{"id":1986,"date":"2022-11-05T12:24:00","date_gmt":"2022-11-05T12:24:00","guid":{"rendered":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/?p=1986"},"modified":"2022-11-21T11:51:59","modified_gmt":"2022-11-21T11:51:59","slug":"jan-musial","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/jan-musial\/","title":{"rendered":"Jan Musia\u0142"},"content":{"rendered":"
\"\"<\/figure>
\n

Z ENCYKLOP\u00c9DIE SOLIDARITY IPN<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jan Antoni Musia\u0142, naroden\u00fd 1. janu\u00e1ra 1948 v \u010censtochovej. Absolvent Jagelovskej univerzity v Krakove, In\u0161tit\u00fat po\u013esk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed (1972), doktor\u00e1t (2006).<\/p>\n\n\n\n

https:\/\/encysol.pl\/es\/encyklopedia\/biogramy\/17734,Musial-Jan-Antoni.html?search=5063581<\/a><\/p>\n<\/div><\/div>\n\n\n\n

.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1ro\u010dn\u00fd n\u00e1vrh z\u00e1kona<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Dr. Jan Musia\u0142:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Rod\u00e1k z \u010censtochovej, v roku 1972 absolvoval \u0161t\u00fadium po\u013eskej filol\u00f3gie na Jagelovskej univerzite, v roku 1977 postgradu\u00e1lne \u0161t\u00fadium \u017eurnalistiky na Jagelovskej univerzite a po pres\u0165ahovan\u00ed do Przemy\u015bla sa tam usadil a pracoval ako novin\u00e1r v denn\u00edku \"Nowiny Rzeszowskie\". V rokoch 1980-81 podporoval \"Solidaritu\" v \u0161trajkov\u00fdch akci\u00e1ch ako tla\u010dov\u00fd referent a vydavate\u013e bulletinu a period\u00edk. Po\u010das vojnov\u00e9ho stavu sa skr\u00fdval a nesk\u00f4r spoluorganizoval \"Lietaj\u00facu ro\u013en\u00edcku univerzitu\" a pastora\u010dn\u00e9 stretnutia robotn\u00edkov. V mene ob\u010dianskeho v\u00fdboru Solidarita bol 4. j\u00fana 1989 zvolen\u00fd za sen\u00e1tora Po\u013eskej republiky a \u010doskoro bol dodato\u010dne vymenovan\u00fd za vojvodu Przemy\u0161\u013ea. V nasleduj\u00facich rokoch bol okrem in\u00e9ho \u0161\u00e9fredaktorom denn\u00edka \"Nowiny\", ved\u00facim Po\u013eskej informa\u010dnej agent\u00fary, ako aj rektorom PWSW v Przemy\u015bli, kde v s\u00fa\u010dasnosti predn\u00e1\u0161a).<\/em><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

\u0160trajky v Rzeszowe a pr\u00e1ca pre \"Solidaritu\"<\/strong><\/p>\n\n\n\n

  - V Nowin\u00e1ch Rzeszowsk\u00fdch som sa \u0161pecializoval na ekonomick\u00fa \u017eurnalistiku a mal som novin\u00e1rske kontakty okrem in\u00e9ho so zamestnancami WSK v Rzeszowe. Mo\u017eno aj preto mi po vypuknut\u00ed \u0161trajku v tomto z\u00e1vode v roku 1980 \u0161trajkov\u00fd v\u00fdbor pon\u00fakol spolo\u010densk\u00fa funkciu tla\u010dov\u00e9ho hovorcu, aby som hovoril s veden\u00edm WSK. Nesk\u00f4r som prevzal podobn\u00fa funkciu v \u0161trukt\u00fare Medziz\u00e1vodn\u00e9ho \u0161trajkov\u00e9ho v\u00fdboru, predchodcu \"Solidarity\".<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f sa za\u010diatkom roka 1981 za\u010dal \u0161trajk zamestnancov v s\u00eddle Krajskej rady odborov v Rzeszowe, zapojil som sa do neho od prv\u00e9ho d\u0148a a vyd\u00e1val som denn\u00fd \u0161trajkov\u00fd bulletin Trwamy. Ke\u010f sa \u0161trajk 19. febru\u00e1ra 1981 skon\u010dil, nemal som samozrejme d\u00f4vod vr\u00e1ti\u0165 sa do pr\u00e1ce v Nowin\u00e1ch, vtedaj\u0161om org\u00e1ne Vojvodsk\u00e9ho v\u00fdboru Po\u013eskej zjednotenej robotn\u00edckej strany (PZPR); t\u00fdm sk\u00f4r, \u017ee z\u00e1stupca \u0161\u00e9fredaktora t\u00fdchto nov\u00edn Edward Wisz medzit\u00fdm zistil, \u017ee poch\u00e1dzam z rodiny vojaka NSZ (VIII. obvod Cz\u0119stochowa), a verejne vyjadril rozhor\u010denie svojej strany nad touto skuto\u010dnos\u0165ou. V tom \u010dase mi \u0161\u00e9f medzipodnikov\u00e9ho zakladaj\u00faceho v\u00fdboru NSZZ \"Solidarita\" Antoni Kopaczewski navrhol, aby som zostal v \u0161trukt\u00fare \"Solidarity\" a pom\u00e1hal pri odborovej pr\u00e1ci.<\/p>\n\n\n\n

