{"id":2030,"date":"2022-10-21T20:06:14","date_gmt":"2022-10-21T20:06:14","guid":{"rendered":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/?p=2030"},"modified":"2022-11-21T11:55:58","modified_gmt":"2022-11-21T11:55:58","slug":"jan-karus","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/jan-karus\/","title":{"rendered":"Jan Karus"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/a><\/figure>
\n

Z ENCYKLOP\u00c9DIE SOLIDARITY IPN<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jan Karu\u015b, naroden\u00fd 16. septembra 1941 v Tapine pri Jaroslawi. Absolvoval odborn\u00e9 u\u010dili\u0161te v Jaroslawi (1958). 1958-1961, 1963-1966, 1973-1975 pracoval na rodi\u010dovskom hospod\u00e1rstve, 1961-1963 vojensk\u00e1 slu\u017eba.https:\/\/encysol.pl\/es\/encyklopedia\/biogramy\/23195,Karus-Jan.html<\/a><\/p>\n<\/div><\/div>\n\n\n\n

.<\/p>\n\n\n\n

Jan Karus<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Po\u013enohospod\u00e1r z obce Tapin v obci Rokietnica v okrese (b\u00fdvalom vojvodstve) Przemy\u015bl. V\u00fdznamn\u00fd protikomunistick\u00fd aktivista a organiz\u00e1tor odborov\u00e9ho zv\u00e4zu samostatne hospod\u00e1riacich ro\u013en\u00edkov. Predseda Region\u00e1lnej rady Odborov\u00e9ho zv\u00e4zu Solidarita RI v Przemy\u0161lskom vojvodstve a z\u00e1rove\u0148 predseda Rev\u00edznej komisie N\u00e1rodnej rady v roku 1982 a podpredseda N\u00e1rodnej rady po roku 1988).<\/em><\/p>\n\n\n\n

 <\/em>***<\/p>\n\n\n\n

Situ\u00e1cia na vidieku, ako aj v celej krajine, bola \u010doraz hor\u0161ia. Najhor\u0161ie bolo, \u017ee tento z\u00e1kon, ktor\u00fd komunisti prijali v roku 1975, zru\u0161il dekr\u00e9t o pozemkovej reforme. A pr\u00e1ve v \u010dase, ke\u010f vznikali robotn\u00edcke odbory, vznikol koncom roka 1980 v Krakove zv\u00e4z po\u013enohospod\u00e1rov. Zmobilizoval som tu nieko\u013eko \u013eud\u00ed, odi\u0161iel som do Krakova a zaregistroval tam n\u00e1\u0161 zv\u00e4z. Po\u010das m\u00f4jho pobytu v Krakove sa vo Var\u0161ave konal prv\u00fd zakladaj\u00faci kongres a pr\u00e1ve tam sa to za\u010dalo rozbieha\u0165.<\/p>\n\n\n\n

 Ro\u013en\u00edcky \u0161trajk v Rzeszowe a registr\u00e1cia odborov<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nesk\u00f4r, ke\u010f sa v roku 1981 konal \u0161trajk v Rzeszowe, sme zvolili vojvodsk\u00fa radu. Bol to Celopo\u013esk\u00fd zakladaj\u00faci v\u00fdbor, na \u010dele ktor\u00e9ho bol J\u00e1n Kulaj a ja som bol jeho z\u00e1stupca. Vtedy sme sa pripojili k skupine robotn\u00edkov a zorganizovali sme \u0161trajk ro\u013en\u00edkov v Rzeszowe. Prevzali sme budovu oproti v\u00fdboru PZPR, teraz je tam univerzita (mysl\u00edm, \u017ee to bol Dom \u017eelezni\u010diarov). Nesk\u00f4r sa k n\u00e1m pridali po\u013enohospod\u00e1ri z cel\u00e9ho Po\u013eska. Na\u0161imi poradcami boli Ostafil, Dyka, profesor Stelmachowski, Banaszkiewicz a przemysk\u00fd pomocn\u00fd biskup Blaszkiewicz. Biskup tam sedel s nami a nikto sa o \u0148om nezmienil.<\/p>\n\n\n\n

Po\u010das tohto \u0161trajku som predsedal trom v\u00fdborom, vr\u00e1tane v\u00fdboru pre cirkevn\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti, ktor\u00e9ho poradcom bol biskup Blaszkiewicz. Nesk\u00f4r do\u0161lo k h\u00e1dke medzi mnou a Wa\u0142\u0119som, bolo to v z\u00e1vode WSK, preto\u017ee Wa\u0142\u0119sa poh\u0155davo povedal, \u017ee \"nech\u00e1me ro\u013en\u00edkov zalo\u017ei\u0165 zdru\u017eenie\". Tak\u017ee medzi nami bola tak\u00e1 vojna, preto\u017ee som s n\u00edm cestoval po z\u00e1vodoch v Rzeszowe. Wa\u0142\u0119sa, Gierek a Lis chceli, aby sme r\u00fdchlo podp\u00edsali Rzeszowsko-ustrzysk\u00e9 dohody. Ke\u010f sa bl\u00ed\u017eil \u010das podpisu zmluvy, vstal som a povedal: \"Po\u010d\u00favajte, p\u00e1ni! Na\u010do n\u00e1m je podp\u00edsanie tejto dohody, ke\u010f ju nepodp\u00ed\u0161eme za na\u0161ich podmienok, ale za ich podmienok. Ve\u010f ich parlamentn\u00e9 uznesenie z roku 1975 zru\u0161ilo dekr\u00e9t o pozemkovej reforme a \u00farady m\u00f4\u017eu ka\u017ed\u00e9mu zobra\u0165 p\u00f4du a robi\u0165 si s \u0148ou, \u010do chc\u00fa.\"<\/p>\n\n\n\n

