Vit:<\/strong><\/p>\n\n\n\nOpozi\u010dn\u00fa \u010dinnos\u0165 som za\u010dal vykon\u00e1va\u0165 kr\u00e1tko po vzniku V\u00fdboru na obranu robotn\u00edkov, niekedy na jese\u0148 1976. V Przemy\u015bli n\u00e1s bola skupina. Bol tam Jasiu Ekiert a Stasiu Sudo\u0142 a pridal sa k n\u00e1m Stasiu Kusi\u0144ski, ktor\u00fd pracoval vo Var\u0161ave a \u017eil v Przemy\u015bli. Pridal som sa k nim. Na\u0161\u00edm hlavn\u00fdm cie\u013eom bolo \u0161\u00edri\u0165 ileg\u00e1lnu tla\u010d, preto\u017ee sme c\u00edtili potrebu informova\u0165 aspo\u0148 \u010das\u0165 obyvate\u013eov Przemy\u015bla o dian\u00ed v krajine.<\/p>\n\n\n\n
V tom \u010dase KOR vyd\u00e1val svoj bulletin vo forme mesa\u010dn\u00edka. Nesk\u00f4r za\u010dali vznika\u0165 \u010fal\u0161ie nez\u00e1visl\u00e9 opozi\u010dn\u00e9 skupiny vr\u00e1tane ROPCIO, Hnutia na obranu \u013eudsk\u00fdch a ob\u010dianskych pr\u00e1v. Pr\u00e1ve tam sa Jasiu Ekiert ve\u013emi anga\u017eoval. Nez\u00e1visle od toho za\u010dalo pomaly vznika\u0165 ro\u013en\u00edcke hnutie, ktor\u00e9 vyd\u00e1valo \u010dasopis Plac\u00f3wka a s\u00fastre\u010fovalo sa najm\u00e4 v okol\u00ed Zbrocza Du\u017ca v Mazovsku. Wiesio K\u0119cik sa v tejto oblasti v\u00fdznamne anga\u017eoval. V tom \u010dase Mirek Chojecki zalo\u017eil a vyd\u00e1val vlastn\u00fd nez\u00e1visl\u00fd \u010dasopis Nowa. Nesk\u00f4r Heniek Wujec zorganizoval opozi\u010dn\u00e9 robotn\u00edcke hnutie a za\u010dal vyd\u00e1va\u0165 ileg\u00e1lne noviny Robotn\u00edk.<\/p>\n\n\n\n
Zozbierali sme tieto listy od koho sme mohli a priniesli ich do Przemy\u015bla. Rozdali sme ich \u013eu\u010fom, ktor\u00fdm sme d\u00f4verovali. Chceli sme, aby sa podzemn\u00e1 tla\u010d dostala do dobr\u00fdch r\u00fak a aby sa \u0161\u00edrila medzi \u013eu\u010fmi. Poznal som ve\u013ea obyvate\u013eov Przemy\u015bla, preto\u017ee som pracoval v Bytovom dru\u017estve Przemy\u015bl.<\/p>\n\n\n\n
V roku 1978 som zorganizoval V\u00fdbor sebaobrany veriacich vo farnosti Kmiecie. V tom \u010dase bol tamoj\u0161\u00ed kostol vo v\u00fdstavbe a far\u00e1rom bol otec Adam Michalski. \u00darady ho neuverite\u013ene prenasledovali a utl\u00e1\u010dali. Preto sme zalo\u017eili tento v\u00fdbor, aby sme ho br\u00e1nili a z\u00e1rove\u0148 zabezpe\u010dili, aby sa k obyvate\u013eom Przemyslu dostali skuto\u010dn\u00e9 inform\u00e1cie. N\u00e1\u0161 v\u00fdbor vydal tla\u010den\u00e9 \"Komunik\u00e9\". Je mi to nepr\u00edjemn\u00e9 poveda\u0165, ale bol som autorom v\u0161etk\u00fdch, \u010do tajn\u00e1 pol\u00edcia zistila a\u017e po tre\u0165om vydan\u00ed. <\/p>\n\n\n\n
V prvom \u010d\u00edsle tohto \u010dasopisu boli v\u0161etci \u010dlenovia tohto v\u00fdboru uveden\u00ed menovite. T\u00ed, ktor\u00ed n\u00e1s len r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi podporovali, tam neboli zverejnen\u00ed. Na ich pomoc v\u0161ak bola upozornen\u00e1 biskupsk\u00e1 k\u00faria. Ak si dobre pam\u00e4t\u00e1m, vydali sme celkovo sedem tak\u00fdchto \"komunik\u00e9\". Prv\u00e9 \u010d\u00edslo bolo pln\u00e9 inform\u00e1ci\u00ed t\u00fdkaj\u00facich sa farnosti, neleg\u00e1lnej - pod\u013ea \u00faradov - stavby kostola, ale aj d\u00f4le\u017eit\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch a svetov\u00fdch spr\u00e1v. <\/p>\n\n\n\n
S t\u00fdmto kostolom to bolo tak, \u017ee na pozemku bola najprv stodola. Vo vn\u00fatri stodoly far\u00e1r tajne zariadil stavbu kaplnky. V sobotu ve\u010der teda strhli strechu a steny stodoly a v nede\u013eu sa u\u017e v kaplnke sl\u00fa\u017eila om\u0161a. Tak sa to v\u0161etko za\u010dalo a potom sa za\u010dala v\u00fdstavba kostola, tie\u017e bez povolenia. Far\u00e1r u\u017e predt\u00fdm po\u017eiadal \u00farady o povolenie postavi\u0165 kostol pre panstvo Kmiecie, ale samozrejme, v\u0161etky odpovede boli z\u00e1porn\u00e9. Kostol bol teda postaven\u00fd bez povolenia.<\/p>\n\n\n\n
\u00darady sa neodv\u00e1\u017eili zastavi\u0165 form\u00e1lne nez\u00e1konn\u00fa v\u00fdstavbu kostola a svoju frustr\u00e1ciu a hnev namierili proti \u010dlenom V\u00fdboru na sebaobranu veriacich. V\u0161etci, ktor\u00ed patrili do tohto v\u00fdboru, boli pravidelne zadr\u017eiavan\u00ed na r\u00f4zne obdobia. Minim\u00e1lny trest bol 48 hod\u00edn v\u00e4zenia. Niekedy sa v\u0161ak stalo, \u017ee \u010dloveka pustili napr\u00edklad o tretej popoludn\u00ed, a ke\u010f i\u0161iel domov, op\u00e4\u0165 ho zadr\u017eali na \u010fal\u0161\u00edch 48 hod\u00edn.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
2) Prelomov\u00e9 leto - 1980<\/strong><\/p>\n\n\n\n Vit: <\/strong><\/p>\n\n\n\n V tom \u010dase, ke\u010f sa Solidarita formovala na vlne celon\u00e1rodn\u00fdch \u0161trajkov v j\u00fali a auguste 1980, som u\u017e nepracoval v bytovom dru\u017estve a nebol som zamestnancom \u017eiadneho pracoviska. Raz za mnou pri\u0161iel Stasiu Sudo\u0142 a povedal, \u017ee PAX organizuje v Przemy\u015bli slobodn\u00e9 odbory. Tu\u0161il som, \u017ee tu nie\u010do nie je v poriadku, a tak som e\u0161te v ten ist\u00fd ve\u010der odi\u0161iel do Var\u0161avy, do Staszka Kusi\u0144sk\u00e9ho v regi\u00f3ne Solidarita Mazovsko. Tam sa moje pochybnosti potvrdili. Bolo mi povedan\u00e9, \u017ee to nebol PAX, kto mal organizova\u0165 odbory, ale samotn\u00ed robotn\u00edci, ktor\u00ed sa mali organizova\u0165 na pracovisk\u00e1ch a vytv\u00e1ra\u0165 zakladaj\u00face v\u00fdbory odborov\u00e9ho zv\u00e4zu Solidarita.<\/p>\n\n\n\n