Vojnov\u00fd stav a \"vl\u010d\u00ed l\u00edstok\"<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V roku 1981 som zalo\u017eil mesa\u010dn\u00edk \"Z Do\u0142u\", ktor\u00e9ho \u0161tyri \u010d\u00edsla vy\u0161li a piate u\u017e bolo odovzdan\u00e9 do tla\u010de, ke\u010f 13. decembra tajn\u00e1 pol\u00edcia vtrhla cez balk\u00f3n do m\u00f4jho bytu v Rzeszowe a zabavila \"\u0161tetec\" tohto \u010d\u00edsla. Na\u0161\u0165astie som tam u\u017e nebol, preto\u017ee de\u0148 predt\u00fdm som odi\u0161iel posledn\u00fdm vlakom do Przemy\u015bla za man\u017eelkou a dc\u00e9rou, ktor\u00e9 odi\u0161li sk\u00f4r za svokrovcami. S pomocou man\u017eelkinej rodiny som sa skr\u00fdval v Przemy\u015bli a\u017e do 21. okt\u00f3bra 1982, ke\u010f ma pr\u00edslu\u0161n\u00edci Bezpe\u010dnostnej slu\u017eby \"vyp\u00e1trali\" v mojom byte na ulici Kmiecie (man\u017eelka medzit\u00fdm vymenila n\u00e1\u0161 rzeszovsk\u00fd byt za przemysk\u00fd) a po \"vyzdvihnut\u00ed\" ma nieko\u013eko hod\u00edn vypo\u010d\u00favali v s\u00eddle Bezpe\u010dnostnej slu\u017eby na ulici Dworskiego. V rozpore s o\u010dak\u00e1vaniami (hrozba intern\u00e1cie) som bol po v\u00fdsluchu prepusten\u00fd, ale - ako sa \u010doskoro uk\u00e1zalo - s \"vl\u010d\u00edm l\u00edstkom\", ktor\u00fd znemo\u017e\u0148oval n\u00e1js\u0165 si pr\u00e1cu. V situ\u00e1cii, ke\u010f som sa s rodinou natrvalo pres\u0165ahoval z Rzeszowa do Przemy\u015bla, som si tu za\u010dal h\u013eada\u0165 pr\u00e1cu. V jednom z detsk\u00fdch domovov sa n\u00e1hodou uvo\u013enilo miesto a ved\u00faci - ke\u010f zistil, \u017ee som u\u010dite\u013eom po\u013esk\u00e9ho jazyka na Jagelovskej univerzite a z\u00e1rove\u0148 skautom a n\u00e1morn\u00edkom - s\u013e\u00fabil, \u017ee ma prijme \"s otvorenou n\u00e1ru\u010dou\". Ke\u010f som v\u0161ak o dva dni nesk\u00f4r pri\u0161iel podp\u00edsa\u0165 zmluvu, povedala mi, \u017ee ma, \u017eia\u013e, nem\u00f4\u017ee prija\u0165. Na ot\u00e1zku: -\"Pre\u010do?\" odpovedala stru\u010dne: \"Pri\u0161li za mnou dvaja p\u00e1ni.\"....<\/p>\n\n\n\n

Bol som si vedom\u00fd, \u017ee som si \"zasl\u00fa\u017eil\" tento \"vl\u010d\u00ed l\u00edstok\" nielen za svoju \u010dinnos\u0165 v medziz\u00e1vodnom \u0161trajkovom v\u00fdbore, ale aj za svoj \"priestupok\" spred viac ako desiatich rokov. Vtedy som ako \u0161tudent Jagelovskej univerzity spoluorganizoval \u0161tudentsk\u00fd protest proti masakre robotn\u00edkov v lodeniciach v Gdansku 16. decembra 1970 pri Mickiewiczovom pam\u00e4tn\u00edku na krakovskom Rynku. Po troch d\u0148och ma spolu so Stanis\u0142awom Romankiewiczom, \u0161tudentom matematiky z Radymna, a Andrzejom Marchewkom, \u0161tudentom pr\u00e1va, \"vyzdvihla\" milicia z intern\u00e1tu. Z toho druh\u00e9ho - ako som sa dozvedel po rokoch z materi\u00e1lov, ktor\u00e9 mi spr\u00edstupnil \u00dastav pam\u00e4ti n\u00e1roda (\u00daPN) - sa vyk\u013eul \u0161pi\u00f3n tajnej pol\u00edcie TW \"Ace\". Traja organiz\u00e1tori protestu vr\u00e1tane jedn\u00e9ho udava\u010da - ten sa nesk\u00f4r prostredn\u00edctvom pr\u00edpadu Les\u0142awa Maleszku stal ak\u00fdmsi modelom operat\u00edvnej \u010dinnosti \"tajnej pol\u00edcie\".<\/p>\n\n\n\n