\u013dudia to zachytili a povedali: \"Nepodp\u00ed\u0161eme!\" Trvalo to tri dni. Ciosek sa st\u00e1le br\u00e1nil \u00fastupku a ja som povedal: \"P\u00e1n minister, takto to nejde.\" Nesk\u00f4r sa n\u00e1m podarilo presved\u010di\u0165 o na\u0161om odpore aj Jasia Kulaja. Wa\u0142\u0119sa sa stra\u0161ne rozhor\u010doval nad t\u00fdm, pre\u010do sme nechceli podp\u00edsa\u0165, \"lebo u\u017e mohol by\u0165 mier\". A Gieremek bol tak\u00fd dotierav\u00fd, tak ve\u013emi na n\u00e1s tla\u010dil, aby sme podp\u00edsali dohodu a ukon\u010dili \u0161trajk, \u017ee som to nakoniec nevydr\u017eal: chytil som ho za golier, vytiahol som ho von a dal som mu na zadok. Nikdy mi to nezabudol.<\/p>\n\n\n\n

Bolo to niekedy v noci 18. febru\u00e1ra 1981, ke\u010f sme kone\u010dne dohodli podstatn\u00e9 veci a podp\u00edsali dohodu. A\u017e na to, \u017ee som st\u00e1le \u010d\u00edtal list o z\u00e1mere. Pokra\u010dovali sme v predkladan\u00ed nieko\u013ek\u00fdch \u017eiadost\u00ed o registr\u00e1ciu, ktor\u00e9 zamietli. Nakoniec sme v marci mali kongres v Poznani, kde bol Jasio Ku\u0142aj zvolen\u00fd za predsedu n\u00e1rodn\u00e9ho zv\u00e4zu a ja za predsedu n\u00e1rodnej rev\u00edznej komisie. A tak to pokra\u010dovalo a\u017e do m\u00e1ja, k\u00fdm nakoniec nezaregistrovali Zv\u00e4z solidarity samostatne hospod\u00e1riacich ro\u013en\u00edkov.<\/p>\n\n\n\n

V r\u00e1mci odborov sme podporovali najm\u00e4 sliezskych robotn\u00edkov. V Tuczempy sme zorganizovali (organizoval to zosnul\u00fd Mietek Stopyra) n\u00e1kup po\u013enohospod\u00e1rskych produktov, nez\u00e1visl\u00fd od \u00faradov a GS, ktor\u00e9 sme potom poslali \u0161trajkuj\u00facim robotn\u00edkom. Na k\u00fapu sme prispeli sami a \u013eudia prispeli peniazmi a niekto ju nesk\u00f4r previezol do Sliezska. To bola na\u0161a najv\u00e4\u010d\u0161ia akcia, ktor\u00e1 trvala prakticky a\u017e do stann\u00e9ho pr\u00e1va. Dnes si na to u\u017e takmer nikto nechce spom\u00edna\u0165.<\/p>\n\n\n\n

 \u010cinnosti v r\u00e1mci vojnov\u00e9ho stavu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Po\u010das vojnov\u00e9ho stavu som bol internovan\u00fd a v\u00e4znen\u00fd v Uherciach a \u0141upk\u00f3we. Ke\u010f som sa 17. m\u00e1ja 1982 dostal von, hne\u010f na druh\u00fd de\u0148 som nav\u0161t\u00edvil svojich kolegov (vr\u00e1tane J\u00f3zsefa \u015alisza, tie\u017e Gabrysa vo Var\u0161ave) s n\u00e1vrhom nie\u010do zorganizova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

S Marekom Kuchcinsk\u00fdm sme cestovali po farnostiach a prosili \u013eud\u00ed, aby priniesli potraviny pre rodiny internovan\u00fdch a prenasledovan\u00fdch. K\u0148azi ohlasovali na\u0161u v\u00fdzvu a \u013eudia prin\u00e1\u0161ali jedlo. V Przemy\u015bli sme mali sklad potrav\u00edn v kl\u00e1\u0161tore sestier benedikt\u00ednok (vo farnosti). V Przemy\u015bli sme mali sklad potrav\u00edn v kl\u00e1\u0161tore sestier benedikt\u00ednok (vo farnosti Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice). Vo Var\u0161ave sme zalo\u017eili neform\u00e1lnu skupinu v kostole otca Bijaka vo Wilan\u00f3we, kde sme sa stret\u00e1vali raz mesa\u010dne. \u010coskoro sme za\u010dali vyd\u00e1va\u0165 aj pamflety proti komunistickej diktat\u00fare. M\u00f4j syn, ktor\u00fd vtedy chodil do 6. triedy, nosil tieto bro\u017e\u00farky od otcov karmelit\u00e1nov z Krakova. Adam Szostkiewicz, ktor\u00fd bol so mnou v\u00e4znen\u00fd po\u010das intern\u00e1cie a nesk\u00f4r sa pres\u0165ahoval z Przemy\u015bla do Krakova, n\u00e1m tam nosil t\u00fato \"bibulu\" a knihy z podzemn\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed. Chodili za mnou moji kolegovia. Ke\u010f niekto z farm\u00e1rov pri\u0161iel za biskupom Tokarczukom, musel \u00eds\u0165 so mnou. Mal som na to tak\u00fd \"monopol\". Pri\u0161iel sem aj Wiesiek K\u0119cik. Tak\u017ee sme boli tak\u00e1 ak\u010dn\u00e1 skupina.<\/p>\n\n\n\n