Po n\u00e1vrate do Przemy\u015bla som sa ob\u00e1val, \u017ee PAX alebo star\u00ed aktivisti WRZZ bud\u00fa prv\u00ed, ktor\u00ed zalo\u017eia \u00fadajne slobodn\u00e9 odbory, ktor\u00e9 nebud\u00fa \u013eudov\u00e9, autentick\u00e9, ale bud\u00fa nejak\u00fdm sp\u00f4sobom kontrolovan\u00e9 \u00faradmi. Hne\u010f ako som pri\u0161iel domov, obr\u00e1til som sa na svojich dvoch bratov a sestru, aby mi pomohli zorganizova\u0165 Solidaritu. Po\u017eiadal som ich, aby na svojich pracovisk\u00e1ch \u0161\u00edrili inform\u00e1cie o nez\u00e1vislom samospr\u00e1vnom odborovom zv\u00e4ze Solidarita, ktor\u00fd vznik\u00e1 v celej krajine. Vyzval som ich, aby spolu s d\u00f4veryhodn\u00fdmi kolegami zorganizovali zakladaj\u00face v\u00fdbory. A moji s\u00farodenci mi pom\u00e1hali. Bolo to v auguste 1980 a prv\u00fd z nich bol Mariusz pracuj\u00faci vo \"Fanine\", po \u0148om Adam, zamestnanec Przemys\u0142awa POM. V hoteli Solidarita p\u00f4sobila aj na\u0161a sestra El\u017cbieta, ktor\u00e1 u\u017e, \u017eia\u013e, zomrela.<\/p>\n\n\n\n
3) Vznik NSZZ \"S\" v Przemy\u015bli \"Fanina\"<\/strong><\/p>\n\n\n\nMariusz<\/strong>: <\/p>\n\n\n\nV tom \u010dase som bol zamestnancom spolo\u010dnosti Fanina, kde pracovalo 550 \u013eud\u00ed. Pracoval som v oddelen\u00ed mechanickej kontroly kvality, tak\u017ee som mohol chodi\u0165 po celom z\u00e1vode a poznal som mnoh\u00fdch pracovn\u00edkov. Po\u010das prest\u00e1vok na jedlo som chodieval na nejak\u00e9 vyv\u00fd\u0161enie a odovzd\u00e1val som inform\u00e1cie, ktor\u00e9 som z\u00edskal od brata Viteka o situ\u00e1cii v krajine a o vznikaj\u00facom odborovom zv\u00e4ze Solidarita. Tvrdil som, \u017ee aj my by sme sa tu mali organizova\u0165 ako odbory nez\u00e1visl\u00e9 od ak\u00fdchko\u013evek in\u0161tit\u00faci\u00ed a org\u00e1nov. Urobil som to v absol\u00fatnom presved\u010den\u00ed, \u017ee Solidarita bude \u00faspe\u0161n\u00e1. <\/p>\n\n\n\n
\u010coskoro sa v\u0161ak za\u010dali probl\u00e9my. Vedenie z\u00e1vodu sa za\u010dalo hanbi\u0165. Mal som z\u00e1kaz opusti\u0165 mechanick\u00e9 oddelenie a chodi\u0165 po v\u00fdrobn\u00fdch hal\u00e1ch. Musel som si teda zohna\u0165 odv\u00e1\u017eneho a vypo\u010d\u00edtav\u00e9ho spojenca. Vedel som, \u017ee v stavebnom \u00farade z\u00e1vodu pracuje ve\u013emi slu\u0161n\u00fd \u010dlovek - Krzysztof Prokop. Profesion\u00e1l, ktor\u00e9ho vedenie re\u0161pektuje a ktor\u00fd m\u00e1 za sebou dlh\u00fa prax a z\u00e1rove\u0148 si ho zamestnanci ve\u013emi v\u00e1\u017eia. Tak som za n\u00edm pri\u0161iel a povedal som mu: P\u00e1n Prokop, pom\u00f4\u017ete n\u00e1m zachr\u00e1ni\u0165 situ\u00e1ciu, lebo sa k n\u00e1m dost\u00e1vaj\u00fa. A s\u00fahlasil s t\u00fdm, \u017ee by sme mali spolo\u010dne zorganizova\u0165 zakladaj\u00faci v\u00fdbor solidarity v z\u00e1vode. Bol s nami aj tret\u00ed \u010dlovek, ale jeho meno si nepam\u00e4t\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n
Pam\u00e4t\u00e1m si, ako sme my traja i\u0161li za riadite\u013eom z\u00e1vodu a povedali sme mu: \"\u017diadame V\u00e1s o podpis, ktor\u00fdm by ste schv\u00e1lili vyhl\u00e1senie n\u00e1\u0161ho komunik\u00e9 v podnikovom rozhlase t\u00fdkaj\u00faceho sa organizovania zakladaj\u00faceho v\u00fdboru NSZZ \"Solidarita\" vo Fanine.<\/em> Riadite\u013e odpovedal, \u017ee tak\u00fato dohodu nem\u00f4\u017ee podp\u00edsa\u0165. Na to sa Christopher Prokop pokojne sp\u00fdtal s d\u00f4razom na ka\u017ed\u00e9 slovo: \"Chcete teda, aby sme aj my vo Fanine urobili to ist\u00e9, \u010do urobili robotn\u00edci v Ursuse?\" Chv\u00ed\u013eu rozm\u00fd\u0161\u013eal, ale nakoniec podp\u00edsal s\u00fahlas s na\u0161ou spr\u00e1vou.<\/p>\n\n\n\nTak\u017ee sme u\u017e mohli leg\u00e1lne fungova\u0165 a vyd\u00e1va\u0165 organiza\u010dn\u00e9 komunik\u00e9. Prizn\u00e1vam, \u017ee som v z\u00e1vode nerozd\u00e1val let\u00e1ky politickej opoz\u00edcie. Nechcel som riskova\u0165, preto\u017ee to bolo moje pracovisko. Podarilo sa n\u00e1m v\u0161ak zalo\u017ei\u0165 odborov\u00fa organiz\u00e1ciu Solidarita vo Fanine, do ktorej sa prihl\u00e1sila v\u00e4\u010d\u0161ina zamestnancov, pribli\u017ene 450 z 550 pracovn\u00edkov. Neby\u0165 toho, \u017ee som sa o\u017eenil v Lesku a \u017eil tam, pravdepodobne by som bol v\u00fdznamn\u00fdm aktivistom Solidarity v Przemy\u015bli. A ur\u010dite by som bol nesk\u00f4r internovan\u00fd spolu s mojimi bratmi.<\/p>\n\n\n\n
<\/strong>4) Zriadenie NSZZ \"S\" v Przemys\u0142aw POM<\/strong><\/p>\n\n\n\nAdam:<\/strong><\/p>\n\n\n\nPracoval som v \u0160t\u00e1tnom stroj\u00e1rskom centre v Przemy\u015bli ako z\u00e1stupca ved\u00faceho dielne. N\u00e1\u0161 zakladaj\u00faci v\u00fdbor odborov\u00e9ho zv\u00e4zu Solidarita bol zalo\u017een\u00fd na prelome augusta a septembra 1980, v tom \u010dase u\u017e, mysl\u00edm, existoval \u0161tat\u00fat Solidarity. To, \u017ee som nezast\u00e1val mana\u017e\u00e9rsku poz\u00edciu, bolo pre m\u0148a a pre vec v\u00fdhodn\u00e9, preto\u017ee - pod\u013ea stanov Solidarity - \u013eudia na mana\u017e\u00e9rskych poz\u00edci\u00e1ch nemohli a\u0161pirova\u0165 na funkciu predsedu odborov na pracovisku. A ja som bol len z\u00e1stupca, tak som vzal veci do vlastn\u00fdch r\u00fak.<\/p>\n\n\n\n
V auguste som za\u010dal organizova\u0165 odbory v POM. V z\u00e1vode pracovalo len 150 zamestnancov, tak\u017ee sme s nimi komunikovali osobne. Neboli \u017eiadne let\u00e1ky, len \u00fastne podanie. Na z\u00e1klade inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 priniesol z \u00fastredia odborov m\u00f4j brat Witek, som osobne oslovoval \u013eud\u00ed, oddelenia. A tak sme v POM zorganizovali zakladaj\u00faci v\u00fdbor solidarity NSZZ, ktor\u00e9ho som sa stal predsedom. A mus\u00edm prizna\u0165, \u017ee zo strany re\u017eis\u00e9ra neboli \u017eiadne obmedzenia. Nemal som s t\u00fdm \u017eiadne ve\u013ek\u00e9 probl\u00e9my.<\/p>\n\n\n\n