Takmer p\u00e4\u0165 dn\u00ed n\u00e1s dr\u017eali v krakovskej v\u00e4znici Montelupich, ale cel\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165 sa skon\u010dila - prekvapivo - len pokarhan\u00edm od rektora. \u00dastredn\u00fd v\u00fdbor zrejme vydal pokyn, aby sa \u0161tudenti nezap\u00e1jali do decembrov\u00fdch protestov. Dozvedel som sa to po rokoch od advok\u00e1ta Andrzeja Rozmarynowicza, s ktor\u00fdm som sa - \u017eartom dej\u00edn - stretol v po\u013eskom Sen\u00e1te. Ale, samozrejme, t\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 zostala v dokumentoch SSB.<\/p>\n\n\n\n

Po\u013enohospod\u00e1rske a robotn\u00edcke ministerstv\u00e1<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Bol som odk\u00e1zan\u00fd na h\u013eadanie pr\u00e1ce v s\u00fakromnom sektore. Podarilo sa mi to v\u010faka mojej tete Stefanii Czaplinskej, ktor\u00e1 po\u010das vojny pom\u00e1hala ukr\u00fdva\u0165 sa star\u0161iemu \u010dlenovi \u017eidovskej rodiny Dawidowiczovcov, a teraz mi jeho syn dal pr\u00e1cu skladn\u00edka vo svojej firme v Lipovici, mimochodom u\u017e infiltrovanej SB. Tento typ zamestnania ma, samozrejme, nemohol dlho uspokojova\u0165. Po roku som v\u010faka pr\u00edhovoru mojej tety a jej moder\u00e1tora v tre\u0165om salezi\u00e1nskom r\u00e1de, otca Kazimierza Pi\u0142ata, dostal od biskupa Ignacyho Tokarczuka miesto (na polovi\u010dn\u00fd \u00fav\u00e4zok) kuri\u00e1lneho knihovn\u00edka. Ako som sa nesk\u00f4r dozvedel, otec biskup financoval vytvorenie tohto pr\u00edspevku z vlastn\u00fdch prostriedkov.<\/p>\n\n\n\n

P\u00e1ter Mieczys\u0142aw Kociubi\u0144ski, ktor\u00fd viedol arch\u00edv biskupskej k\u00farie, v skuto\u010dnosti nepotreboval pomoc nov\u00e9ho zamestnanca. T\u00fdmto knihovn\u00edkom som teda v skuto\u010dnosti nikdy nebol, ale ako tak\u00fd som cestoval po dedin\u00e1ch a spolu s Tadeuszom Ulmom a Janom Drausom organizoval pastierske aktivity po\u013enohospod\u00e1rov. A tak sme si my traja urobili ak\u00fasi \"lietaj\u00facu ro\u013en\u00edcku univerzitu\", akoby odkazuj\u00facu na predvojnov\u00e9 \u013eudov\u00e9 univerzity. Bola to dos\u0165 extravagantn\u00e1 \u010dinnos\u0165, hoci ur\u010dite prispela k polo\u017eeniu z\u00e1kladov po\u013enohospod\u00e1rskej \"Solidarity\". Historik Draus predn\u00e1\u0161al a vysvet\u013eoval, pre\u010do sa o Katyni a \u010fal\u0161\u00edch \"bielych miestach\" po\u013esk\u00fdch dej\u00edn nemohlo hovori\u0165 v \u0161kol\u00e1ch. Po\u013esk\u00fd jazykovedec Musia\u0142 obozn\u00e1mil svojich posluch\u00e1\u010dov okrem in\u00e9ho s po\u013eskou emigrantskou literat\u00farou, ktor\u00e1 bola v PR\u013dA tie\u017e zak\u00e1zan\u00e1. Fyzik Ulma zasa hovoril o nebezpe\u010denstve scientizmu, ktor\u00fd vnucuj\u00fa marxisti ako s\u00fa\u010das\u0165 tzv. vedeck\u00e9ho sveton\u00e1zoru. Nikto sa nep\u00fdtal, \u010di pr\u00e1ve tieto vedomosti po\u013enohospod\u00e1ri najviac potrebuj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

A tak som koncom 80. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia s pomocou otca Eugeniusza Dryniaka a nesk\u00f4r otca Jana P\u0119pka, far\u00e1rov farnosti otca Adama Michalsk\u00e9ho v Kmieci, za\u010dal organizova\u0165 vzdel\u00e1vacie stretnutia v r\u00e1mci pastor\u00e1cie robotn\u00edkov. Vyst\u00fapili tu r\u00f4zni re\u010dn\u00edci - od redaktora Zdzis\u0142awa Szpakowsk\u00e9ho z katol\u00edckeho denn\u00edka Wi\u0119\u017a a\u017e po advok\u00e1ta Jana Malanowsk\u00e9ho, otvoren\u00e9ho socialistu (ale rozhodne antikomunistu). Po\u010d\u00favali ich davy.<\/p>\n\n\n\n