Bezpe\u010dnostn\u00e1 slu\u017eba si ma \"v\u00e1\u017eila\", preto\u017ee nebolo t\u00fd\u017ed\u0148a, aby mi nepreh\u013eadali dom. A nebolo t\u00fd\u017ed\u0148a, aby ma nezavreli. Je to smie\u0161ne, ale na tieto n\u00e1jazdy som si tak zvykol, \u017ee ak tam neboli viac ako t\u00fd\u017ede\u0148, akoby som nie\u010do zme\u0161kal. A moja \u017eena bola vtedy mlad\u00e1, ke\u010f v\u0161etko vyrazili zo skr\u00ed\u0148, r\u00e1no to d\u00e1vala dokopy. A ko\u013ekokr\u00e1t v noci pri\u0161li a odviedli ma. A tak to bolo cel\u00fd \u010das, aj ke\u010f ni\u010d nena\u0161li a ja som mal duplik\u00e1tor, ale bol dobre skryt\u00fd. Nesk\u00f4r sme duplik\u00e1tor odviezli s Marekom Kuchcinsk\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n

 Exped\u00edcia za \"hodv\u00e1bnym papierom\"<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Spolu s Marekom Kuchci\u0144sk\u00fdm sme chodili aj do Krzeszowic-Czarny za Krakovom, do kl\u00e1\u0161tora otcov albertinov, odkia\u013e sme prin\u00e1\u0161ali \"bibulu\" a knihy o podzem\u00ed. Prich\u00e1dzali tam aj herci a kult\u00farna smot\u00e1nka Krakova. Konali sa tam aj \u0161kolenia. Raz sme sa tam s Marekom viezli v jeho starej toyote a len z\u00e1zrakom sme sa vr\u00e1tili bez zranen\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

R\u00e1no sme pr\u00e1ve nalo\u017eili auto bro\u017e\u00farami a knihami, preto\u017ee po ra\u0148ajk\u00e1ch sme mali od\u00eds\u0165 do P\u0159emy\u0161lu, ke\u010f zrazu tajn\u00e1 pol\u00edcia vo svojich \"bojov\u00fdch\" aut\u00e1ch vyrazila na kl\u00e1\u0161torn\u00fd kopec a osvetlila kl\u00e1\u0161tor leteck\u00fdmi reflektormi. Na\u0161\u0165astie sme st\u00e1li za kl\u00e1\u0161torom, tak\u017ee sme r\u00fdchlo zi\u0161li po \u0161trkovej ceste z kopca, pre\u010d od policajn\u00fdch \u00e1ut. B\u00e1li sme sa \u00eds\u0165 po asfaltovej ceste do Krzeszow\u00edc a po hlavnej ceste z Katov\u00edc, preto\u017ee tam tajn\u00e1 pol\u00edcia ur\u010dite zablokovala cestu. Do Krakova sme sa rad\u0161ej vybrali cez l\u00faky a po\u013en\u00e9 cesty do Opatova. Na\u0161\u0165astie mr\u00e1z skr\u00e1til zvy\u010dajne mo\u010darist\u00e9 l\u00faky v tejto oblasti a na\u0161a Toyota si poradila so zasne\u017een\u00fdmi cestami. Pri\u0161li sme do Krakova, kde bola hmla, ve\u013emi klzko a plno policajn\u00fdch hliadok. Prekvapivo sa n\u00e1m podarilo prejs\u0165 cez Krakov a vr\u00e1ti\u0165 sa do samotn\u00e9ho Przemy\u015bla, pri\u010dom sme sa cestou vyhli kontrol\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n

 Slu\u0161n\u00fd ubek<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Mus\u00edm poveda\u0165, \u017ee hoci zriedkavo, bol tam aj slu\u0161n\u00fd tajn\u00fd policajt. Jedn\u00fdm z nich bol napr\u00edklad poru\u010d\u00edk Tabisz. Viem, \u017ee Jurkovi Trojnerovi raz pri\u0161la \u010derstv\u00e1 z\u00e1sielka \"bibuly\" a kn\u00edh z druh\u00e9ho vydania. Sotva ho stihol ulo\u017ei\u0165 do skrine na chodbe, vtrhlo do nej p\u00e4\u0165 eses\u00e1kov pod veden\u00edm poru\u010d\u00edka Tabisza a za\u010dali ho preh\u013ead\u00e1va\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Tabisz nie\u010do vyc\u00edtil, preto\u017ee st\u00e1l pri tej skrini na chodbe, nazrel tam, vzal do ruky jednu z kn\u00edh, pozrel sa na \u0148u a hovor\u00ed: \"P\u00e1n Jurek, kde beriete tak\u00e9 slu\u0161n\u00e9 knihy? Pre\u010do mi ho nepo\u017ei\u010diate?\" A cel\u00fd \u010das st\u00e1l ved\u013ea tejto skrine. V skuto\u010dnosti akoby ju chr\u00e1nil, zatia\u013e \u010do jeho \u0161tyria podriaden\u00ed preh\u013ead\u00e1vali cel\u00fd byt. Ni\u010d tam, samozrejme, nena\u0161li a on ani slovom nezmienil, \u017ee v skrini je \"papier na mazanie\". Potom zachr\u00e1nil Jurka Trojnara, preto\u017ee keby na\u0161li tento \"f\u013eak\", zavreli by ho.<\/p>\n\n\n\n