Samozrejme, na za\u010diatku sa \u013eudia e\u0161te trochu b\u00e1li, tak\u017ee nie ka\u017ed\u00fd sa chcel prihl\u00e1si\u0165 do Solidarity. Ale po \u010fal\u0161\u00edch rozhovoroch a inform\u00e1ci\u00e1ch o tom, \u010do sa deje v celom Po\u013esku, \u013eudia z\u00edskali odvahu a u\u017e n\u00e1s neodmietali. Jednoducho vedeli, \u017ee to nebude<\/p>\n\n\n\n
ale \u017ee t\u00e1to vlna Solidarity sa \u0161\u00edrila po celej krajine a bola \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ia. Bolo to nie\u010do nov\u00e9 a \u013eudia boli zvedav\u00ed, ako t\u00e1to Solidarita za\u010dne fungova\u0165 popri existuj\u00facich odboroch, ale ako odborov\u00e1 organiz\u00e1cia nez\u00e1visl\u00e1 od \u00faradov a samospr\u00e1vna. Rast\u00faci \u00faspech Solidarity v celom Po\u013esku dokonca dodal \u013eu\u010fom istotu, \u017ee to mus\u00ed fungova\u0165. N\u00e1sledne sa takmer v\u0161etci zamestnanci POM Przemy\u015bl vr\u00e1tane gener\u00e1lneho riadite\u013ea z\u00e1vodu prihl\u00e1sili k Solidarite. Odmietli len traja \u013eudia: technick\u00fd riadite\u013e, \u0161\u00e9f vojenskej bunky (\u010do je v skuto\u010dnosti tajn\u00fd spravodajsk\u00fd d\u00f4stojn\u00edk, ktor\u00fd odovzd\u00e1va inform\u00e1cie o situ\u00e1cii na pracovisku bezpe\u010dnostnej slu\u017ebe) a personalistka.<\/p>\n\n\n\n
Vit: <\/strong><\/p>\n\n\n\nNieko\u013eko slov by sme mali poveda\u0165 aj o na\u0161ej zosnulej sestre Elzbiette, vydatej Szabaga. El\u017cbieta tie\u017e s\u00fahlasila, \u017ee n\u00e1m pom\u00f4\u017ee, a zorganizovala zakladaj\u00faci v\u00fdbor Solidarity v hoteli Dworcowy, kde pracovala.<\/p>\n\n\n\n
5) Organizovanie \u0161ir\u0161\u00edch \u0161trukt\u00far Solidarity v Przemy\u015bli<\/strong><\/p>\n\n\n\nVit:<\/strong><\/p>\n\n\n\nKe\u010f\u017ee som mal doma u\u017e tri komisie spolo\u010dnosti \"Solidarita\", kontaktoval som svojich star\u00fdch priate\u013eov z Bytov\u00e9ho dru\u017estva Przemy\u015bl. Tam v\u00fdbor spolo\u010dnosti \"S\" zorganizoval Zygmunt Majgier. Pozval som teda Zygmunta na stretnutie do n\u00e1\u0161ho bytu na Okrzei 2 a samozrejme som pozval aj tov\u00e1rensk\u00e9 komisie, ktor\u00e9 zalo\u017eili bratia vo \"Fanine\" a POM, ako aj Andrzeja Kucharsk\u00e9ho, ktor\u00fd zalo\u017eil Solidaritu v tov\u00e1rni \"Polna\". A tak sme mali prv\u00e9 stretnutie z\u00e1stupcov bud\u00facich odborov\u00fdch zv\u00e4zov Solidarita z nieko\u013ek\u00fdch pracov\u00edsk v Przemy\u015bli. A miesto stretnutia bolo celkom symbolick\u00e9, preto\u017ee to bola t\u00e1 ist\u00e1 miestnos\u0165, kde si pred rokmi n\u00e1\u0161 otec Ryszard Siwiec robil pozn\u00e1mky, aby sa pripravil na obetovanie svojho \u017eivota pri svojom sl\u00e1vnom proteste proti komunistickej diktat\u00fare.<\/p>\n\n\n\n
D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee to bolo prv\u00e9 zakladaj\u00face stretnutie celopo\u013eskej \u0161trukt\u00fary Solidarity, pravda, e\u0161te bez ofici\u00e1lneho z\u00e1pisu. V na\u0161om byte sa uskuto\u010dnilo celkom nieko\u013eko tak\u00fdchto stretnut\u00ed. Po\u010das t\u00fdchto stretnut\u00ed som telefonoval do \u0161trukt\u00far Solidarity v Gdansku a Var\u0161ave. Chcel som im dok\u00e1za\u0165, \u017ee si nevym\u00fd\u0161\u013eam o organizovan\u00ed \u0161ir\u0161\u00edch \u0161trukt\u00far Solidarity v Przemy\u015bli, ale \u017ee sa to tu naozaj deje.<\/p>\n\n\n\n
Na \u010fal\u0161om a poslednom takomto stretnut\u00ed v na\u0161om byte bolo okrem mojich bratov pr\u00edtomn\u00fdch aj nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch predsedov zakladaj\u00facich v\u00fdborov z przemysk\u00fdch pracov\u00edsk. Objavil sa aj Wladyslaw Mazur zo skupiny Sawdust Plates. Celkovo to u\u017e bola pomerne reprezentat\u00edvna skupina aktivistov Solidarity z Przemy\u015bla. Stretnutiu som predsedal ja a podelil som sa o svoje poznatky o odborovom zv\u00e4ze Solidarita, ako aj o najnov\u0161ie inform\u00e1cie z Var\u0161avy. Okrem in\u00e9ho som informoval o v\u00fdzve \u00fastredia na vytvorenie \u0161ir\u0161\u00edch odborov\u00fdch \u0161trukt\u00far v jednotliv\u00fdch mest\u00e1ch a regi\u00f3noch krajiny. A pr\u00e1ve v tomto momente sa na m\u0148a W\u0142adys\u0142aw Mazur obr\u00e1til s t\u00fdmito slovami: \"P\u00e1n Witek, a teraz bu\u010fte tak\u00fd l\u00e1skav\u00fd a opus\u0165te t\u00fato miestnos\u0165, preto\u017ee si ideme zvoli\u0165 do\u010dasn\u00fa exekut\u00edvu przemysk\u00e9ho regi\u00f3nu. A vy predsa nepredstavujete \u017eiadne pracovisko.\" Odch\u00e1dzal som s \u013e\u00fatos\u0165ou, ale \u010do som mohol robi\u0165. <\/strong><\/p>\n\n\n\nAdam<\/strong>: <\/p>\n\n\n\n V tom \u010dase sme si zvolili prv\u00e9ho predsedu Solidarity v Przemy\u015bli, ktor\u00fdm sa stal W\u0142adys\u0142aw Mazur. Ak si dobre pam\u00e4t\u00e1m, bolo n\u00e1s tam sedem, teda z\u00e1stupcovia siedmich przemysk\u00fdch pracovn\u00fdch z\u00e1vodov. Ja som zastupoval \"POM-Przemy\u015bl\", m\u00f4j brat Mariusz a Krzysztof Prokop zastupovali \"Faninu\", Andrzej Kucharski zastupoval \"Polnu\", Gienek Opacki zastupoval \"Klejowe Zak\u0142ady Remontowe\", Czes\u0142aw Kijanka zastupoval \"POM-Bircza\" a napokon W\u0142adys\u0142aw Mazur zastupoval \"Zak\u0142ady P\u0142yt Pil\u015bniowych\". Bol som vymenovan\u00fd za pokladn\u00edka. A tak v tretej dek\u00e1de septembra 1980 vznikol prv\u00fd Medzispojeneck\u00fd zakladaj\u00faci v\u00fdbor Odborov\u00e9ho zv\u00e4zu Solidarita v Przemy\u015bli. Probl\u00e9m bol v tom, \u017ee po stretnut\u00ed n\u00e1m rozru\u0161en\u00fd Witek povedal: \"No, koho ste si zvolili. M\u00e1m toti\u017e d\u00f4vodn\u00e9 podozrenie, \u017ee je z\u00e1stancom sk\u00f4r \"slobodn\u00fdch odborov\". Nesk\u00f4r sa skuto\u010dne uk\u00e1zalo, \u017ee Wladyslaw Mazur zastupoval tento odborov\u00fd profil, ktor\u00fd bol konkuren\u010dn\u00fd Solidarite. Pri jeho vo\u013ebe sme v\u0161ak v tom \u010dase nemali t\u00fato istotu a poznali sme ho ako priate\u013ea n\u00e1\u0161ho zosnul\u00e9ho otca.<\/p>\n\n\n\n