Spom\u00ednam si na predn\u00e1\u0161ku, ktor\u00fa som mal u otcov salezi\u00e1nov, po ktorej som sa rozpr\u00e1val s nieko\u013ek\u00fdmi star\u0161\u00edmi \u013eu\u010fmi z mesta Przemy\u015bl, ktor\u00ed mi blaho\u017eelali k m\u00f4jmu vyst\u00fapeniu. Odinakia\u013e viem, \u017ee pr\u00e1ve z tejto skupiny bola nesk\u00f4r na zasadnut\u00ed ob\u010dianskeho v\u00fdboru Solidarita (na ktorom som nebol pr\u00edtomn\u00fd) navrhnut\u00e1 moja kandidat\u00fara do Sen\u00e1tu a \u017ee bola jednomyse\u013ene prijat\u00e1. Samozrejme, nesk\u00f4r som sa stretol s mnoh\u00fdmi \u010dlenmi ob\u010dianskeho v\u00fdboru Solidarita: Czarski, Kaniewski, Kuchcinski a \u010fal\u0161\u00ed. Predt\u00fdm pri pr\u00edle\u017eitosti tejto mojej kazate\u013eskej \u010dinnosti v r\u00e1mci pastora\u010dn\u00fdch aktiv\u00edt na vidieku a pre robotn\u00edkov a nesk\u00f4r aj v r\u00e1mci Dn\u00ed kres\u0165anskej kult\u00fary, ktor\u00e9 som spoluorganizoval. Tieto dni sa konali ka\u017edoro\u010dne od polovice 80. rokov. V kl\u00e1\u0161tore otcov franti\u0161k\u00e1nov v Przemy\u015bli sme usporiadali v\u00fdstavy a v kl\u00e1\u0161tore sestier benedikt\u00ednok sa konali predn\u00e1\u0161ky.<\/p>\n\n\n\n

KO \"S\" v Przemy\u015bli a vo\u013eby<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V ob\u010dianskom v\u00fdbore Solidarita nebolo v\u0161etko bez konfliktov. Ako je zn\u00e1me, \u010dlenov v\u00fdboru vyberal (spomedzi opozi\u010dn\u00fdch poslancov) najm\u00e4 predseda regi\u00f3nu NSZZ \"Solidarno\u015b\u0107\" Marek Kami\u0144ski. Medzi n\u00edm a Stanis\u0142awom \u017b\u00f3\u0142kiewiczom, prv\u00fdm predsedom KO NSZZ \"S\" na z\u00e1klade tak\u00e9hoto odpor\u00fa\u010dania a nesk\u00f4r \"solid\u00e1rnym\" z\u00e1stupcom guvern\u00e9ra mesta Przemy\u015bl za re\u017eimu Wojciechowsk\u00e9ho, do\u0161lo k sporu o post vojvodsk\u00e9ho lek\u00e1ra. Konkr\u00e9tne i\u0161lo o lek\u00e1ra Jerzyho Stabiszewsk\u00e9ho, ktor\u00e9ho odporu\u010dil predseda Kami\u0144ski a zablokoval \u017b\u00f3\u0142kiewicz. A po rokoch tieto konflikty st\u00e1le tlej\u00fa. Ani akademick\u00e9 zasadnutie pri pr\u00edle\u017eitosti \u0161tvr\u0165storo\u010dia od t\u00fdchto udalost\u00ed sa nezaobi\u0161lo bez nich; tentoraz i\u0161lo o zlo\u017eenie v\u00fdboru, ktor\u00fd sa sna\u017eil doplni\u0165 konfabul\u00e1ciou Dr. Stanis\u0142aw St\u0119pie\u0144, proti \u010domu sa ostro postavil predseda Kami\u0144ski, ktor\u00fd svojmu protivn\u00edkovi vy\u010d\u00edtal jeho pezinsk\u00fa minulos\u0165. \u010cas e\u0161te st\u00e1le nevymazal tieto nevra\u017eivosti.<\/p>\n\n\n\n

Vojvodsk\u00fd ob\u010diansky v\u00fdbor Solidarita v Przemy\u015bli, ktor\u00fd vznikol na prelome marca a apr\u00edla 1989, sa v\u0161ak musel s\u00fastredi\u0165 na vedenie predvolebnej kampane, na ktor\u00fa mal len dva mesiace. Pre m\u0148a a ostatn\u00fdch kandid\u00e1tov to znamenalo \u00fa\u010das\u0165 na mnoh\u00fdch stretnutiach s voli\u010dmi v mest\u00e1ch a obciach Przemy\u0161lsk\u00e9ho vojvodstva. Bola to pre m\u0148a \u00faplne nov\u00e1 sk\u00fasenos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