Raz som s t\u00fdmto poru\u010d\u00edkom Tabiszom za\u017eil dos\u0165 nezvy\u010dajn\u00e9 a z\u00e1hadn\u00e9 dobrodru\u017estvo. Raz, ku koncu vojnov\u00e9ho stavu, sme sa s Marekom n\u00e1hodou vracali do Krosna, kde sme boli aj v Haczowe u otca Kaczora. Nie\u010do sme zjedli v Egeri na Grunwaldzkej ulici, potom Marek odviezol svoju toyotu domov a ja som \u0161iel dole do Kmiecie, kde som mal zaparkovan\u00fd \"maluch\". Napadlo mi, \u017ee by som sa mohol zastavi\u0165 a pozrie\u0165 sa e\u0161te na Andrzeja Kucharsk\u00e9ho. Kr\u00e1\u010dam, ale c\u00edtim, \u017ee tesne ved\u013ea m\u0148a zastavilo auto a takmer sa o m\u0148a otrelo. Pozriem sa a tu poru\u010d\u00edk Tabisz vystr\u010d\u00ed hlavu a povie: \"Sadnite si, p\u00e1n Jasiu!\" Bol som ohromen\u00fd. Hovor\u00ed: \"Sadni si, nebude\u0161 \u013eutova\u0165! Bude\u0161 vedie\u0165 v\u0161etko.\" Pomyslel som si, \u017ee je to \u0165a\u017ek\u00e9, ak ma chc\u00fa \"zavrie\u0165\", aj tak si ma n\u00e1jdu. Tak som povedal, \u017ee sa hne\u010f vr\u00e1tim, a i\u0161iel som za Andrejom. Hovor\u00edm: \"Andrzej, daj mi dve krabi\u010dky cigariet, lebo neviem, kedy sa vr\u00e1tim. A nezabudnite, \u017ee ma berie Tabi\u0161 a je opit\u00fd. Vr\u00e1tim sa, nasadnem do jeho auta, pr\u00eddeme a zaparkujeme ved\u013ea salezi\u00e1nov. Vyst\u00fapi a povie: \"Po\u010dkajte, p\u00e1n Jasiu, nebudete to \u013eutova\u0165, budete vedie\u0165 v\u0161etko. Hne\u010f sa vr\u00e1tim, len poviem matke, \u017ee sa mi narodil syn.\" Zbra\u0148 a kufr\u00edk nechal v aute a odi\u0161iel.<\/p>\n\n\n\n

A viete \u010do, prv\u00fdkr\u00e1t v \u017eivote som sa z\u013eakol. Utekal som pre\u010d. V duchu si hovor\u00edm, \u017ee ak pil, tak ur\u010dite nie s\u00e1m, ale so svojimi esb\u00e9eskami. Keby som tam i\u0161iel, mohli by si ma dobera\u0165. A ja by som to nevydr\u017eal a udrel by som ich. Vtedy som bol e\u0161te siln\u00fd, mlad\u00fd sedliak a nedal by som sa. Ale - st\u00e1le si mysl\u00edm - ak ich bude viac, nezvl\u00e1dnem ich a urobia zo m\u0148a mrz\u00e1ka. Tak som utiekol. Raz po rokoch, ke\u010f u\u017e pracoval inde, som ho stretol a sp\u00fdtal som sa ho: \"\u010co si mi chcel vtedy poveda\u0165?\" A on: \"Mal si \u00eds\u0165 so mnou, v\u0161etko by si sa dozvedel.\" A ni\u010d mi neprezradil.<\/p>\n\n\n\n

 Okr\u00fahly st\u00f4l a tajomstvo \"Magdal\u00e9nky\"<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Takto to pokra\u010dovalo a\u017e do okr\u00fahleho stola. Ka\u017edop\u00e1dne som bol jedn\u00fdm zo siedmich po\u013enohospod\u00e1rov, ktor\u00ed sa z\u00fa\u010dastnili na rokovaniach za okr\u00fahlym stolom, ale nikoho z n\u00e1s nepustili dovn\u00fatra. Jo\u017ekovi \u015aliszovi sa podarilo dosta\u0165 dovn\u00fatra, ale bol tam len pol hodiny. Wa\u0142\u0119sa n\u00e1s nechcel.<\/p>\n\n\n\n

Najhor\u0161ie bolo, \u017ee ke\u010f sme pri\u0161li na ministerstvo pr\u00e1ce, kde sme mali prednies\u0165 po\u017eiadavky po\u013enohospod\u00e1rov, nikoho sme tam nena\u0161li. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee pr\u00e1ve v ten de\u0148 odi\u0161li do Magdal\u00e9nky. I\u0161li sme teda do Magdal\u00e9nky, ale ani tam u\u017e neboli. V\u0161etko bolo zatvoren\u00e9. Zrejme u\u017e urobili v\u0161etky svoje obchody, v\u0161etko vymenili a dali komusi z\u00e1ruku, \u017ee im nikto nezoberie ich nez\u00e1konne privlastnen\u00fd majetok.<\/p>\n\n\n\n