Vit:<\/strong><\/p>\n\n\n\nPo tomto ne\u0161\u0165astnom stretnut\u00ed, ke\u010f sa u\u017e takmer v\u0161etci rozi\u0161li, som zastavil Cze\u015bka Kijanku a Gienka Opack\u00e9ho a povedal som im: \"P\u00e1ni, treba s t\u00fdm nie\u010do urobi\u0165, lebo takto to nem\u00f4\u017ee zosta\u0165.\"<\/em> Vedeli sme, \u017ee Mazur sa chyst\u00e1 do centr\u00e1ly v Gdansku, aby tam podal spr\u00e1vu o vzniku Przemy\u0161\u013eanskej Solidarity. Predlo\u017eil som preto my\u0161lienku zorganizova\u0165 stretnutie v \u0161ir\u0161om kruhu, so z\u00e1stupcami viacer\u00fdch pracov\u00edsk z Przemy\u015bla a okolia, a potom vo\u013eby zopakova\u0165. Ke\u010f\u017ee existuj\u00fa \u010fal\u0161ie pracovisk\u00e1, je to u\u017e nov\u00e1 situ\u00e1cia a aj oni maj\u00fa pr\u00e1vo z\u00fa\u010dastni\u0165 sa na vo\u013ebe predsedu Przemy\u0161\u013eanskej solidarity.<\/p>\n\n\n\n6) Organiz\u00e1cia region\u00e1lnej \u0161trukt\u00fary <\/strong><\/p>\n\n\n\n Wit<\/strong>:<\/p>\n\n\n\nNapadla mi \u010fal\u0161ia my\u0161lienka. Przemy\u015bl bol s Jaroslawom u\u017e dlh\u0161\u00ed \u010das v akomsi rozpore. Myslel som si, \u017ee aspo\u0148 v odborov\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach by to tak nemalo by\u0165. Tak som povedal svojim spriatelen\u00fdm kolegom z odborov, Kijankovi a Opack\u00e9mu:<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
\"P\u00e1ni, v Jaroslawi u\u017e bol zalo\u017een\u00fd medzipodnikov\u00fd zakladaj\u00faci v\u00fdbor \"Solidarity\". Po\u010fme tam a vyzvime ich, aby vytvorili spolo\u010dn\u00fa provin\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru NSZZ \"Solidarita\" a mo\u017eno aj nadprovin\u010dn\u00fa.\"<\/em><\/p>\n\n\n\nOdvtedy som mal v hlave my\u0161lienku vytvori\u0165 juhov\u00fdchodn\u00fd regi\u00f3n. Mal som ve\u013emi dobr\u00e9 kontakty s aktivistami ro\u013en\u00edckeho hnutia z regi\u00f3nu Krosno, ktor\u00ed sa c\u00edtili trochu straten\u00ed. Preto som si myslel, \u017ee by sme mali otvori\u0165 n\u00e1ru\u010d a priv\u00edta\u0165 v\u0161etk\u00fdch v spolo\u010dnej \u0161trukt\u00fare. A ke\u010f\u017ee sme juhov\u00fdchodn\u00e9 Po\u013esko, pre\u010do tak\u00fato nadkrajsk\u00fa odborov\u00fa \u0161trukt\u00faru nenazva\u0165 Juhov\u00fdchodn\u00fd regi\u00f3n?<\/p>\n\n\n\n
Bolo to u\u017e v prvej dek\u00e1de okt\u00f3bra 1980, ke\u010f n\u00e1s p\u00e1n Zaj\u0105c z v\u00fdboru robotn\u00edkov dru\u017estva invalidov \"Praca\" v Przemy\u015bli zobral autom do Jaroslawi na stretnutie s miestnym \u0161\u00e9fom Medzispojeneck\u00e9ho zakladaj\u00faceho v\u00fdboru Solidarita Kazimierzom Ziobrom. S jeho s\u00fahlasom sme \u010doskoro zorganizovali spolo\u010dn\u00e9 vo\u013eby v Przemy\u015bli, v spolo\u010denskej miestnosti Spolku hluchonem\u00fdch, na ktor\u00e9 pri\u0161li deleg\u00e1ti z Jaroslawi.<\/p>\n\n\n\n
Stretnutie som otvoril t\u00fdm, \u017ee som sa predstavil ako aktivista zdru\u017een\u00fd v odborovom zv\u00e4ze Solidarita Mazovsko, a hne\u010f som dodal, \u017ee ke\u010f\u017ee nezastupujem \u017eiadne pracovisko z przemysk\u00e9ho vojvodstva, navrhol som, aby stretnutiu predsedal Czes\u0142aw Kijanka, predseda v\u00fdboru robotn\u00edkov z POM Bircza. \u00daprimne povedan\u00e9, vopred som predpokladal, \u017ee osoba, ktor\u00e1 bude vies\u0165 zasadnutie, na ktorom sa bud\u00fa voli\u0165 region\u00e1lne org\u00e1ny, bude s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou zvolen\u00e1 za predsedu tejto \u0161trukt\u00fary. A tak sa to stalo, preto\u017ee v tom \u010dase sa \u013eudia e\u0161te trochu b\u00e1li a nebolo ve\u013ea \u013eud\u00ed, ktor\u00ed by boli ochotn\u00ed vies\u0165 odborov\u00e9 \u0161trukt\u00fary.<\/p>\n\n\n\n
Sk\u00f4r v\u0161ak, ako sa \u00fa\u010dastn\u00edci dohodli na Czes\u0142awovi Kijankovi ako predsedaj\u00facom sch\u00f4dze, vyst\u00fapil Wladyslaw Mazur a prehovoril pribli\u017ene takto: \"D\u00e1my a p\u00e1ni, toto stretnutie by sa nemalo kona\u0165, preto\u017ee s\u00fa tu a\u017e traja bratia Siwiecovci. Takto to nem\u00f4\u017ee by\u0165!\"<\/em> Predseda Kijanka okam\u017eite vyl\u00fa\u010dil Maz\u00fara s t\u00fdm, \u017ee to nem\u00e1 v\u00fdznam. Jeho v\u00fdzva na pokra\u010dovanie stretnutia sa stretla s pln\u00fdm s\u00fahlasom \u00fa\u010dastn\u00edkov.<\/p>\n\n\n\nAdam<\/strong>:<\/p>\n\n\n\nNa volebn\u00fa sch\u00f4dzu v spolo\u010denskej miestnosti hluchonem\u00fdch pri\u0161li nielen z\u00e1stupcovia zakladaj\u00facich v\u00fdborov Solidarity, ale aj star\u00fdch odborov. A napr\u00edklad predseda t\u00fdchto \"\u0161t\u00e1tnych\" odborov\u00fdch zv\u00e4zov bol st\u00e1le na mieste v Przemysl POM. A na tomto volebnom stretnut\u00ed sa z\u00fa\u010dastnil aj spolu so mnou ako predseda zakladaj\u00faceho v\u00fdboru Solidarity z toho ist\u00e9ho pracoviska. Celkovo sa na stretnut\u00ed z\u00fa\u010dastnili z\u00e1stupcovia 35 pracov\u00edsk z Przemy\u015bla a Jaroslawi. S\u00e1la bola pln\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
Teoreticky mohli kandidova\u0165 aj predsedovia star\u00fdch odborov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, ale spravidla to nevyu\u017e\u00edvali. A tak napr\u00edklad predseda star\u00fdch odborov z POM Przemysl okam\u017eite vyhl\u00e1sil, \u017ee odstupuje a odovzd\u00e1va zastupovanie tohto pracoviska mne.<\/p>\n\n\n\n