T\u00fdchto stretnut\u00ed bolo ve\u013ea. S\u00fastredil som sa predov\u0161etk\u00fdm na tie mest\u00e1, kde sme s Ulmou a Drausom v predch\u00e1dzaj\u00facich rokoch viedli stretnutia \"lietaj\u00facej univerzity\" v r\u00e1mci pastor\u00e1cie na vidieku a v robotn\u00edckych slu\u017eb\u00e1ch: v D\u0119bowe, Gaci, Jaroslawi, Przeworsku, Zarzeczi a \u010fal\u0161\u00edch. Nakoniec pri\u0161lo k j\u00fanov\u00fdm vo\u013eb\u00e1m. V obci Adam\u00f3wka som dosiahol pre m\u0148a najlep\u0161\u00ed v\u00fdsledok. A ve\u013emi \u013eutujem, \u017ee som si v n\u00e1vale neskor\u0161ej pr\u00e1ce nena\u0161iel \u010das nav\u0161t\u00edvi\u0165 t\u00fato obec a po\u010fakova\u0165 sa voli\u010dom. Neviem, \u010di mi to maj\u00fa za zl\u00e9, ale dodnes m\u00e1m kv\u00f4li tomu v\u00fd\u010ditky svedomia.<\/p>\n\n\n\n

Ako kandid\u00e1ti na sen\u00e1torov a poslancov z prv\u00e9ho n\u00e1boru Solidarity sme boli n\u00e1hodn\u00ed v tom zmysle, \u017ee sme boli na \u00falohu politikov dos\u0165 nepripraven\u00ed. Koniec koncov, nikto z n\u00e1s nebol absolventom diplomatickej akad\u00e9mie, ekonomickej akad\u00e9mie alebo dokonca nejakej mana\u017e\u00e9rskej \u0161koly. Boli to matematici - ako Onyszkiewicz, fyzici - ako Ulma, polonisti - ako ja, alebo po\u013enohospod\u00e1ri - ako Trelka. Na\u0161ou jedinou politickou legitimitou bolo hlbok\u00e9 ideologick\u00e9 presved\u010denie, \u017ee Po\u013esk\u00fa \u013eudov\u00fa republiku treba zru\u0161i\u0165 a obnovi\u0165 demokratick\u00e9 a slobodn\u00e9 Po\u013esko.<\/p>\n\n\n\n

Ako sme sa c\u00edtili, ke\u010f sme za\u010dali predvolebn\u00fa kampa\u0148? Boli sme si ist\u00ed v\u00ed\u0165azstvom, alebo sme sa b\u00e1li kr\u00e1tkeho \u010dasu, ktor\u00fd n\u00e1s delil odo d\u0148a volieb? No, v\u00f4bec sme o tom neuva\u017eovali. Jednoducho sme vedeli, \u017ee mus\u00edme presved\u010di\u0165 \u013eud\u00ed, aby sa chopili pr\u00edle\u017eitosti a za\u010dali politick\u00fa zmenu v Po\u013esku. A na predvolebn\u00fdch stretnutiach, ako bolo napr\u00edklad pam\u00e4tn\u00e9 stretnutie na \u0161tadi\u00f3ne v Mirocine, sme poc\u00edtili obrovsk\u00fa podporu verejnosti. Nepo\u010d\u00edtali sme v\u0161ak, ak\u00fd \u00fa\u017eitok z toho budeme ma\u0165 my sami. To bola skuto\u010dne druhorad\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165. M\u00f4\u017eem hovori\u0165 len za seba a za Tadeusza Ulmu, preto\u017ee som mal s n\u00edm a jeho rodinou ve\u013emi bl\u00edzky vz\u0165ah, a mo\u017eno aj za Tadeusza Trelku. Pokia\u013e ide o Janusza Onyszkiewicza, \u0165a\u017eilo ho jeho priezvisko, ktor\u00e9 sa medzi star\u00fdmi Przemy\u015blanmi nete\u0161ilo dobrej povesti kv\u00f4li spomienke na krimin\u00e1lnu \u010dinnos\u0165 Oresta Onyszkiewicza. Janusz Onyszkiewicz t\u00fato pr\u00edbuznos\u0165, samozrejme, popieral, ale napriek tomu bola v c\u00edten\u00ed mnoh\u00fdch obyvate\u013eov odiom. Nesk\u00f4r sa, \u017eia\u013e, uk\u00e1zal ako vern\u00fd vykon\u00e1vate\u013e magdal\u00e9nskych doh\u00f4d a politickej l\u00ednie Mazowieck\u00e9ho, Geremeka a Michnika. Jeho volebn\u00fd v\u00fdsledok bol v\u0161ak rovnak\u00fd ako n\u00e1\u0161, preto\u017ee voli\u010di hlasovali za cel\u00fd n\u00e1\u0161 t\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