 Ob\u010diansky v\u00fdbor a vo\u013eba kandid\u00e1tov do Sejmu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Za\u010diatkom roka 1989 sa elita Solidarity dohodla s Komunou na \u010diasto\u010dne slobodn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch. V tom \u010dase sme boli Marek Kaminski ako predseda Region\u00e1lneho v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru robotn\u00edckej solidarity a ja ako predseda Region\u00e1lnej rady po\u013enohospod\u00e1rskej solidarity poveren\u00ed zriadi\u0165 10. apr\u00edla Ob\u010diansky v\u00fdbor Solidarita v Przemy\u015bli. Z\u00e1rove\u0148 sme Stanis\u0142awa \u017b\u00f3\u0142kiewicza poslali na zasadnutie organiza\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru Ob\u010dianskeho v\u00fdboru pod veden\u00edm Lecha Wa\u0142\u0119su, odkia\u013e k n\u00e1m \"priviedol\" Onyszkiewicza ako kandid\u00e1ta do Sejmu v mene \"Kraj\u00f3wky\".<\/p>\n\n\n\n

Druh\u00e9ho kandid\u00e1ta do Sejmu mala navrhn\u00fa\u0165 na\u0161a po\u013enohospod\u00e1rska \"Solidarita\". Tak sme v Jaroslawi usporiadali prim\u00e1rky v r\u00e1mci NSZZ RI \"S\", v ktor\u00fdch som bol jedn\u00fdm z kandid\u00e1tov. P\u00e1ter Stanis\u0142aw Bartmi\u0144ski bol pr\u00edtomn\u00fd ako pozorovate\u013e. A v hlasovan\u00ed dostal Tadzio Trelka 7 hlasov a ja 236. Ale ke\u010f sa ofici\u00e1lne vyberali kandid\u00e1ti do volieb v r\u00e1mci Ob\u010dianskeho v\u00fdboru \"S\" v Przemy\u015bli, nieko\u013eko mojich kolegov konalo tak, \u017ee Trelka sa stal kandid\u00e1tom do Sejmu za Solidaritu Rolnicza, a nie ja.<\/p>\n\n\n\n

Bolo to vo\u010di mne nespravodliv\u00e9, ale prijala som to. Na druhej strane Janek Musia\u0142 to nevydr\u017eal a v \u0161\u013eachetnom reflexe mi chcel da\u0165 svoju kandidat\u00faru na sen\u00e1tora. Po\u010fakoval som mu, ale nemohol som to prija\u0165. V ka\u017edom pr\u00edpade som bol rozhor\u010den\u00fd, preto\u017ee vtedy sa za\u010dala hra o poz\u00edcie. A tak to, pravdupovediac, trv\u00e1 dodnes.<\/p>\n\n\n\n

Mal som v\u0161ak to zados\u0165u\u010dinenie, \u017ee ke\u010f sme o nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r i\u0161li za otcom biskupom Tokarczukom (svedkom bola pani Balick\u00e1, vtedaj\u0161ia riadite\u013eka na\u0161ej \u0161koly), ve\u013emi sa n\u00e1m za to ospravedlnil. Povedal: \"P\u00e1n Karu\u015b, je mi ve\u013emi \u013e\u00fato, \u017ee som v\u00e1s nepodporil, ale bolo mi povedan\u00e9, \u017ee J\u00e1n Karu\u015b nem\u00f4\u017ee by\u0165 kandid\u00e1tom na poslanca, preto\u017ee je radik\u00e1l.\"<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f bol Wojciechowski e\u0161te vojvodom, ako prv\u00ed v Po\u013esku sme informovali o \u010dinnosti region\u00e1lneho odborov\u00e9ho zv\u00e4zu Solidarita samostatn\u00fdch ro\u013en\u00edkov. Nesk\u00f4r som sa u\u017e na \u010dinnosti v\u00fdboru nepodie\u013eal, preto\u017ee som bol provin\u010dn\u00fdm predsedom Solidarity RI a podpredsedom n\u00e1\u0161ho n\u00e1rodn\u00e9ho zv\u00e4zu.<\/p>\n\n\n\n

 Moje hodnotenie Tretej republiky<\/strong><\/p>\n\n\n\n

O t\u00fdchto 26 rokoch Tretej republiky m\u00f4\u017eem poveda\u0165, \u017ee z na\u0161ich star\u00fdch ide\u00e1lov Solidarity nezostalo ni\u010d. Absol\u00fatne ni\u010d. A mysl\u00edm, \u017ee pr\u00e1ve to bol d\u00f4sledok toho, \u017ee napriek sl\u00e1vnej hist\u00f3rii 15- \u010di 16-mili\u00f3nov\u00e9ho hnutia Solidarita sme po dvoch rokoch \u00fa\u010dasti na moci v 90. rokoch - \u0165a\u017eko prehrali.<\/p>\n\n\n\n

Pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi som na stretnut\u00ed v \u0141a\u0144cute povedal: \"\u010co ste si, p\u00e1ni, nev\u0161imli, \u017ee prebieha piate delenie Po\u013eska? Rozdelenie na z\u00e1klade not\u00e1rskej z\u00e1pisnice, predaj tis\u00edcov hekt\u00e1rov p\u00f4dy cudzincom za ni\u010d (na st\u013apoch z nich vyroben\u00fdch)?\".<\/p>\n\n\n\n

Ale napriek v\u0161etk\u00e9mu dnes v sebe nem\u00e1m \u017eiadnu horkos\u0165. Keby som mal silu a bol mlad\u00fd, robil by som teraz tie ist\u00e9 veci ako vtedy. Len mo\u017eno s in\u00fdmi \u013eu\u010fmi a trochu inak. Preto\u017ee v tom \u010dase bola v ob\u010dianskych v\u00fdboroch tak\u00e1 tendencia uchopi\u0165 moc za ka\u017ed\u00fa cenu. To nariadili Mazowiecki a Gieremek. \u010casto som s nimi sed\u00e1val vo Var\u0161ave. Tak som im povedal: \"Po\u010d\u00favajte, p\u00e1ni, zrazu chcete v\u0161etko prevzia\u0165. Ale prevzal by niekto z v\u00e1s najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed sklad v Po\u013esku s tovarom... od zlodeja a bez invent\u00fary? To by ste predsa neurobili, preto\u017ee by ste sa stali spolup\u00e1chate\u013emi zlodeja.\"<\/p>\n\n\n\n

Gieremek vstane a povie: \"\u010co n\u00e1m tu bude radi\u0165 ten sedliak z Przemy\u015bla?\" A potom Jurek Kropiwnicki, bud\u00faci minister a starosta Lod\u017ee, povedal Gieremekovi: \"Tento ro\u013en\u00edk z Przemy\u015bla, Jasio Karu\u015b, m\u00e1 tu stopercentn\u00fa pravdu. Preto\u017ee takto prevezmeme v\u0161etku zodpovednos\u0165 za v\u0161etky tie roky. A dlho to nevydr\u017e\u00edme.<\/p>\n\n\n\n

A Kropiwnicki mal pravdu. Po dvoch rokoch Solidarita v\u00fdrazne prehrala. Ak by Walesa v tom \u010dase nezvrhol vl\u00e1du premi\u00e9ra Olszewsk\u00e9ho a nerozpustil parlament, Olszewski by bol najlep\u0161\u00edm premi\u00e9rom. A vl\u00e1dol len \u0161es\u0165 mesiacov. \u017dia\u013e, tajn\u00e9 k\u0161efty v Magdal\u00e9nke podporili \"nakvasen\u00fa\" elitu tretej republiky, a to pochovalo skuto\u010dn\u00fa slobodu a skuto\u010dn\u00fa demokraciu.<\/p>\n\n\n\n

Neby\u0165 vojnov\u00e9ho stavu, Po\u013esko mohlo ma\u0165 \u0161ancu u\u017e o osem rokov sk\u00f4r. A viete, aj ke\u010f som si myslel, \u017ee to nie je v \u013eudsk\u00fdch sil\u00e1ch, \u017ee je to zbojn\u00edcke, nemal by som komunistom za zl\u00e9 stann\u00e9 pr\u00e1vo, keby to prinieslo Po\u013esku nie\u010do dobr\u00e9. Zni\u010denie Solidarity prostredn\u00edctvom stann\u00e9ho pr\u00e1va v\u0161ak komunisti potrebovali len na to, aby mali podmienky na z\u00edskanie svojich pr\u00e1v. A to bolo to najhor\u0161ie, \u017ee krajina na tom str\u00e1cala, a oni sa oslobodili.<\/p>\n\n\n\n

Najm\u00e4 od roku 1985 sa zmocnili v\u0161etk\u00fdch b\u00e1nk, FOZZ, privlastnili si podniky, PGR za ni\u010d. Vyrabovali v\u0161etko, \u010do sa dalo. A v roku 1989 u\u017e mali volebn\u00e9 pr\u00e1vo. A tajn\u00e1 \"Magdal\u00e9nka\" im d\u00e1vala len z\u00e1ruky, \u017ee \"status quo\" bude zachovan\u00fd, \u017ee bude \"hrub\u00e1 \u010diara\" a nikto im ju nezoberie. V skuto\u010dnosti boli st\u00e1le pri moci, preto\u017ee mali vplyv na mnoh\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch aktivistov Solidarity, na ktor\u00fdch doma uchov\u00e1vali kompromituj\u00face dokumenty. Tak vznikla a fungovala Tretia republika.<\/p>\n\n\n\n

A\u017e teraz d\u00fafam, \u017ee vl\u00e1dy v oblasti pr\u00e1va a spravodlivosti za\u010dn\u00fa t\u00fato situ\u00e1ciu meni\u0165. Ve\u010f predsa m\u00e1me soci\u00e1lnu nerovnos\u0165, ke\u010f mal\u00e9 percento obyvate\u013estva vlastn\u00ed v\u00e4\u010d\u0161inu bohatstva - a to z\u00edskan\u00e9ho nespravodliv\u00fdm sp\u00f4sobom. D\u00fafajme, \u017ee vl\u00e1da Pr\u00e1va a spravodlivosti to teraz za\u010dne meni\u0165!<\/p>\n\n\n\n