Akoby sa zm\u00e4tok predsedov star\u00fdch odborov skon\u010dil niekde po troch mesiacoch, ke\u010f pominula neistota oh\u013eadom situ\u00e1cie v hnut\u00ed Solidarita. V tom \u010dase som u\u017e ako ved\u00faci Interven\u010dn\u00e9ho \u00faradu pri Region\u00e1lnej rade organizoval stretnutia prakticky vo v\u0161etk\u00fdch pracovn\u00fdch zariadeniach v Przemy\u015bli, ktor\u00e9 nevst\u00fapili do Odborov\u00e9ho zv\u00e4zu Solidarita v prvej f\u00e1ze, teda v t\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v spolo\u010denskej miestnosti v domove hluchonem\u00fdch. A bolo ich asi 150, tak\u017ee zamestnanci t\u00fdchto \u010fal\u0161\u00edch pracov\u00edsk sa rozhodli v hlasovan\u00ed: bu\u010f zostan\u00fa v star\u00fdch odboroch, alebo vst\u00fapia do Solidarity. A v\u0161etci hlasovali za Solidaritu, vr\u00e1tane predsedov star\u00fdch odborov, riadite\u013eov z\u00e1vodov a predsedov dru\u017estiev. Bolo to na prelome janu\u00e1ra a febru\u00e1ra 1981, ke\u010f u\u017e n\u00e1\u0161 zv\u00e4z za\u010dal naplno fungova\u0165 a mesiac \u010do mesiac z\u00edskaval masy \u010dlenov ako povestn\u00e1 snehov\u00e1 gu\u013ea. <\/p>\n\n\n\n
Vit:<\/strong><\/p>\n\n\n\nSpolu s Czesiekom Kijankom, ako predsedom Medzispojeneck\u00e9ho zakladaj\u00faceho v\u00fdboru NSZZ \"Solidarita\" v Przemy\u015bli, boli zvolen\u00ed traja podpredsedovia: Kazimierz Ziobro z Jaroslawi a Gienek Opacki a Andrzej Kucharski z Przemy\u015bla. Zvolen\u00e9 bolo aj predsedn\u00edctvo MKZ, ktor\u00e9 rokovalo hne\u010f po zasadnut\u00ed. Tejto skupine som predlo\u017eil nasleduj\u00faci n\u00e1vrh: \"D\u00e1my a p\u00e1ni, bolo by od v\u00e1s ve\u013emi pekn\u00e9, keby ste prijali tak\u00e9 uznesenie, \u017ee m\u00e1m pr\u00e1vo z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 sa na zasadnutiach predsedn\u00edctva s pr\u00e1vom vyjadri\u0165 svoj n\u00e1zor na dan\u00fa ot\u00e1zku, ale samozrejme bez pr\u00e1va hlasova\u0165, preto\u017ee nezastupujem pracovisko.\"<\/em> Predsedn\u00edctvo prijalo tak\u00e9to uznesenie. Od tohto momentu som u\u017e mohol ofici\u00e1lne zastupova\u0165 MKZ, hoci bez sedadla, bez technick\u00e9ho vybavenia a bez platby. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie bolo, \u017ee som mohol za\u010da\u0165 leg\u00e1lne kona\u0165 v r\u00e1mci predsedn\u00edctva.<\/p>\n\n\n\nV prvom rade sme sa sna\u017eili spolu s guvern\u00e9rom Przemyslu Andrzejom Wojciechowsk\u00fdm vy\u010dleni\u0165 priestory pre Solidaritu. Tak\u00e9to priestory n\u00e1m boli skuto\u010dne poskytnut\u00e9 v budove na Kamennom moste, pravda, o nie\u010do nesk\u00f4r. Dokonca sme dostali auto.<\/p>\n\n\n\n
<\/strong> 7) Informa\u010dn\u00e9 aktivity <\/strong><\/p>\n\n\n\nVit:<\/strong><\/p>\n\n\n\nNa \u010fal\u0161om stretnut\u00ed som upozornil predsedn\u00edctvo na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee \"zatia\u013e je na\u0161ou Achillovou p\u00e4tou informa\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165\".<\/em> Preto som navrhol vytvorenie n\u00e1\u0161ho odborov\u00e9ho \u010dasopisu. V tejto veci ma ve\u013emi podporil podpredseda Gienio Opacki. Hovorcom bol Wojciech \u0141ukaszek, tak\u017ee aj on t\u00fato my\u0161lienku ocenil. A tak vznikla \u0161tvor\u010dlenn\u00e1 redak\u010dn\u00e1 rada. Na za\u010diatku som pripravil vinetu, ktor\u00fa t\u00edm prijal. Ke\u010f sme dali dokopy obsah \u010d\u00edsla a pripravili ho do tla\u010de, nastal probl\u00e9m: kto podp\u00ed\u0161e prv\u00e9 \u010d\u00edslo menom? Ke\u010f\u017ee sa nikto neprihl\u00e1sil, navrhol som, aby sme ako autora uviedli redak\u010dn\u00fa radu, v mene ktorej by som sa podp\u00edsal. A to sme urobili s t\u00fdmto prv\u00fdm vydan\u00edm, ktor\u00e9 sme po vytla\u010den\u00ed poslali pod\u013ea distribu\u010dn\u00e9ho zoznamu ka\u017ed\u00e9mu v\u00fdboru pracoviska a do N\u00e1rodn\u00e9ho arch\u00edvu.<\/p>\n\n\n\nNa druh\u00fd de\u0148 za mnou pri\u0161iel Czesiu Kijanka s nev\u00f4\u013eou: \"Witek, nem\u00f4\u017ee\u0161 sa podp\u00edsa\u0165 do redak\u010dnej rady, lebo mi odbor\u00e1ri vy\u0161kriabu o\u010di.\" <\/em> No, tak\u017ee u\u017e \u010fal\u0161ie \u010d\u00edsla mali titulok: \"Redak\u010dn\u00fd t\u00edm\" s menami v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov redak\u010dnej rady. A tak to i\u0161lo a\u017e do chv\u00edle, ke\u010f bol Adam Szostkiewicz z u\u010dite\u013eskej sekcie odborov zvolen\u00fd za tla\u010dov\u00e9ho referenta a stal sa \u010dlenom redak\u010dnej rady \u010dasopisu. Odvtedy sa pod \u010d\u00edsla \u010dasopisu podpisoval s\u00e1m. <\/p>\n\n\n\n8) Interven\u010dn\u00fd \u00farad<\/strong><\/p>\n\n\n\n Adam:<\/strong><\/p>\n\n\n\nKe\u010f som bol \u010dlenom region\u00e1lneho v\u00fdkonn\u00e9ho org\u00e1nu pre juhov\u00fdchodn\u00fa oblas\u0165, bol som poveren\u00fd riaden\u00edm interven\u010dn\u00e9ho \u00faradu, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v region\u00e1lnom v\u00fdkonnom org\u00e1ne. Moja tov\u00e1re\u0148 ma vyslala pracova\u0165 tam ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 na dva dni. Svoju \u010dinnos\u0165 sme za\u010dali hne\u010f, ako regi\u00f3n dostal, ak si dobre pam\u00e4t\u00e1m, koncom decembra 1980 alebo za\u010diatkom janu\u00e1ra 1981, priestory v budove na Stone Bridge. Pam\u00e4t\u00e1m si, \u017ee za\u010diatky boli \u0165a\u017ek\u00e9 aj preto, \u017ee na \u0161tvrtom poschod\u00ed budovy boli ve\u013ek\u00e9 probl\u00e9my s k\u00faren\u00edm. Od za\u010diatku sme v\u0161ak za\u010dali pracova\u0165 pomerne intenz\u00edvne. Viacer\u00ed pr\u00e1vnici n\u00e1m nezi\u0161tne pom\u00e1hali (vr\u00e1tane Ryszarda G\u00f3ralu, Stefana Czejkowsk\u00e9ho a Zygmunta Ko\u015bciuka) a my sme sa ujali str\u00e1n. Pr\u00edpady, ktor\u00e9 sa k n\u00e1m dostali a v ktor\u00fdch sme zasahovali, boli r\u00f4zneho druhu.<\/p>\n\n\n\n