Iluz\u00f3rne mo\u017enosti guvern\u00e9ra<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Moje prijatie funkcie guvern\u00e9ra Przemy\u015bla v roku 1991 bolo miestnou politickou nevyhnutnos\u0165ou, ale pre m\u0148a osobne sa uk\u00e1zalo ako chyba. Po n\u00e1stupe do funkcie som si r\u00fdchlo uvedomil, \u017ee ako vojvoda, aj ke\u010f s parlamentnou podporou, toho ve\u013ea nezm\u00f4\u017eem. Koniec koncov, Messnerove a Wilczekove predch\u00e1dzaj\u00face reformy znamenali, \u017ee ekonomick\u00e9 z\u00e1klady \u0161t\u00e1tu u\u017e boli rozdelen\u00e9 medzi postkomunistov a strednodob\u00fd vojvoda mal by\u0165, \u017eia\u013e, len \"figov\u00fdm listom\" pre toto privlastnenie.<\/p>\n\n\n\n

Najbolestnej\u0161ie som to za\u017eil, ke\u010f sa zr\u00fatili tov\u00e1rne \"Polna\" a \"Pomona\" v Przemy\u015bli, \u010do sa u\u017e nedalo napravi\u0165. Podobn\u00fd osud postihol aj Przemyskie Przedsi\u0119biorstwo Budowlane, ktor\u00e9mu jednoducho do\u0161li objedn\u00e1vky na \u010fal\u0161ie stavby. N\u00e1vrh z\u00e1stupcu riadite\u013ea PPB, Ing. Stanis\u0142awa \u017b\u00f3\u0142kiewicza, z\u00edska\u0165 z\u00e1kazku od ukrajinskej spolo\u010dnosti na v\u00fdstavbu vo \u013dvove s platbou vo forme plynu - bol v situ\u00e1cii rozpadaj\u00faceho sa Sovietskeho zv\u00e4zu a neexistencie pr\u00edslu\u0161nej medzin\u00e1rodnej dohody, \u017eia\u013e, nere\u00e1lny. Stanovisk\u00e1 pr\u00e1vnych poradcov boli jednozna\u010dn\u00e9. Musel som sa teda rozhodn\u00fa\u0165 medzi PPB a dvoji\u010dkou stavebnej spolo\u010dnosti v Jaroslavli, ktor\u00e1 mala e\u0161te objedn\u00e1vky na \u010fal\u0161ie invest\u00edcie v na\u0161ej provincii aj mimo nej.<\/p>\n\n\n\n

Bolo pre m\u0148a deprimuj\u00face uvedomi\u0165 si iluz\u00f3rne mo\u017enosti guvern\u00e9ra, ale aj paraleln\u00fa parlamentn\u00fa bezradnos\u0165. Bol som jedn\u00fdm zo spoluzakladate\u013eov podv\u00fdboru pod veden\u00edm sen\u00e1tora Pawla \u0141\u0105czkowsk\u00e9ho pre vytvorenie Gener\u00e1lnej prokurat\u00fary (in\u0161tit\u00facie zastupuj\u00facej \u0161t\u00e1tnu pokladnicu, ktor\u00e1 by obmedzila privlast\u0148ovanie \u0161t\u00e1tneho majetku). Spom\u00ednam si, ako sme sa tv\u00e1rili, ke\u010f sa uk\u00e1zalo, \u017ee tento projekt sa n\u00e1m nepodarilo presadi\u0165 vo vtedaj\u0161om Sejme, ba ani v Sen\u00e1te. O tom, ko\u013eko komunistick\u00fdch agentov bolo medzi poslancami, sme sa dozvedeli nesk\u00f4r. Okrem toho do hnutia Solidarita v Przemy\u015bli pomerne hlboko prenikli aj tajn\u00ed spolupracovn\u00edci SB. Mal som mo\u017enos\u0165 nahliadnu\u0165 do pr\u00edslu\u0161n\u00fdch dokumentov a s\u00fa to ve\u013emi deprimuj\u00face poznatky, ktor\u00e9 som mimochodom z\u00edskal, ke\u010f som u\u017e bol mimo parlamentu, tak\u017ee - len historick\u00e9. Hoci pr\u00edpad TW \"Christopher\" je st\u00e1le zvodn\u00fd....<\/p>\n\n\n\n

Naivn\u00e1 chyba po\u013esk\u00e9ho Sen\u00e1tu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jedn\u00fdm z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch a najkontroverznej\u0161\u00edch uznesen\u00ed Sen\u00e1tu v prvom volebnom obdob\u00ed bolo ods\u00fadenie oper\u00e1cie Visla v roku 1947. Ako je zn\u00e1me, v d\u00f4sledku tejto oper\u00e1cie bolo pribli\u017ene 140 000 obyvate\u013eov ukrajinskej n\u00e1rodnosti (ktor\u00ed tvorili z\u00e1klad\u0148u ukrajinsk\u00e9ho podzemia) pres\u00eddlen\u00fdch z juhov\u00fdchodn\u00fdch pohrani\u010dn\u00fdch oblast\u00ed, terorizovan\u00fdch zlo\u010dineck\u00fdmi jednotkami UPA, do z\u00e1padn\u00fdch a severn\u00fdch postnemeck\u00fdch oblast\u00ed. Dnes m\u00f4\u017eem poveda\u0165, \u017ee som bol \"podveden\u00fd\", aby som toto uznesenie podporil. O tom, \u017ee tak\u00e9to gest\u00e1 maj\u00fa r\u00f4zne politick\u00e9 roviny, ma presved\u010dili okrem in\u00fdch Andrzej Wielowieyski a Piotr \u0141ukasz Andrzejewski. A hoci na miestnej \u00farovni je t\u00e1to ot\u00e1zka, samozrejme, ve\u013emi kontroverzn\u00e1, na \u00farovni \u00fastrednej moci sa tieto spory musia odsun\u00fa\u0165 do \u00fazadia, preto\u017ee strategick\u00e9 z\u00e1ujmy po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu s\u00fa d\u00f4le\u017eitej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n