 O samospr\u00e1ve<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Dovo\u013ete mi poveda\u0165, \u017ee t\u00edto na\u0161i vl\u00e1dcovia urobili e\u0161te nie\u010do zl\u00e9. V roku 1990 bol prijat\u00fd kr\u00e1sny z\u00e1kon o samospr\u00e1ve, ktor\u00fd dal obecn\u00e9mu zastupite\u013estvu mo\u017enos\u0165 rozhodova\u0165. No tento z\u00e1kon o samospr\u00e1ve pripravil Bronislaw Majgier spolu so mnou, nie s ministrom Kuleszom. A na\u0161i poslanci ju vyu\u017eili. Zmenilo sa len m\u00e1lo bodov z n\u00e1\u0161ho n\u00e1vrhu a 76 % z nich pre\u0161lo parlamentom bez jedin\u00e9ho pozme\u0148uj\u00faceho n\u00e1vrhu. Bol som Bronkov poradca. Sedeli sme na \u0148om cel\u00e9 dni a noci. A tento z\u00e1kon o samospr\u00e1ve sp\u00f4sobil, \u017ee sa obce, aj tie mal\u00e9, za\u010dali dynamicky rozv\u00edja\u0165. Prv\u00e9 tri funk\u010dn\u00e9 obdobia boli obdob\u00edm rozvoja vidieka: stavali sa cesty, \u0161koly, realizovala sa plynofik\u00e1cia, vodovod a kanaliz\u00e1cia. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee to bolo sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee pod\u013ea tohto z\u00e1kona rozhodovalo v obci obecn\u00e9 zastupite\u013estvo a nie iba starosta. Za finan\u010dn\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti obce zodpovedal \u00fa\u010dtovn\u00edk, tak\u017ee obce museli zamestn\u00e1va\u0165 dobr\u00fdch \u00fa\u010dtovn\u00edkov. A v t\u00fdchto obciach sa vtedy nie\u010do dialo.<\/p>\n\n\n\n

Nane\u0161\u0165astie sa to v roku 2002 pokazilo. Novela z\u00e1kona o samospr\u00e1ve zverila drviv\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu z\u00e1le\u017eitost\u00ed do jednoosobovej pr\u00e1vomoci starostu. A to bola - pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru - stra\u0161n\u00e1 chyba. Urobili to vtedaj\u0161ie vl\u00e1dnuce strany SLD a PSL, ale v skuto\u010dnosti to bolo v\u00fdhodn\u00e9 pre v\u0161etky strany. Pre v\u0161etk\u00fdch z nich bolo l\u00e1kavou vyhliadkou, \u017ee v pr\u00edpade v\u00ed\u0165azstva v komun\u00e1lnych vo\u013eb\u00e1ch by mohli obsadi\u0165 posty starostov s takou ve\u013ekou mocou u svojich \u013eud\u00ed. K\u00fdm predt\u00fdm o ka\u017edom komun\u00e1lnom cente rozhodovalo obecn\u00e9 zastupite\u013estvo, teraz o \u0148om rozhoduje starosta. A ke\u010f\u017ee je \u013eah\u0161ie podplati\u0165 jedn\u00e9ho rozhodovate\u013ea ako v\u00e4\u010d\u0161inu, ak sa na \u010dele obce ocitne ne\u010destn\u00fd starosta, m\u00f4\u017ee ho niekto \u013eahko \"povzbudi\u0165\", aby prijal rozhodnutie priazniv\u00e9 pre \"klienta\".<\/p>\n\n\n\n

A tak sa v obciach za\u010dala \u0161\u00edri\u0165 korupcia a dlhy. Ja sa napr\u00edklad nem\u00f4\u017eem zmieri\u0165 s t\u00fdm, \u017ee obecn\u00e1 rada nem\u00e1 takmer \u017eiadne slovo a je tu sk\u00f4r len na to, aby zdvihla ruku, preto\u017ee v\u0161etko je ur\u010den\u00e9 zhora nadol ustanoveniami v \u00faradnom vestn\u00edku. Samospr\u00e1va v obci bola obmedzen\u00e1 na minimum.<\/p>\n\n\n\n

A dnes ticho d\u00fafam, \u017ee Pr\u00e1vo a spravodlivos\u0165 vr\u00e1ti star\u00fa funkciu rady, ako aj zavedie funk\u010dn\u00e9 obdobie - od hlavy obce a starostu a\u017e po prezidenta krajiny. Jednoducho povedan\u00e9: dve funk\u010dn\u00e9 obdobia a odpo\u010dinok, \u010dlove\u010de, ne\u017e sa bude\u0161 znova uch\u00e1dza\u0165 o funkciu. Potom by bolo pre osoby zast\u00e1vaj\u00face tieto funkcie \u0165a\u017e\u0161ie uzatv\u00e1ra\u0165 korup\u010dn\u00e9 dohody s ne\u010destn\u00fdmi podnikate\u013emi alebo voli\u010dmi. A po druh\u00e9, dalo by to pr\u00edle\u017eitos\u0165 mlad\u00fdm a schopn\u00fdm \u013eu\u010fom riadi\u0165 samospr\u00e1vu, preto\u017ee mlad\u00ed \u013eudia by mali prevzia\u0165 opraty vl\u00e1dy.<\/p>\n\n\n\n