\u00darad sa samozrejme zameral najm\u00e4 na z\u00e1sahy t\u00fdkaj\u00face sa \u010dlenov odborov. V\u00e4\u010d\u0161inou teda i\u0161lo o z\u00e1le\u017eitosti odborov, ako aj o ot\u00e1zky pracovn\u00edkov na pracovisk\u00e1ch, napr. o pride\u013eovanie bytov. Neodborov\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti boli zdanlivo druhorad\u00e9, ale tie\u017e d\u00f4le\u017eit\u00e9 a \u010dasto ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. Obr\u00e1tilo sa na n\u00e1s mnoho \u013eud\u00ed mimo odborov, ktor\u00ed sa c\u00edtili by\u0165 ukrivden\u00ed komunistick\u00fdm syst\u00e9mom po\u010das mnoh\u00fdch rokov. Vedeli, \u017ee Solidarita je jedinou opoz\u00edciou vo\u010di \u0161t\u00e1tnym org\u00e1nom, a preto h\u013eadali pomoc pr\u00e1ve u n\u00e1s. Ako by sme to mohli odmietnu\u0165? Na n\u00e1\u0161 \u00farad priniesli pr\u00edslu\u0161n\u00fa dokument\u00e1ciu za posledn\u00fdch 20 alebo 25 rokov a verili, \u017ee v\u010faka na\u0161ej intervencii m\u00f4\u017eu napr\u00edklad z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165 nie\u010do, \u010do stratili v d\u00f4sledku rozhodnut\u00ed \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov. A pokia\u013e je to mo\u017en\u00e9<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
dostali pomoc od na\u0161ich pr\u00e1vnikov. \u010casto i\u0161lo aj o pr\u00edpady t\u00fdkaj\u00face sa napr\u00edklad poskytovania d\u00e1vok okolit\u00fdmi obcami ve\u013emi n\u00edzkopr\u00edjmov\u00fdm osob\u00e1m. Solidarita individu\u00e1lnych po\u013enohospod\u00e1rov bola e\u0161te len v plienkach, tak\u017ee sme sa museli zaobera\u0165 aj tak\u00fdmito pr\u00edpadmi. Popularita Interven\u010dn\u00e9ho \u00faradu spo\u010d\u00edvala samozrejme aj v tom, \u017ee sme poskytovali pomoc \u00faplne zadarmo.<\/p>\n\n\n\n
Tu mus\u00edm prizna\u0165, \u017ee vz\u0165ahy n\u00e1\u0161ho interven\u010dn\u00e9ho \u00faradu so z\u00e1stupcami \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov boli dobr\u00e9, vecn\u00e9. Neboli sme potla\u010den\u00ed. V okamihu, ke\u010f \u00farady uznali zakladaj\u00faci v\u00fdbor juhov\u00fdchodn\u00e9ho regi\u00f3nu NSZZ \"Solidarita\", akoby dostali pokyn zhora: \"dajte im, \u010do chc\u00fa\". Mo\u017eno si samozrejme domyslie\u0165, \u017ee doplnkom tejto smernice bol z\u00e1ver: \"a oni sa dorazia sami\". Ale to je sk\u00f4r nesk\u00f4r. Na za\u010diatku, v mesiacoch janu\u00e1r a\u017e apr\u00edl 1981, sme dostali dobr\u00fa pomoc. Na na\u0161e listy sa v\u017edy odpovedalo, veci sa rie\u0161ili. Jedn\u00fdm slovom, brali n\u00e1s v\u00e1\u017ene. Na rozhovory n\u00e1s prij\u00edmal przemysk\u00fd gubern\u00e1tor Andrzej Wojciechowski a raz alebo dvakr\u00e1t pri\u0161iel na na\u0161e stretnutia aj prv\u00fd tajomn\u00edk oblastn\u00e9ho v\u00fdboru PZPR Zdzislaw Drewniowski.<\/p>\n\n\n\n
9) Pomoc pri organizovan\u00ed vidieckej solidarity<\/strong> <\/p>\n\n\n\nVit:<\/strong><\/p>\n\n\n\nKe\u010f sa n\u00e1\u0161 odborov\u00fd zv\u00e4z za\u010dal rozv\u00edja\u0165 na \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161om po\u010dte pracov\u00edsk, po\u017eiadal som predsedn\u00edctvo region\u00e1lnej rady o povolenie, aby som pomohol organizova\u0165 Vidiecku solidaritu medzi jednotliv\u00fdmi po\u013enohospod\u00e1rmi. Tvrdil som, \u017ee na interven\u010dn\u00fd \u00farad prich\u00e1dza ve\u013ea dedin\u010danov so svojimi typicky po\u013enohospod\u00e1rskymi, typicky vidieckymi probl\u00e9mami. Dostal som toto povolenie, a tak som za\u010dal chodi\u0165 po okolit\u00fdch dedin\u00e1ch. Organizoval som stretnutia s po\u013enohospod\u00e1rmi, na ktor\u00fdch som ich nab\u00e1dal, aby sa organizovali pod\u013ea vzoru Solidarity na pracovisk\u00e1ch. Vysvetlil som mu, \u017ee cel\u00e9 hnutie Solidarita je o tom, \u017ee je ak\u00fdmsi hostite\u013eom vo svojom vlastnom dome. Preto sa mus\u00edte organizova\u0165, voli\u0165 svojich z\u00e1stupcov a spolo\u010dne h\u00e1ji\u0165 svoje z\u00e1ujmy, preto\u017ee nikto in\u00fd to neurob\u00ed. Obyvatelia miest pracuj\u00faci na pracovisk\u00e1ch bud\u00fa bojova\u0165 za probl\u00e9my svojich zamestnancov, bud\u00fa br\u00e1ni\u0165 svoje z\u00e1ujmy a z\u00e1ujmy svojich rod\u00edn.<\/p>\n\n\n\n
A tak to i\u0161lo \u010falej, ni\u0165 dohody n\u00e1\u0161ho zv\u00e4zu s odbormi, ktor\u00e9 pr\u00e1ve vznikali v mnoh\u00fdch dedin\u00e1ch Przemy\u0161lsk\u00e9ho vojvodstva. Bolo to za\u010diatkom janu\u00e1ra 1981, ke\u010f sa v Ustrzykoch Doln\u00fdch konal \u0161trajk po\u013enohospod\u00e1rov. Predsedn\u00edctvo ma vtedy poverilo, aby som tam i\u0161iel v mene zakladaj\u00faceho v\u00fdboru juhov\u00fdchodn\u00e9ho regi\u00f3nu NSZZ \"Solidarita\".<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
10) na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok v predsedn\u00edctve region\u00e1lnej rady. <\/strong><\/p>\n\n\n\nVit:<\/strong><\/p>\n\n\n\nAk si dobre pam\u00e4t\u00e1m, na apr\u00edlovom zasadnut\u00ed region\u00e1lneho v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru, teda za pr\u00edtomnosti z\u00e1stupcov v\u0161etk\u00fdch pracov\u00edsk, niekto navrhol, aby som bol zvolen\u00fd do predsedn\u00edctva v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru. V tom \u010dase som nie\u010do p\u00edsal v s\u00eddle regi\u00f3nu, ke\u010f ma zavolali do zasada\u010dky. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee som bol zvolen\u00fd hlasovan\u00edm, pri\u010dom jeden \u010dlen sa zdr\u017eal hlasovania. Tak som sa stal jedn\u00fdm z legit\u00edmnych, ofici\u00e1lnych z\u00e1stupcov Rady juhov\u00fdchodn\u00e9ho regi\u00f3nu odborov\u00e9ho zv\u00e4zu NSZZ Solidarita. Navy\u0161e som dostal miesto zamestnanca region\u00e1lnej rady na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok, ke\u010f\u017ee predt\u00fdm som pracoval zadarmo, bez n\u00e1roku na mzdu.<\/p>\n\n\n\n