V Sen\u00e1te sme d\u00fafali v recipro\u010dn\u00fa reakciu ukrajinsk\u00fdch org\u00e1nov. Ako sa uk\u00e1zalo, dos\u0165 naivne sme o\u010dak\u00e1vali, \u017ee Kyjev ods\u00fadi masov\u00e9 vra\u017edenie obyvate\u013eov Volyne a juhov\u00fdchodn\u00fdch vojvodstiev Ukrajinskou povstaleckou arm\u00e1dou. \u017dia\u013e, bolo to len zbo\u017en\u00e9 \u017eelanie, preto\u017ee nielen\u017ee sa ni\u010d tak\u00e9 na ukrajinskej strane nestalo, ale tento reflex na\u0161ej dobrej v\u00f4le k zmiereniu cynicky vyu\u017eili Ukrajinci, aby ods\u00fadili t\u00fato oper\u00e1ciu Sejmu a \u017eiadali od\u0161kodnenie.<\/p>\n\n\n\n

Jedin\u00fd \u00faspech parlamentu (prv\u00e9 dve volebn\u00e9 obdobia)<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Celkovo z dne\u0161n\u00e9ho poh\u013eadu hodnot\u00edm svoju sk\u00fasenos\u0165 s pr\u00e1cou v Sen\u00e1te a vo funkcii guvern\u00e9ra Przemy\u015bla dos\u0165 negat\u00edvne, preto\u017ee som nemal \u017eiadne n\u00e1stroje ani mo\u017enosti, aby som naplnil o\u010dak\u00e1vania t\u00fdch, ktor\u00ed ma do oboch funkci\u00ed navrhli.<\/p>\n\n\n\n

Na druhej strane, ak sa na to pozrieme z historickej perspekt\u00edvy, nie v\u0161etko bolo v tom \u010dase ne\u00faspechom, preto\u017ee napriek mnoh\u00fdm nedostatkom sme predsa len urobili v\u00fdznamn\u00fd zlom v monolite komunistickej moci. Na\u0161\u00edm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u00faspechom bola decentraliz\u00e1cia moci v podobe \u00faspe\u0161nej reformy miestnej samospr\u00e1vy - z dlhodobej\u0161ieho h\u013eadiska, ne\u017e je funk\u010dn\u00e9 obdobie alebo dokonca gener\u00e1cia.<\/p>\n\n\n\n

Zhodnotenie s\u00fa\u010dasnej politickej situ\u00e1cie<\/strong><\/p>\n\n\n\n

A \u010do sa t\u00fdka \u00favah o s\u00fa\u010dasnej politickej situ\u00e1cii v Po\u013esku, pozer\u00e1m sa na \u0148u s bezhrani\u010dnou rados\u0165ou. Te\u0161\u00ed ma dobr\u00fd efekt hry okolo \u00dastavn\u00e9ho tribun\u00e1lu, ako aj ohl\u00e1sen\u00e9 narovnanie vn\u00fatornej politiky: tajn\u00e9 slu\u017eby, arm\u00e1da, \u010falej medi\u00e1lna politika obnovuj\u00faca objektivitu a vonkaj\u0161ia politika zalo\u017een\u00e1 na po\u013eskom raison d'\u00e9tat. Ke\u010f vid\u00edm tieto vystra\u0161en\u00e9 celebrity, ktor\u00e9 vy\u0161e dvadsa\u0165 rokov profitovali z chybn\u00e9ho politick\u00e9ho syst\u00e9mu, c\u00edtim zados\u0165u\u010dinenie z historickej spravodlivosti a som presved\u010den\u00fd, \u017ee toto je spr\u00e1vny smer. N\u00e1rod je m\u00fadrej\u0161\u00ed ako v\u0161etky elity dohromady. A moja n\u00e1dej na dobr\u00fa zmenu pramen\u00ed z toho, \u017ee ju zdie\u013eam s v\u00e4\u010d\u0161inou spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

