e1rodnom kult\u00farnom centre v Krakove, kde som mal ma\u0165 samostatn\u00fa v\u00fdstavu svojich obrazov a s\u00f4ch. V elegantnom obleku vyzeral inak, p\u00f4sobivo. Povedal n\u00e1m, \u017ee ke\u010f sa Po\u013esko v roku 1989 stalo demokratick\u00fdm, p\u00f4sobil ako \u00faraduj\u00faci minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed. Nesk\u00f4r sa stal po\u013esk\u00fdm ve\u013evyslancom v Gr\u00e9cku a na Cypre. Bolo zauj\u00edmav\u00e9 op\u00e4\u0165 sa s n\u00edm stretn\u00fa\u0165, zaspom\u00edna\u0165 si a porozpr\u00e1va\u0165 sa o zmen\u00e1ch, ktor\u00e9 sa v krajine udiali. Toto je \u010disto osobn\u00e1 spr\u00e1va o konkr\u00e9tnej udalosti z roku 1988 vo vtedaj\u0161om [1]\u010deskom socialistickom po\u013eskom \u0161t\u00e1te. Moje postrehy boli formovan\u00e9 moj\u00edm p\u00f4vodom umelca z pokojn\u00e9ho z\u00e1padn\u00e9ho pobre\u017eia \u0160k\u00f3tska, \u017eij\u00faceho v z\u00e1padnej \u010dasti vtedy rozdelen\u00e9ho Berl\u00edna.<\/p>\n\n\n\n

Po\u010d\u00faval: Marta Olejnik<\/em><\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Margaret<\/strong> Steele Hunter<\/strong>, maliar, soch\u00e1r, ilustr\u00e1tor, \u0161tudoval v Glasgowe
School of Art (1981-85) a na Hochschule der Kunste v Z\u00e1padnom Berl\u00edne.
s Georgeom Baselitzom (1985-86), \u017eije v Berl\u00edne<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V roku 1988 som bol pozvan\u00fd, aby som sa z\u00fa\u010dastnil na Solidarite organizovanej <\/p>","protected":false},"author":4,"featured_media":3336,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[32,11],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2107"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2107"}],"version-history":[{"count":18,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2107\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5750,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2107\/revisions\/5750"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3336"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2107"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2107"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2107"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}