A dnes je starosta v poz\u00edcii, \u017ee m\u00f4\u017ee riadi\u0165 obec takmer do konca svojho \u017eivota. Nakoniec m\u00e1 k dispoz\u00edcii takmer v\u0161etky peniaze a rozde\u013euje ich pod\u013ea toho, ako sa mu to hod\u00ed. Rada rozhoduje len o \u00f4smich percent\u00e1ch rozpo\u010dtu. Sta\u010d\u00ed teda, aby si starosta u\u0161etril nejak\u00e9 peniaze z rozpo\u010dtu a vo volebnom roku \"podplatil\" jednu \u010di dve v\u00e4\u010d\u0161ie obce nejakou obecnou invest\u00edciou. A potom m\u00e1 zaru\u010den\u00e9 zvolenie na \u010fal\u0161ie funk\u010dn\u00e9 obdobie. A ak by starosta vedel, \u017ee po druhom funk\u010dnom obdob\u00ed bude musie\u0165 aj tak od\u00eds\u0165, aspo\u0148 by sa v tomto druhom funk\u010dnom obdob\u00ed neriadil pri pride\u013eovan\u00ed finan\u010dn\u00fdch prostriedkov vlastn\u00fdmi politick\u00fdmi z\u00e1ujmami. Preto by sa mali zavies\u0165 \u010dasov\u00e9 obmedzenia.<\/p>\n\n\n\n

 O Po\u013eskej \u013eudovej strane<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Len pre istotu spomeniem, \u017ee PSL nemala ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 so Solidaritou samostatne hospod\u00e1riacich ro\u013en\u00edkov, naopak, bola najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm nepriate\u013eom n\u00e1\u0161ho zv\u00e4zu. PSL bola a je najhor\u0161ou organiz\u00e1ciou, ak\u00e1 na vidieku existuje. Preto\u017ee tak, ako sa predt\u00fdm ZSL (Jednotn\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana) zapredala komunistom, tak sa PSL v tretej republike \u00faplne zapredala postkomunistom.<\/p>\n\n\n\n

Ve\u010f star\u00e1 \u0161pi\u010dka ZSL neboli po\u013enohospod\u00e1ri, ale podnikatelia, pr\u00e1vnici a in\u00ed. Nechceli vst\u00fapi\u0165 do PZPR, preto vst\u00fapili do ZSL, aby si udr\u017eali d\u00f4le\u017eit\u00e9 posty. Ke\u010f sa premenovali na PSL, vybrali \u010fal\u0161\u00edch mlad\u00fdch \u013eud\u00ed. A dnes je to skupina \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli komunistami zviazan\u00ed a ako strana zdedili po ZSL obrovsk\u00e9 mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed a majetku. Preto\u017ee po\u010das kom\u00fany mali ve\u013ek\u00e9 zisky z podnikania v Ruchu alebo vo fabrike na v\u00fdrobu pasty. Mali svoju banku. Mali kapit\u00e1l. Nevst\u00fapili do ZSL (ani do PSL) s my\u0161lienkou obhajova\u0165 ro\u013en\u00edcke z\u00e1ujmy. Pre nich to bola len z\u00e1sterka pre ich vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy, preto\u017ee s t\u00fdmto zdeden\u00fdm majetkom po ZSL a s t\u00fdmito peniazmi sa mohli udr\u017eiava\u0165 ako politick\u00e1 strana a podie\u013ea\u0165 sa na moci s ak\u00fdmko\u013evek v\u00ed\u0165azn\u00fdm zoskupen\u00edm, ktor\u00e9 ich potrebovalo.<\/p>\n\n\n\n

.<\/p>\n\n\n\n

(Rozhovor viedol a upravil Jacek Borz\u0119cki)<\/em><\/p>\n\n\n\n

.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Na sn\u00edmke z\u013eava Henryk Cz\u0105stka, Jan Karu\u015b, Marek Kuchci\u0144ski, Jan Musia\u0142 - undergroundov\u00ed aktivisti z 80. rokov.<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n
\n
\"\"
Jerzy Bonarek, Jan Karu\u015b<\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Z ENCYKLOPEDII SOLIDARNO\u015aCI IPN Jan Karu\u015b, ur. 16 IX 1941 w Tapinie k. Jaros\u0142awia. Uko\u0144czy\u0142 ZSZ w Jaros\u0142awiu (1958).1958\u20131961, 1963\u20131966, 1973\u20131975 praca w gospodarstwie rolnym rodzic\u00f3w, 1961\u20131963 s\u0142u\u017cba wojskowahttps:\/\/encysol.pl\/es\/encyklopedia\/biogramy\/23195,Karus-Jan.html . Jan Karu\u015b (Rolnik ze wsi Tapin w gminie Rokietnica, w powiecie (dawnym wojew\u00f3dztwie) przemyskim. Wybitny dzia\u0142acz antykomunistyczny i organizator zwi\u0105zku zawodowego rolnik\u00f3w indywidualnych. Przewodnicz\u0105cy Zarz\u0105du Regionu Zwi\u0105zku Zawodowego \u201eSolidarno\u015b\u0107\u201d RI […]<\/p>","protected":false},"author":4,"featured_media":5495,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2030"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2030"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2030\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5563,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2030\/revisions\/5563"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5495"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2030"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2030"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2030"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}