Prizn\u00e1m sa, \u017ee som pred rokmi opustil rady Dohody centra, preto\u017ee som sa nemohol zmieri\u0165 s t\u00fdm, ako bratia Jaros\u0142aw a Lech Kaczy\u0144sk\u00ed vtedy in\u0161trument\u00e1lne zaobch\u00e1dzali s profesorom Adamom Strzemboszom, ale dnes ch\u00e1pem, \u017ee Jaros\u0142aw Kaczy\u0144ski. A s\u00fahlas\u00edm s t\u00fdm, \u017ee je odhodlan\u00fd d\u00f4sledne dokon\u010di\u0165 z\u00e1sah proti sudcovskej kaste, ktor\u00fd vtedy za\u010dal. Predv\u00eddate\u013ene sa pou\u010dil z minul\u00fdch nepokojov, zjednotil okolo seba stredoprav\u00fd t\u00e1bor a po tom, \u010do sa akoby stiahol do \u00fazadia, urobil brilantn\u00e9 person\u00e1lne rozhodnutia. Prezident Andrzej Duda sa nenechal presved\u010di\u0165 o klamlivej \"nez\u00e1vislosti\", ale pln\u00ed svoje volebn\u00e9 z\u00e1v\u00e4zky. Premi\u00e9rka Beata Szyd\u0142o, ktor\u00e1 je skuto\u010dnou socialistkou, chce spolo\u010dne z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165 verejn\u00e9 priestory, ktor\u00e9 si privlastnili postkomunisti z \"magdal\u00e9nskej\" Tretej republiky, a vr\u00e1ti\u0165 reformovan\u00fa republiku v\u0161etk\u00fdm Poliakom. Teraz u\u017e ako politick\u00fd d\u00f4chodca dr\u017e\u00edm palce, aby sa darilo najm\u00e4 t\u00fdm mlad\u00fdm, profesion\u00e1lnym t\u00edmom Dudu a Szydlovej, ktor\u00ed maj\u00fa spolu s PiS, n\u00e1stupcom PC, odvahu zmeni\u0165 Po\u013esko. Nerob\u00edm si v\u0161ak \u017eiadne il\u00fazie, \u017ee by to bol pre \u0148u koniec boja.<\/p>\n\n\n\n

***<\/p>\n\n\n\n

Z poh\u013eadu nasleduj\u00faceho desa\u0165ro\u010dia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

            Uplynutie \u010fal\u0161ieho desa\u0165ro\u010dia od uveden\u00fdch \u00favah nezmenilo moje politick\u00e9 priority a moje hodnotenie t\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa zodpovedn\u00ed za ich realiz\u00e1ciu: okrem vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch je to predov\u0161etk\u00fdm vl\u00e1da Mateusza Morawieck\u00e9ho, ktor\u00fd lep\u0161ie ako jeho kritici rozumie meandrom zlo\u017eitej medzin\u00e1rodnej politiky. V tomto kontexte je moja provin\u010dn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 - pri re\u0161pektovan\u00ed proporci\u00ed - m\u00e1lo v\u00fdznamn\u00e1. Napriek tomu by som chcel tieto spomienky doplni\u0165 malou pr\u00edlohou dokumentov, ktor\u00e9 akoby ilustrovali \"a rebours<\/em> spolo\u010densk\u00fa atmosf\u00e9ru minulej, ale st\u00e1le \u017eivej \u00e9ry komunistickej poroby. R\u00e1d by som v\u00e1m ako varovanie pripomenul mechanizmy, ktor\u00fdmi sa dost\u00e1vame do tohto zotro\u010denia, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017ee vr\u00e1ti\u0165 v in\u00fdch form\u00e1ch v d\u00f4sledku na\u0161ej ne\u010dinnosti.<\/p>\n\n\n\n

Rozhovor poskytol Jacek Borz\u0119cki<\/em><\/p>\n\n\n\n

.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"<\/a>
Jan Musia\u0142, Stanis\u0142aw \u017b\u00f3\u0142kiewicz<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a>
Z\u013eava: Jan Musia\u0142, Marek Kuchci\u0144ski, Jaros\u0142aw Kaczy\u0144ski<\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pracuj\u0105c w \u201eNowinach Rzeszowskich\u201d, wyspecjalizowa\u0142em si\u0119 w publicystyce ekonomicznej i mia\u0142em dziennikarskie kontakty m.in. z pracownikami rzeszowskiej WSK. By\u0107 mo\u017ce dlatego, po wybuchu strajku w tym zak\u0142adzie w 1980 roku, Komitet Strajkowy zaproponowa\u0142 mi spo\u0142eczn\u0105 funkcj\u0119 rzecznika prasowego do rozm\u00f3w z kierownictwem WSK. P\u00f3\u017aniej pe\u0142ni\u0107 zacz\u0105\u0142em podobn\u0105 funkcj\u0119 w strukturze Mi\u0119dzyzak\u0142adowego Komitetu Strajkowego, poprzednika \u201eSolidarno\u015bci\u201d.<\/p>","protected":false},"author":4,"featured_media":5368,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1986"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1986"}],"version-history":[{"count":22,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1986\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5559,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1986\/revisions\/5559"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5368"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1986"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1986"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archiwumwolnosci.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1986"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}