Za\u010dal som teda pravidelne cestova\u0165 slu\u017eobn\u00fdm autom (m\u00f4j brat Adam s\u00fahlasil, \u017ee mi bude robi\u0165 \u0161of\u00e9ra) do Gdanska a Var\u0161avy, aby som zhroma\u017edil v\u0161etky potrebn\u00e9 materi\u00e1ly a inform\u00e1cie, ako aj na konferencie s Lechom Wa\u0142\u0119som. Mojou \u00falohou bolo tie\u017e priv\u00e1dza\u0165 na stretnutia v Przemy\u015bli v\u00fdznamn\u00e9 osoby z opozi\u010dn\u00e9ho sveta. Boli to zn\u00e1mi \u013eudia, ktor\u00ed mali \u010do poveda\u0165 a ktor\u00ed si z\u00edskali ve\u013ek\u00fd re\u0161pekt v opoz\u00edcii a odborovej komunite. Napr\u00edklad redaktor Kisielewski, Zbigniew Romaszewski, Jacek Kuro\u0144 alebo Adam Michnik, ktor\u00fd mimochodom e\u0161te nezradil ide\u00e1ly Solidarity, ako to urobil po stretnutiach pri okr\u00fahlom stole.<\/p>\n\n\n\n
Preto som do Przemy\u015bla priviedol zn\u00e1me odborov\u00e9 osobnosti, zorganizoval som pre nich stretnutia s \u010dlenmi odborov, zabezpe\u010dil som im priestory a tie\u017e ist\u00fd druh ochrany. Rovnako d\u00f4le\u017eitou \u00falohou pre m\u0148a bolo zavies\u0165 odbor\u00e1rsku tla\u010d, preto\u017ee Mazovsko a Gdansk tla\u010dili na pln\u00e9 obr\u00e1tky a my v Przemy\u015bli sme mali len rozmno\u017eova\u010dku.<\/p>\n\n\n\n
Raz za mnou pri\u0161iel Marek Kaminski, ktor\u00fd pracuje v grafickom z\u00e1vode, a hovor\u00ed:
\"\u010co sa tu zahr\u00e1vate s duplik\u00e1torom. Potrebujete tla\u010diare\u0148.\"<\/em> Po\u017eiadal som ho teda o pomoc, aby tak\u00fato tla\u010diare\u0148 do Przemy\u015bla priviedol. Podarilo sa n\u00e1m to a v budove na Barskej ulici sme zriadili tla\u010diare\u0148. Mali sme tam tri tla\u010diarne. O tla\u010di som ni\u010d nevedel, ale Marek n\u00e1m pomohol. Nau\u010dil ma, ako rozvrhn\u00fa\u0165 tla\u010diarensk\u00fa ceruzku, nau\u010dil ma, ako p\u00edsa\u0165. V\u010faka tomu by \u010dasopis n\u00e1\u0161ho regi\u00f3nu u\u017e mohol vyzera\u0165 atrakt\u00edvnej\u0161ie a profesion\u00e1lnej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n11) Dr\u00e1ma z 13. decembra 81.<\/strong><\/p>\n\n\n\nAdam:<\/strong><\/p>\n\n\n\nA nakoniec pri\u0161la dr\u00e1ma 13. decembra 1981. V noci ma zatkli. Pri\u0161li si pre m\u0148a do n\u00e1\u0161ho bytu o 24:42. Hoci sme tak\u00fato eventualitu o\u010dak\u00e1vali, dokonca sme o nej \u010dasto hovorili, zavedenie stann\u00e9ho pr\u00e1va a zatknutie bolo pre n\u00e1s \u0161okom. Nevedeli sme, kam n\u00e1s zaved\u00fa a ako to skon\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Spolu s nieko\u013ek\u00fdmi \u010fal\u0161\u00edmi odbor\u00e1rmi ma viedli po dvore ved\u013ea budovy Bezpe\u010dnostnej slu\u017eby na ulici St John's Street. Nebolo to ve\u013ea metrov od domu, kde sme b\u00fdvali. Videl som stenu n\u00e1\u0161ho bytu, ktor\u00e1 susedila s t\u00fdmto dvorom, a na\u0161u mamu, ako sa pozer\u00e1 z okna. Ke\u010f ma viedli do budovy SB, t\u00e1pala vo mne jedin\u00e1 ot\u00e1zka: Je tam m\u00f4j brat Witek? Spolo\u010densk\u00e1 miestnos\u0165 bola pln\u00e1 \u013eud\u00ed. U\u017e tam bol, preto\u017ee ho predt\u00fdm zrolovali. Videl som ho sch\u00falen\u00e9ho v rohu miestnosti. <\/strong><\/p>\n\n\n\nWit<\/strong>:<\/p>\n\n\n\nNechali n\u00e1s tam a\u017e do r\u00e1na. Na \u00fasvite n\u00e1s po jednom viedli v rade eses\u00e1kov k \u010dakaj\u00facemu autobusu. Na\u0161\u0165astie pre n\u00e1s nevytvorili \"cestu zdravia\". Ke\u010f sa autobus vydal na cestu, v hlav\u00e1ch sa n\u00e1m neust\u00e1le vyn\u00e1rala ot\u00e1zka: Kam n\u00e1s vezm\u00fa? Nie je to pre Sovietov, pre \"biele medvede\"? A\u017e ke\u010f autobus pre\u0161iel most a odbo\u010dil doprava, smerom na Pra\u0142kowiec a Krasiczyn - vyd\u00fdchol som si. Znamenalo to, \u017ee m\u00e1 \u0161ancu na pre\u017eitie.<\/p>\n\n\n\n
Zrejme sme i\u0161li smerom na Bieszczady. Uh\u00e1dli sme, \u017ee ideme do najbli\u017e\u0161ej v\u00e4znice, teda do Uheriec. Chlapci v\u0161ak nestratili duchapr\u00edtomnos\u0165. Niekto prepa\u0161oval ceruzku a nieko\u013eko listov papiera. Nap\u00edsali sme na ne, \u017ee aktivistov Solidarity z Przemy\u015bla odv\u00e1\u017eaj\u00fa do v\u00e4znice v Uherciach. Podarilo sa n\u00e1m ich vyhodi\u0165 z okna napriek tomu, \u017ee vzadu a vpredu sedelo nieko\u013eko eses\u00e1kov s automatmi. Neviem, \u010do jeden z nich povedal Stasi P\u0142atkovi, \u017ee zrazu vysko\u010dil na nohy, roztrhol si ko\u0161e\u013eu na hrudi a stra\u0161ne kri\u010dal: \"Tak ma zastre\u013e, ty hajzle! Strie\u013eajte, na \u010do \u010dak\u00e1te!<\/em><\/p>\n\n\n\nU\u017e ideme k tejto v\u00e4znici v Uherciach. Obrovsk\u00e1 plocha, jedna \u017eelezn\u00e1 mrie\u017eka, dvojmetrov\u00e1 medzera a hne\u010f \u010fal\u0161ia mrie\u017eka. Str\u00e1\u017ene ve\u017ee medzi mre\u017eami. Ved\u00fa n\u00e1s hus\u00edm pochodom dovn\u00fatra. Kr\u00e1\u010dame popri rade str\u00e1\u017ecov s pu\u0161kami v ruk\u00e1ch, ktor\u00ed stoja oddelene a po ich boku \u0161tek\u00e1 vl\u010diak. Sc\u00e9na ako z filmu o nacistick\u00fdch t\u00e1boroch smrti. Na\u0161\u0165astie ani tu pre n\u00e1s nevytvorili \"cestu zdravia\". Povedal som bratovi: Zosta\u0148 pri mne, Adame, mo\u017eno sa potom nerozdel\u00edme<\/em>.<\/p>\n\n\n\nAdam:<\/strong><\/p>\n\n\n\nUvedomil som si, \u017ee do jednej cely ich umiestnili dev\u00e4\u0165. Pres\u0165ahovali sme sa, aby sme boli v jednej deviatke. A podarilo sa. Umiestnili n\u00e1s do toho ist\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n
