Budovanie nezávislosti
Politická transformácia dala možnosť slobodnej a nezávislej spoločenskej činnosti. V roku 1990 bola z iniciatívy Mareka Kuchcińského a skupiny jeho priateľov založená Kultúrna spoločnosť Przemyśl (PTK), ktorá bola priamym pokračovateľom komunity nezávislej kultúry z 80. rokov. Cieľom Spoločnosti bolo podporovať kreativitu v oblasti kultúry, vedy a politiky „ako autonómnej vo vzťahu k formám, ktoré monopolizujú verejný život“. Spolok udržiaval tradície spojené s kultúrnym strychom v oblasti kultúry a umenia. Na druhej strane boli sociálne a politické témy moderované v novovzniknutom Klube Nového štátu, ktorého súčasťou boli stretnutia okrem iného s napr. s Jarosławom Kaczyńskim, Januszom Onyszkiewiczom a Zbigniewom Romaszewskim.
Veľký význam mala poľsko-britská občianska konferencia (Krasiczyn, 15. – 20. 9. 1990) za účasti napr. Roger Scruton (https://www.scruton.org/), Jacek Bartyzel, Zdzisław Najder, poľskí poslanci a britskí poslanci Dolnej snemovne a konferencia „Poľská východná politika. Opportunities and Threats“ (Przemyśl 1992) za účasti okrem iného Adolf Juzwenka a Grzegorz Kostrzewa-Zorbas. V roku 1994 PTK iniciovalo rekonštrukciu komorného orchestra Capella Premisliensis, ktorého hudobné naštudovanie prevzal Marek Zazula, dlhoročný spolupracovník „Strych Kulturalny“.
V decembri 1989 vyšlo prvé číslo mesačníka „Spojrzenia Przemyskie“, periodika vydávaného do apríla 1993 vo vydavateľstve PTK. Redakčný tím tvorili Marek Kuchciński, ako aj: Ryszard Głowacki, Jan Jarosz, Józef Kurylak, Dorota Mech, Wojciech Mikula a Artur Wilgucki. Redakcia v prvom čísle časopisu deklarovala nezávislosť: „Chceme byť nielen nezávislí, ale aj a možno predovšetkým féroví. Spravodliví voči tým, vďaka ktorým môžeme existovať, teda vďaka Občianskemu výboru „Solidarita“ v Przemyśli a voči tým, ktorí pracujú toľko rokov, že sme nemohli existovať. Členovia redakčného tímu síce avizovali, že svoju pozornosť zamerajú na lokálne problémy, no témy, ktoré nastolili, ďaleko presahovali miestny dvorček, keďže sa týkali aj národných a medzinárodných tém, vďaka čomu si časopis vydobyl mienkotvornú priečku. Tretie číslo z mája 1990 bolo v podstate venované voľbám do samospráv a propagácii kandidátov Občianskeho výboru „Solidarita“ v Przemyśli. Zdá sa, že tak Marek Kuchciński, ako aj ostatní členovia redakcie v tomto prvom období činnosti veľmi chceli zachovať čistú formu občianskej aktivity v duchu zodpovednosti za rozvoj malej i veľkej vlasti.
„Spojrzenia Przemyskie“ neprestávala poskytovať informácie o striktne lokálnych problémoch týkajúcich sa miestnej samosprávy Przemyśl, ale stránky časopisu dostali aj mimoriadne významní autori, ktorí sa zaoberali medzinárodnými, politickými a spoločensky dôležitými otázkami. Preto prítomnosť takých ľudí ako Zbigniew Brzeziński, Roger Scruton, Krzysztof Zanussi, Jan Olszewski a Bohdan Urbankowski nie je prekvapujúca. Biskupské homílie boli vytlačené viackrát. Ignacy Tokarczuk, biskup Przemyśl. Otázky identity a kultúry sa odzrkadlili aj na stránkach „Spojrzenia Przemyskie“. Neopustilo sa ani spravodajstvo o „podkrovných“ akciách a propagácia miestnych umelcov. Posledné, dvojčíslo časopisu (15–16) vyšlo v marci až apríli 1993.
V roku 1994 PTK podporila vo voľbách do VÚC Przemyślskú samosprávnu koalíciu. Viacerí členovia Spoločnosti boli potom zvolení za členov rady, medzi nimi Marek Kuchciński a Dorota Mech-Kuchcińska.