Vit: <\/strong><\/p>\n\n\n\nAle aj tak sa to m\u00f4\u017ee pokazi\u0165. Ke\u010f sme vo\u0161li do cely, dvere za nami boli zamknut\u00e9, ale po chv\u00edli z\u00e1mok op\u00e4\u0165 zarachotil a vo dver\u00e1ch st\u00e1l str\u00e1\u017enik. - V cele je o jedn\u00e9ho viac!<\/em> - zakri\u010dal rozkazova\u010dne. No, a op\u00e4\u0165 ten strach, \u017ee sa roz\u00eddeme. Ale zrazu sa na n\u00e1s pozrel Jaroslav Kryk, ktor\u00fd st\u00e1l ved\u013ea n\u00e1s, a pomaly vy\u0161iel z cely. Nad\u00fdchli sme sa. <\/p>\n\n\n\n<\/p>\n\n\n\n
Marius:<\/strong><\/p>\n\n\n\nTie papieriky vyhoden\u00e9 z okna autobusu sa na druh\u00fd de\u0148 nejak\u00fdm sp\u00f4sobom dostali k aktivistom Solidarity v Lesku a prostredn\u00edctvom nich aj ku mne. I\u0161iel som teda do Uherca, aby som zistil, \u010di s\u00fa tam Witek a Adam. Na mieste som dostal tak\u00e9to potvrdenie a povolenie vidie\u0165 ich. S prekvapen\u00edm som si v\u0161imol, \u017ee na nich nie s\u00fa \u017eiadne zn\u00e1mky poruchy. Dokonca \u017eartovali, \u017ee by sme si mohli vymeni\u0165 oble\u010denie a jeden z nich by mohol po skon\u010den\u00ed prehliadky opusti\u0165 v\u00e4zenie namiesto m\u0148a. <\/p>\n\n\n\n
Druh\u00fdkr\u00e1t som ich pri\u0161iel nav\u0161t\u00edvi\u0165 na \u0160tedr\u00fd de\u0148 spolu s man\u017eelkou. V decembri boli dozorcovia k internovan\u00fdm aktivistom e\u0161te dos\u0165 zhovievav\u00ed, tak\u017ee sme bez probl\u00e9mov dostali povolenie na n\u00e1v\u0161tevu. Od janu\u00e1ra sa v\u0161ak nezriedka st\u00e1valo, \u017ee n\u00e1v\u0161tevy boli rodin\u00e1m odopret\u00e9. Na \u0160tedr\u00fd ve\u010der sme im priniesli bor\u0161\u010d s raviolou v termoske. Bol to pre n\u00e1s ve\u013emi doj\u00edmav\u00fd \u0160tedr\u00fd ve\u010der. <\/p>\n\n\n\n
Adam:<\/strong><\/p>\n\n\n\nPo \u0161tyridsiatich d\u0148och hyn\u00faceho v\u00e4zenia a k\u0155menia odpornou ka\u0161ou s \u010dervami za\u010dali \u013eud\u00ed postupne p\u00fa\u0161\u0165a\u0165 von. Niekedy v marci nastal okamih, ke\u010f sme v tej cele zostali len my dvaja a m\u00f4j brat. Koncom marca prepustili aj m\u0148a a Viteka odviedli do in\u00e9ho v\u00e4zenia.<\/p>\n\n\n\n
Vit:<\/strong><\/p>\n\n\n\nZ Uherca ma odviezli do v\u00e4znice v Novom \u0141upk\u00f3we, potom do Za\u0142\u0119\u017cu pri Rzeszowe a nakoniec do Kielc. A prepusten\u00fd som bol a\u017e 17. novembra. Ka\u017edop\u00e1dne v dokumente klamali a nap\u00edsali, \u017ee ma prepustili o dva dni sk\u00f4r. A pr\u00e1ve 15. novembra ma pri\u0161la nav\u0161t\u00edvi\u0165 na\u0161a mama spolu s Andrzejom Tumidajsk\u00fdm a e\u0161te niek\u00fdm. Pri br\u00e1ne im v\u0161ak str\u00e1\u017ecovia povedali, \u017ee v tento de\u0148 sa n\u00e1v\u0161tevy nekonaj\u00fa. Len dodato\u010dn\u00e1 pomsta.<\/p>\n\n\n\n
Svetlej\u0161ou str\u00e1nkou tejto v\u00e4zenskej sk\u00fa\u0161ky bolo, \u017ee aktivisti Solidarity, ktor\u00ed boli na slobode, na n\u00e1s nezabudli. Pam\u00e4tala na n\u00e1s aj przemysk\u00e1 diec\u00e9za, v mene ktorej Mons. Stanis\u0142aw Czenczek zorganizoval vo farnosti Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice v Przemy\u015bli V\u00fdbor pomoci pre internovan\u00fdch aktivistov Solidarity. Tak\u017ee sme boli podporovan\u00ed norm\u00e1lnym, dobr\u00fdm jedlom v bal\u00ed\u010dkoch, ktor\u00e9 n\u00e1m prin\u00e1\u0161ali. Pote\u0161ila n\u00e1s aj dobre organizovan\u00e1 pomoc pre na\u0161e rodiny, ktor\u00e9 podporili bal\u00ed\u010dkami aj na\u0161i kolegovia zo Solidarity na slobode. <\/p>\n\n\n\n
Adam:<\/strong><\/p>\n\n\n\nPo prepusten\u00ed som bol tie\u017e akt\u00edvny vo v\u00fdbore otca Czenczeka. Bezpe\u010dnostn\u00e1 pol\u00edcia n\u00e1m v\u0161ak nedala pokoj. Vr\u00e1til som sa do pr\u00e1ce v POM, ale ka\u017ed\u00fa stredu mi riadite\u013e pripom\u00ednal, \u017ee o tretej popoludn\u00ed sa mus\u00edm dostavi\u0165 na velite\u013estvo bezpe\u010dnostnej slu\u017eby. A tam sa zo m\u0148a neust\u00e1le sna\u017eili dosta\u0165 inform\u00e1cie o mojich kolegoch, ktor\u00ed boli akt\u00edvni v podzem\u00ed Solidarity. Witek bol podobne ob\u0165a\u017eovan\u00fd. Mali sme toho dos\u0165 a rozhodli sme sa emigrova\u0165. Ja som i\u0161iel do USA a Witek si vybral Kanadu. Po\u013esko n\u00e1m ch\u00fdbalo, a ke\u010f sa no\u010dn\u00e1 mora komunizmu skon\u010dila, radi sme sa vr\u00e1tili do na\u0161ej krajiny.<\/p>\n\n\n\n
Rozhovor viedol a upravil Jacek Borz\u0119cki<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Powstawanie \u201eSolidarno\u015bci\u201d w Przemy\u015blu \u2013 na przyk\u0142adzie dzia\u0142alno\u015bci braci Siwc\u00f3w: Wita, Mariusza i Adama 1) Pocz\u0105tki dzia\u0142alno\u015bci opozycyjnej Wita Siwca . Z ENCYKLOPEDII SOLIDARNO\u015aCI IPN Wit Eugeniusz Siwiec, ur. 13 VII 1952 w Przemy\u015blu. Absolwent Technikum Rolniczo-\u0141\u0105karskiego w Przemy\u015blu (1972). 1974\u20131975 nauczyciel w SP w Sielnicy, 1976\u20131977 https:\/\/encysol.pl\/es\/encyklopedia\/biogramy\/18628,Siwiec-Wit-Eugeniusz.html?search=792082169 . Od autora: Jak wiadomo, w rezultacie masowych strajk\u00f3w robotniczych w czerwcu 1976 roku, […]<\/p>","protected":false},"author":4,"featured_media":6794,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[36,14],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2032"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2032"}],"version-history":[{"count":15,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2032\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6799,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2032\/revisions\/6799"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/6794"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2032"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2032"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2032"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/wp-content\/uploads\/2022\/11\/encykl-sol.-5.jpg\")
<\/a><\/figure>