Po voľbách v roku 1997, ktoré vyhrala Volebná akcia Solidarita a Jerzy Buzek nastúpil na post predsedu vlády, sa začali práce na reforme verejnej správy. Vzhľadom na oznámenie o strate štatútu vojvodského mesta Przemyśl sa v kruhoch PTK pod vedením Mareka Kuchcińského koncepčne pracovalo na postulátoch na udržanie regionálnych inštitúcií dôležitých pre rozvoj mesta. V súvislosti s plánovanou reformou Správna rada PTK a Klub nového štátu požiadali 8. apríla 1998 premiéra Buzka s návrhom programu „Akcie na udržanie podmienok pre rozvoj Przemyślu a regiónu Przemyśl“. Medzi požiadavkami boli zachovanie sídla pokrajinského pamiatkového úradu, colného úradu a pohraničnej stráže, povýšenie Národného múzea Przemyśl na centrálnu inštitúciu, lokalizácia trasy plánovanej diaľnice južne od Jarosława a Radymna a poskytovanie pomoci pri zakladaní medzinárodnej akademickej univerzity v humanitných vedách. Hlavné postuláty formulované v tom čase PTK sa naplnili v rôznych časových perspektívach.
Marek Kuchciński ako prezident PTK podpísal podobný list 7. mája a poslal ho Jerzymu Kropiwnickému, prezidentovi vládneho centra pre strategické štúdie. Jeho súčasťou bolo zdôvodnenie zachovania sídla WKZ a jeho povýšenia do hodnosti ústredných pracovísk MNZP a Arboréta a Fyziografického oddelenia v Bolestrasziciach. Rovnaký rozsah postulátov zahŕňal aj postoj mestskej rady v Przemyśli, ktorú z veľkej časti pripravil Marek Kuchciński ako radca.
Koncom 90. rokov realizovala kultúrna spoločnosť Przemyśl aj zaujímavý projekt, ktorým bolo založenie Inštitútu regionálnej politiky. Správnu radu Spoločnosti v tom čase tvorili Marek Kuchciński - prezident, Waldemar Wiglusz - viceprezident, Jan Jarosz - tajomník, Zygmunt Grzesiak - pokladník a Mateusz Pieniążek - člen. Inštitút regionálnej politiky začal aktívnu spoluprácu s poslancom Adamom Łozińskim a senátorom Witoldom Kowalskim. Vznikla ako odpoveď na výzvy súvisiace s reformou verejnej správy. Vzhľadom na plánovaný presun mnohých kompetencií a zdrojov na miestnu úroveň sa rozhodlo, že IPR bude vynikajúcou platformou na výmenu názorov a formovanie názorov na regionálne otázky. IPR sa mal podľa Mareka Kuchcińského zamerať na programy súvisiace s občianskym vzdelávaním, ochranou kultúrneho a prírodného dedičstva, ochranou životného prostredia a rozvojom cestovného ruchu, ako aj prispieť k propagácii regiónu a formovaniu stratégie regionálneho rozvoja. Dôležitým prvkom týchto aktivít mala byť podpora vzniku medzinárodnej univerzity. Inštitút regionálnej politiky bol teda ďalšou iniciatívou vychádzajúcou z prostredia PTK. Ako uviedol Waldemar Wiglusz, „činnosť PTK po zapojení Mareka Kuchcińského do politickej činnosti prakticky zanikla, pretože nebolo možné vytvoriť lídra, ktorý by v tejto myšlienke pokračoval“.
Okrem redigovania „Przemyśl Spojrzenia“ Marek Kuchciński aktívne spolupracoval aj s inými časopismi, vrátane týždenníka „San“, „Rola Katolicka“, „Nowe Państwem“ a newyorského „Nowy Dziennik“. V 90. rokoch bol spravodajcom poľského Rádia Ľvov, ako aj podpredsedom a vtedajším predsedom Programovej rady Rádia Rzeszów. V tom čase bol aj podpredsedom Rzeszówskej pobočky Zväzu poľských novinárov.
Fragmenty textu pochádzajú z knihy Jana Drausa a Dariusza Iwaneczku
"Od Przemyśla k veľkej politike. Politický životopis Mareka Kuchcinského“
(Kniha sa pripravuje na tlač)
